¹Toho istého času tam boli prítomní niektorí, ktorí mu rozprávali o tých Galileanoch, ktorých krv smiešal Pilát s ich obeťami.

¹Bili so pa ravno ta čas tu nekateri, ki so mu poročali o Galilejcih, katerih kri je zmešal Pilat ž njih daritvami.

²A Ježiš odpovedal a riekol im: A či sa domnievate, že tí Galileania boli hriešni nad všetkých Galileanov, že pretrpeli také veci?

²In Jezus odgovori in jim reče: Menite li, da so bili ti Galilejci največji grešniki med vsemi Galilejci, ker so to pretrpeli?

³Nie, hovorím vám; ale ak nebudete činiť pokánie, všetci podobne zahyniete.

³Ne, pravim vam, temuč če se ne izpokorite, poginete vsi tako.

⁴Alebo tí osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, či sa nazdáte, že oni boli vinní nad všetkých ľudí, ktorí bývajú v Jeruzaleme?

⁴Ali tistih osemnajst, na katere je padel stolp v Siloamu in jih pobil: menite li, da so bili ti najbolj krivi med vsemi ljudmi, ki prebivajo v Jeruzalemu?

⁵Nie, hovorím vám; ale ak nebudete činiť pokánie, všetci zrovna tak zahyniete.

⁵Ne, pravim vam, temuč če se ne izpokorite, poginete vsi enako.

⁶A povedal toto podobenstvo: Niekto mal fík, zasadený vo svojej vinici. A prišiel hľadajúc na ňom ovocie, ale nenašiel.

⁶Pravil je pa to priliko: Nekdo je imel smokvo zasajeno v vinogradu svojem; in prišel je iskat sadu na njej in ga ni našel.

⁷Vtedy povedal vinárovi: Hľa, toto už po tri roky prichádzam hľadajúc ovocie na tomto fíku a nenachádzam. Vytni ho; načo ešte i tú zem kazí!

⁷Reče pa vinogradniku: Glej, tri leta je, odkar hodim iskat sadu na tej smokvi, in ga ne najdem. Posekaj jo torej! Čemu še trati zemljo?

⁸A on odpovedal a riekol mu: Pane, ponechaj ho ešte i tento rok, až ho okopem a pohnojím,

⁸On pa odgovori in reče: Gospod, pusti jo še to leto, da jo okopljem in ospem z gnojem,

⁹či by na budúce nedoniesol ovocia; a keď nie, potom ho vytneš.

⁹da li prihodnjič rodi sad; če pa ne, posekaš jo potem.

¹⁰A po tie soboty učil v jednej z tých synagóg.

¹⁰Učil je pa v eni njih shodnic v soboto.

¹¹A hľa, bola tam žena, ktorá mala osemnásť rokov ducha nemoci a bola zohnutá a nemohla sa vzpriamiť nijakým spôsobom.

¹¹In glej, bila je tu žena, ki je imela duha bolezni osemnajst let in je bila sključena ter se nikakor ni mogla pokoncu vzkloniti.

¹²A keď ju videl Ježiš, zavolal ju k sebe a povedal jej: Ženo, sprostená si svojej nemoci!

¹²Ko pa jo Jezus ugleda, jo pokliče in ji reče: Žena, rešena si bolezni svoje.

¹³A položil na ňu ruky, a naskutku sa narovnala a oslavovala Boha.

¹³In položi nanjo roke, in ona se pri tej priči zravna ter hvali Boga.

¹⁴Vtedy predstavený synagógy, namrzený, že Ježiš uzdravoval v sobotu, odpovedal a vravel zástupu: Šesť dní jesto, v ktorých sa má pracovať, teda v tých prichádzajte a uzdravujte sa, a nie v sobotný deň!

¹⁴Izpregovori pa načelnik shodnice, jezeč se, da je Jezus zdravil v soboto, in reče ljudstvu: Šest dni je, v katerih velja delati; v teh torej pridite in se zdravite, ne pa sobotni dan.

¹⁵A Pán mu odpovedal a riekol: Pokrytče, či každý z vás neodväzuje v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí napájať?

¹⁵Gospod mu pa odgovori in reče: Hinavci, ali ne odvezuje vsak izmed vas v soboto svojega vola ali osla od jasli in ga ne goni napajat?

¹⁶Nuž a táto, ktorá je dcérou Abrahámovou, ktorú bol poviazal satan, hľa, toto už osemnásť rokov, nemala byť vyprostená z toho puta v sobotný deň?

¹⁶Te žene pa, ki je hči Abrahamova in ki jo je bil satan zvezal, glej, že osemnajst let, ali je ni bilo treba rešiti te vezi v sobotni dan?

¹⁷A keď to hovoril, hanbili sa všetci jeho protivníci, a celý zástup sa radoval všetkým tým slávnym skutkom, ktoré sa dialy od neho.

¹⁷In ko to pravi, se sramujejo vsi, ki so mu nasprotovali; vsa množica se pa raduje slavnih del, ki so se godila po njem.

¹⁸A tedy vravel: Čomu je podobné kráľovstvo Božie, a čomu ho pripodobním?

¹⁸Pravil je pa: Čemu je podobno kraljestvo Božje in čemu naj ga primerim?

