¹A po dvoch dňoch bola Veľká noc a čas nekvasených chlebov. A najvyšší kňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako by ho chytili ľsťou a zabili.

¹Bila je pa Velika noč in praznik presnih kruhov čez dva dni. In višji duhovniki in pismarji so gledali, kako bi ga z zvijačo ujeli in umorili.

²Ale hovorili: Nie na sviatok, aby snáď nebola vzbura ľudu.

²Kajti govorili so: Ne na praznik, da se morda ljudstvo ne upre.

³A keď bol v Betánii, v dome Šimona Malomocného, a sedel tam za stolom, prišla žena, ktorá mala alabastrovú nádobu nardovej masti, pravej a veľmi drahej, a rozbijúc alabastrovú nádobu vyliala masť na jeho hlavu.

³In ko je bil v Betaniji, v hiši Simona gobavca, in je sedel za mizo, pride žena, ki je imela alabastrovo posodo mazila iz čiste, dragocene narde; in razbije posodo in mu ga izlije na glavo.

⁴Ale boli niektorí prítomní, ktorí sa mrzeli u seba na to a hovorili: Načo bola tá strata masti?

⁴Bili pa so tu nekateri, ki so se sami pri sebi hudovali: Čemu se je zgodila ta potrata mazila?

⁵Lebo toto sa mohlo predať za viac ako za tristo denárov, a mohlo sa dať chudobným. A hnevom sa obrátili na ňu.

⁵Kajti to mazilo bi se bilo lahko prodalo za več nego tristo denarjev in izkupilo dalo ubogim. In so godrnjali nad njo.

⁶Ale Ježiš povedal: Nechajte ju! Načo ju trápite? Dobrý skutok vykonala na mne.

⁶Jezus pa reče: Pustite jo! kaj jo nadlegujete? Dobro delo je storila na meni.

⁷Lebo veď chudobných máte vždycky so sebou a keď chcete, môžete im dobre činiť; ale mňa nemáte vždycky.

⁷Kajti uboge imate vedno pri sebi, in kadar hočete, jim morete dobro storiti, mene pa nimate vselej.

⁸Ona, čo mohla, vykonala: predišla pomazať moje telo k pohrabu.

⁸Kar je mogla, je storila: vnaprej je pomazilila telo moje za pokop.

⁹No, ameň vám hovorím, že kdekoľvek po celom svete bude zvestované toto evanjelium, i to, čo táto učinila, bude sa rozprávať na jej pamiatku.

⁹Resnično pa vam pravim: Kjerkoli po vsem svetu se bo oznanjal ta evangelij, povedalo se bo tudi to, kar je ona storila, njej v spomin.

¹⁰A Judáš Iškariotský, jeden z tých dvanástich, odišiel k najvyšším kňazom, aby im ho zradil.

¹⁰In Juda Iškariot, eden od dvanajsterih, odide k višjim duhovnikom, da jim ga izda.

¹¹A oni počujúc to zaradovali sa a sľúbili, že mu dajú peniaze. A hľadal, ako by im ho príhodne zradil.

¹¹Oni pa se razvesele, ko to slišijo, in mu obljubijo dati denarja. In iskal je, kako bi ga o priliki izdal.

¹²A v prvý deň nekvasených chlebov, keď zabíjavali baránka, povedali mu jeho učeníci: Kde chceš, aby sme odíduc prihotovili, aby si jedol baránka?

¹²In prvi dan presnih kruhov, ko so klali velikonočno jagnje, mu reko učenci njegovi: Kam hočeš, da gremo in pripravimo, da boš jedel velikonočno jagnje?

¹³Vtedy poslal dvoch zo svojich učeníkov a povedal im: Iďte do mesta, a stretne sa s vami človek, ktorý ponesie krčah vody, iďte za ním.

¹³In pošlje dva učencev svojih in jima reče: Pojdita v mesto, in srečal vaju bo človek, ki nese vrč vode. Pojdita za njim,

¹⁴A kdekoľvek vojde, povedzte tam domácemu pánovi: Učiteľ ti odkazuje: Kde je tá jedáleň, kde mám jesť baránka so svojimi učeníkmi?

¹⁴in kjer vnide, recita hišnemu gospodarju: Učenik pravi: Kje je obednica, kjer bom z učenci svojimi jedel velikonočno jagnje?

