1A stalo sa, keď raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi z kniežat farizeov jesť chlieb, že oni, farizeovia, ho pozorovali.
1In zgodi se, ko pride v hišo enega izmed prvakov farizejskih v soboto jest kruh, da so oni nanj pazili.
2A hľa, bol pred ním nejaký vodnateľný človek.
2In glej, vodeničen človek je bil pred njim.
3A Ježiš odpovedal a riekol zákonníkom a farizeom: Či sa smie v sobotu uzdravovať a či nie?
3In Jezus izpregovori in reče učenikom postave in farizejem: Se li sme v soboto zdraviti ali ne?
4Ale oni mlčali. A on pochytiac človeka uzdravil ho a prepustil.
4Oni pa umolknejo. In ga prime in ozdravi in odpusti.
5A im povedal: Ktorého z vás osol alebo vôl padne do jamy a nevytiahne ho hneď v sobotný deň?
5In jim reče: Kdo izmed vas, če mu pade osel ali vol v vodnjak, ga ne izvleče precej v sobotni dan?
6A nemohli mu odpovedať na to.
6In niso mu mogli odgovoriti na to.
7A pozvaným povedal podobenstvo pozorujúc, ako si vyberali predné miesta, a riekol im:
7Povedal je pa povabljencem priliko, opazivši, kako si izbirajo prve prostore, govoreč jim:
8Keďby si bol od niekoho pozvaný na svadbu, nesadaj si na predné miesto, aby snáď nebol od neho pozvaný aj niekto vzácnejší ako ty,
8Kadar te kdo povabi na svatovščino, ne sedi na prvi prostor, da ne bi bil kdo imenitnejši nego ti povabljen od njega
9a neprišiel, kto teba i tamtoho pozval, a nepovedal ti: Daj tomuto miesto, a vtedy by si započal s hanbou zaujímať najposlednejšie miesto.
9in ne pride ta, ki je tebe in njega povabil, in ti ne reče: Daj temu prostor! in tedaj boš s sramoto sedel na zadnji prostor.
10Ale keď ťa pozvú, iď a sadni si na posledné miesto, aby, keď prijde ten, kto ťa pozval, povedal ti: Priateľu, sadni si vyššie! Vtedy budeš mať chválu pred všetkými svojimi spolustolujúcimi.
10Ampak, kadar si povabljen, pojdi in sedi na zadnji prostor, da ti, ko pride, ki te je povabil, poreče: Prijatelj, pomakni se više! tedaj ti bo čast pred vsemi, ki sedé s teboj.
11Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený: a kto sa ponižuje, bude povýšený.
11Zakaj vsak, kdor se povišuje, bo ponižan; a kdor se ponižuje, bo povišan.
12A povedal aj tomu, ktorý ho pozval: Keď strojíš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov ani svojich príbuzných ani bohatých súsedov, aby ťa snáď aj oni zato tiež nepozvali, a mal by si odplatu.
12Pravil je pa tudi temu, ki ga je bil povabil: Kadar napraviš obed ali večerjo, ne vabi prijateljev svojih, ne bratov svojih, ne sorodnikov svojih, ne bogatih sosedov, da te morda tudi oni ne povabijo in ti povrnejo.
13Ale keď robíš hostinu, povolaj chudobných, chromých, krivých a slepých
13Ampak, kadar napraviš gostijo, povabi siromake, kruljave, hrome, slepce,
14a budeš blahoslavený, pretože ti nemajú čím odplatiť, lebo ti bude odplatené pri vzkriesení spravedlivých.
14in blagor ti bo, ker ti nimajo s čim povrniti; povrne se ti namreč ob vstajenju pravičnih.
15Keď to počul ktorýsi zo spolustolujúcich, povedal mu: Blahoslavený, kto jie chlieb v kráľovstve Božom!
15Ko je to slišal nekdo izmed teh, ki so sedeli ž njim za mizo, mu reče: Blagor mu, kdor bo jedel kruh v kraljestvu Božjem.
16Ale on mu povedal: Nejaký človek urobil veľkú večeru a pozval mnohých.
16On pa mu reče: Neki človek je napravil veliko večerjo in mnogo jih je povabil.
17A v hodinu večere poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: Poďte, lebo je už všetko hotové.
17In pošlje hlapca svojega ob uri večerje, naj reče povabljencem: Pridite, ker je že vse pripravljeno!
18Ale oni sa začali všetci jednomyseľne vyhovárať. Prvý mu povedal: Kúpil som pole a musím vyjsť a vidieť ho. Prosím ťa, omluv ma!