¹⁹Podobné je horčičnému zrnu, ktoré vzal človek a vrhol do svojej zahrady, a vzrástlo a stalo sa veľkým stromom, a na jeho letorastoch si spravili nebeskí vtáci hniezda.

¹⁹Podobno je gorčičnemu zrnu, ki ga človek vzame in vrže na vrt svoj, in ono zraste in postane drevo, in ptice nebeške se nastanijo po vejah njegovih.

²⁰A zase povedal: Čomu mám pripodobniť kráľovstvo Božie?

²⁰In zopet reče: Čemu naj primerim kraljestvo Božje?

²¹Podobné je kvasu, ktorý vzala žena a zarobila ho do troch mierok múky, až všetko skyslo.

²¹Podobno je kvasu, ki ga vzame žena in ga vmesi v tri merice moke, dokler se vse ne skvasi.

²²A chodil po mestách a mestečkách učiac a bol na ceste do Jeruzalema.

²²In hodil je po mestih in vaseh, učeč in potujoč proti Jeruzalemu.

²³A ktosi mu povedal: Pane, či je málo tých, ktorí budú spasení? A on im povedal:

²³Reče mu pa nekdo: Gospod, je li pač malo teh, ki se zveličajo? On jim pa reče:

²⁴Snažte sa vojsť tesnou bránou, lebo mnohí, hovorím vám, budú hľadať vojsť, ale nebudú môcť.

²⁴Borite se, da vnidete skozi tesna vrata; zakaj veliko, pravim vam, si jih bo prizadevalo priti noter, pa ne bodo mogli.

²⁵Lebo od tej chvíle, keď vstane domáci pán a zamkne dvere, začnete vonku stáť a klepať na dvere a hovoriť: Pane, Pane, otvor nám! A odpovediac povie vám: Neznám vás, odkiaľ ste.

²⁵Ko nekoč hišni gospodar vstane in zapre hišna vrata, tedaj začnete zunaj postajati in na vrata trkati, govoreč: Gospod, gospod, odpri nam! pa vam odgovori in poreče: Ne poznam vas, odkod ste.

²⁶Vtedy začnete hovoriť: Jedávali sme pred tebou a pili, a na našich uliciach si učil.

²⁶Tedaj začnete praviti: Jedli smo pred teboj in pili, in po ulicah naših si učil.

²⁷A povie: Hovorím vám, neznám vás, odkiaľ ste. Odstúpte odo mňa všetci, činitelia neprávosti!

²⁷Pa poreče: Pravim vam, ne poznam vas, odkod ste. Odstopite od mene vsi, ki delate krivico.

²⁸Tam bude plač a škrípanie zubami, keď uvidíte Abraháma, Izáka, Jakoba a všetkých prorokov v kráľovstve Božom a seba von vyhodených.

²⁸Tam bo jok in škripanje z zobmi, ko boste videli Abrahama in Izaka in Jakoba in vse proroke v kraljestvu Božjem, sebe pa izgnane zunaj.

²⁹A prijdú od východu aj od západu, od severa aj od juhu a budú stolovať v kráľovstve Božom.

²⁹In pridejo od vzhoda in zahoda, od severa in juga, in bodo sedeli za mizo v kraljestvu Božjem.

³⁰A hľa, sú poslední, ktorí budú prví, a sú prví, ktorí budú poslední.

³⁰In glej, so zadnji, ki bodo prvi, in prvi, ki bodo zadnji.

³¹Toho istého dňa pristúpili niektorí farizeovia a vraveli mu: Vyjdi a idi odtiaľto, lebo Heródes ťa chce zabiť.

³¹Ravno to uro pristopijo k njemu nekateri farizeji, veleč mu: Izidi in pojdi odtod, ker Herod te hoče umoriti.

³²A on im povedal: Iďte a povedzte tej líške, že hľa, vyháňam démonov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím.

³²In reče jim: Pojdite in povejte temu lisjaku: Glej, izganjam zle duhove in ozdravljam danes in jutri, a tretji dan dokončam.

³³Avšak musím i dnes i zajtra i pozajtre chodiť, lebo nie je možné, aby zahynul prorok inde než v Jeruzaleme.

³³Sicer pa moram danes in jutri in pojutrišnjem svojo pot nadaljevati, ker ni mogoče proroku poginiti zunaj Jeruzalema.

³⁴Ó, Jeruzalem, Jeruzalem, ty, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, ktorí bývajú poslaní k tebe! Koľko ráz som chcel shromaždiť tvoje deti tak, ako sliepka svoje kurence pod svoje krýdla! A nechceli ste!

³⁴Jeruzalem, Jeruzalem, ki ubijaš proroke in kamenaš tiste, ki so k tebi poslani! Kolikokrat sem hotel zbrati otroke tvoje kakor kokla piščeta svoja pod peruti, a niste hoteli!Glej, zapušča se vam dom vaš pust. Pravim vam pa, da me ne boste videli, dokler ne pride čas, da porečete: Blagoslovljen, ki prihaja v imenu Gospodovem!

³⁵Hľa, zanecháva sa vám váš dom pustý. A ameň vám hovorím, že ma už nikdy neuvidíte, dokiaľ neprijde čas, keď poviete: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!

³⁵Glej, zapušča se vam dom vaš pust. Pravim vam pa, da me ne boste videli, dokler ne pride čas, da porečete: Blagoslovljen, ki prihaja v imenu Gospodovem!