¹⁵A on vám ukáže velikú vrchnú dvoranu, očalúnenú a hotovú, tam nám prihotovte.

¹⁵In on vama pokaže veliko izbo, pogrnjeno in pripravljeno; tam nam pripravita.

¹⁶A jeho učeníci vyšli a prišli do mesta a našli tak, ako im povedal, a prihotovili baránka.

¹⁶In učenca odideta in prideta v mesto in najdeta, kakor jima je rekel, ter pripravita jagnje.

¹⁷Potom večer prišiel s dvanástimi.

¹⁷In ko se zvečeri, pride z dvanajsterimi.

¹⁸A keď sedeli za stolom a jedli, povedal Ježiš: Ameň vám hovorím, že jeden z vás ma zradí, ktorý jie so mnou.

¹⁸In ko so za mizo sedeli in jedli, reče Jezus: Resnično vam pravim, da me eden izmed vas, ki z menoj jé, izda.

¹⁹A oni sa začali rmútiť a hovoriť mu jeden po druhom: Či som to ja? A iný tiež: Či azda ja?

¹⁹Oni se pa začno žalostiti in mu praviti eden za drugim: Ali jaz?

²⁰A on odpovedal a riekol im: Jeden z dvanástich, ktorý si so mnou máča do misy.

²⁰On pa jim reče: Eden dvanajsterih, ki omaka z menoj v skledi.

²¹A Syn človeka síce ide, jako je napísané o ňom, ale beda tomu človekovi, skrze ktorého sa Syn človeka zrádza. Lepšie by mu bolo bývalo, keby sa ten človek nebol narodil.

²¹Sin človekov sicer gre, kakor je pisano o njem; ali gorje tistemu človeku, ki Sina človekovega izdaja! Bolje bi bilo tistemu človeku, da ne bi bil rojen.

²²A keď jedli, vzal Ježiš chlieb a keď bol dobrorečil, lámal a dával im a povedal: Vezmite, jedzte, toto je moje telo.

²²In ko so jedli, vzame Jezus kruh in blagoslovi in ga prelomi in jim da in reče: Vzemite! to je moje telo.

²³Potom vzal kalich a poďakujúc dal im, a pili z neho všetci.

²³In vzame kelih, se zahvali in jim da; in vsi so pili iz njega.

²⁴A povedal im: Toto je moja tej novej smluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých.

²⁴In jim reče: To je moja kri nove zaveze, ki se preliva za mnoge.

²⁵Ameň vám hovorím, že už viac nikdy nebudem piť z plodu viniča, až do toho dňa, keď ho budem piť nový v kráľovstve Božom.

²⁵Resnično vam pravim, da ne bom več pil od trtnega sadu do tistega dne, ko ga bom pil novega v kraljestvu Božjem.

²⁶A zaspievajúc pieseň vyšli na Olivový vrch.

²⁶In ko so odpeli zahvalnico, odidejo na Oljsko goro.

²⁷A Ježiš im povedal: Všetci sa na mne pohoršíte tejto noci, lebo je napísané: Biť budem pastiera, a rozpŕchnu sa ovce.

²⁷In jim reče Jezus: Vsi se boste pohujšali, kajti pisano je: „Pastirja udarim in ovce se razkrope“.

²⁸Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galilee.

²⁸Ali po vstajenju svojem pojdem pred vami v Galilejo.

²⁹Vtedy mu povedal Peter: Aj keby sa všetci pohoršili, ale nie ja.

²⁹Peter pa mu reče: Če se tudi vsi pohujšajo, jaz vendar ne.

³⁰A Ježiš mu riekol: Ameň ti hovorím, že dnes, tejto noci, prv než dva razy zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš.

³⁰Pa mu reče Jezus: Resnično ti pravim, da me danes še, to noč, preden petelin dvakrat zapoje, zatajiš trikrat.

³¹Ale on nadmier veľa hovoril: Ani keby som mal s tebou zomrieť, nikdy ťa nezapriem. Tak podobne aj všetci ostatní vraveli.

³¹On pa govori tem bolj goreče: Ko bi moral s teboj umreti, te gotovo ne zatajim. Tako so pa tudi vsi govorili.

³²Potom prišli na pozemok, ktorého meno je Getsémane. A povedal svojim učeníkom: Poseďte tu, kým sa nepomodlím.