18In začno se vsi hkratu izgovarjati. Prvi mu reče: Njivo sem kupil in silno mi je treba, da grem in jo ogledam; prosim te, izgovori me!
19A iný povedal: Kúpil som päť párov volov a idem ich zkúsiť. Prosím ťa, omluv ma.
19A drugi reče: Pet jarmov volov sem kupil in grem jih poskušat; prosim, izgovori me!
20A zase iný povedal: Oženil som sa, a preto nemôžem prijsť.
20Zopet drugi pa: Oženil sem se, in zato ne morem priti.
21A sluha navrátiac sa zvestoval to svojmu pánovi. Vtedy sa rozhneval domáci pán a povedal svojmu sluhovi: Vyjdi rýchle do ulíc a uličiek mesta a uveď sem chudobných, chromých, krivých a slepých!
21In hlapec pride in sporoči to gospodu svojemu. Tedaj se hišni gospodar razjezi in reče hlapcu svojemu: Idi hitro ven na ceste in ulice mestne in pripelji sem siromake in kruljave in hrome in slepce.
22A sluha povedal: Pane, stalo sa, jako si nariadil, a ešte je miesto.
22In hlapec reče: Gospod, zgodilo se je, kakor si ukazal, in še je prostora.
23A pán povedal sluhovi: Vyjdi na cesty a medzi ploty a prinúť vojsť, aby sa naplnil môj dom!
23Pa veli gospodar hlapcu: Pojdi ven na pota in za ograje in sili jih, naj pridejo, da se napolni hiša moja.
24Lebo hovorím vám, že niktorý z tamtých pozvaných mužov neokúsi mojej večere.
24Kajti pravim vam, da noben onih mož, ki so bili povabljeni, ne okusi večerje moje.
25A išly s ním mnohé zástupy, a on obrátiac sa povedal im:
25Šlo je pa ž njim veliko ljudstva; in obrnivši se, jim reče:
26Ak ide niekto ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matere, ženy i detí, bratov i sestier, ba ešte len aj svojej vlastnej duše, nemôže byť mojím učeníkom.
26Če prihaja kdo k meni, pa ne sovraži očeta svojega in matere, žene in otrok, bratov in sester, da, tudi lastnega življenja svojega, ne more biti moj učenec.
27A kto nenesie svojho kríža a nejde za mnou, nemôže byť mojím učeníkom.
27Kdor ne nosi križa svojega in ne gre za menoj, ne more biti moj učenec.
28Lebo veď ak niekto z vás chce vystaviť vežu, či nesadne prv a nespočíta nákladu, či má toľko, aby mohol dostaviť?
28Kdo namreč izmed vas, ki hoče sezidati stolp, ne sede prej in preračuni stroškov, če ima pač toliko, da ga dodela?
29Aby snáď, keď by položil základ a nemohol dovŕšiť, nezačali všetci, ktorí by to videli, vysmievať sa mu
29da se mu, ko bi postavil temelj, pa ne bi mogel dozidati, ne začno vsi, ki to vidijo, posmehovati,
30a hovoriť: Tento človek začal staväť a nemohol dovŕšiť.
30govoreč: Ta človek je jel zidati, pa ni mogel dokončati.
31Alebo ktorý kráľ idúc proti inému kráľovi do boja nesadne prv a neporadí sa, či môže s desať tisícami stretnúť sa s tým, ktorý s dvadsať tisícami ide na neho?
31Ali kateri kralj, kadar se gre z drugim kraljem vojskovat, ne sede prej in se posvetuje, če se pač more z desetimi tisočmi srečati s tem, ki pride proti njemu z dvajsetimi tisočmi?
32Lebo ak nie, vtedy, keď ešte bude ďaleko, pošle posolstvo a bude prosiť o pokoj.
32Če pa ne more, pošlje poslance in prosi miru, dokler je še sovražnik daleč.
33Tak teda každý z vás, kto sa nezrieka všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.
33Tako torej vsak izmed vas, kdor se ne odreče vsemu, kar ima, ne more biti moj učenec.
34Soľ je dobrá, ale ak by soľ ztratila svoju slaň, čím ju napravia?
34Dobra je sol; ako se pa tudi sol izpridi, s čim se bo osolila?Ne da se rabiti ne za zemljo, ne za gnojišče; vržejo jo proč. Kdor ima ušesa, da sliši, naj sliši!
35Ani do zeme ani do hnoja sa nehodí; von ju vyhadzujú. Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!
35Ne da se rabiti ne za zemljo, ne za gnojišče; vržejo jo proč. Kdor ima ušesa, da sliši, naj sliši!