³²In pridejo v ograd, ki mu je ime Getsemane, ter veli učencem svojim: Sedite tu dotlej, da pomolim.

³³A pojal so sebou Petra, Jakoba a Jána a začal sa ľakať a veľmi teskniť.

³³In vzame Petra in Jakoba in Janeza s seboj. In začne žalovati in trepetati v grozi.

³⁴A povedal im: Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bdejte.

³⁴In jim reče: Žalostna je duša moja do smrti; ostanite tu in čujte.

³⁵A poodíduc trochu dopredu padnul na zem a modlil sa, žeby, ak je vraj možné, odišla od neho tá hodina.

³⁵Ter odide malo dalje in pade na zemljo in moli, naj preide, če je mogoče, ta ura mimo njega,

³⁶A hovoril: Abba, Otče, tebe je všetko možné, odnes odo mňa tento kalich! Ale však nie to, čo ja chcem, ale čo ty.

³⁶in govori: Aba, Oče! vse je mogoče tebi, vzemi ta kelih od mene, toda ne, kar jaz hočem, ampak kar hočeš ti.

³⁷Potom prišiel a našiel ich spať. A povedal Petrovi: Šimone, spíš? Či si nevládal bdieť jednu hodinu?

³⁷In pride in jih najde speče ter reče Petru: Simon, spiš? Ali nisi mogel ene ure prečuti?

³⁸Bdejte a modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia, lebo duch je síce hotový, ale telo je slabé.

³⁸Čujte in molite, da ne zajdete v izkušnjavo; duh je sicer voljan, ali meso je slabo.

³⁹A zase odišiel a modlil sa hovoriac tie isté slová.

³⁹In zopet odide in moli, govoreč iste besede.

⁴⁰A keď sa navrátil, zase ich našiel spať, lebo ich oči boly obtiažené, a nevedeli, čo by mu mali odpovedať.

⁴⁰In ko se vrne, jih najde zopet speče, bile so jim namreč oči preutrujene; in niso vedeli, kaj bi mu odgovorili.

⁴¹A prišiel po tretie a povedal im: Teraz už spite a odpočívajte! Už je to tam! Prišla tá hodina; hľa, Syna človeka zrádzajú do rúk hriešnikov.

⁴¹In pride v tretje in jim reče: Spite dalje in počivajte! Dosti je! ura je prišla. Glej, Sin človekov se izdaja grešnikom v roke.

⁴²Vstaňte, poďme! Hľa, už je blízko ten, ktorý ma zrádza.

⁴²Vstanite, pojdimo! Glejte, izdajalec moj se je približal.

⁴³A hneď, kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z tých dvanástich, a s ním veliký zástup, s mečami a kyjami, od najvyšších kňazov, od zákonníkov a od starších.

⁴³In precej, ko je še govoril, pride Juda, eden dvanajsterih, in ž njim množica z meči in koli od višjih duhovnikov in pismarjev in starejšin.

⁴⁴A jeho zradca im bol dal znamenie povediac: Ktorého bozkám, ten je; jmite ho a odveďte opatrne.

⁴⁴Dal jim je pa njegov izdajalec znamenje, rekoč: Kogar poljubim, ta je; zgrabite ga in peljite varno.

⁴⁵A keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: Rabbi, rabbi! A zbozkával ho.

⁴⁵In pride in pristopi precej k njemu in reče: Rabi! in ga poljubi.

⁴⁶A oni položili na neho svoje ruky a jali ho.

⁴⁶Oni pa polože nanj roke svoje in ga zgrabijo.

⁴⁷A jeden, ktorýsi z tých, ktorí tam stáli, vytasil meč a uderil sluhu najvyššieho kňaza a odťal mu ucho.

⁴⁷Eden tistih pa, ki so zraven stali, izdere meč in mahne hlapca velikega duhovnika in mu odseka uho.

⁴⁸A Ježiš odpovedal a riekol im: Ako na lotra ste vyšli s mečami a kyjami, aby ste ma sobrali.

⁴⁸In Jezus izpregovori in jim reče: Kakor na razbojnika ste prišli z meči in koli lovit me?

⁴⁹Deň po dni som bol u vás v chráme učiac, a nejali ste ma. Ale aby sa naplnily písma.

⁴⁹Vsak dan sem bil pri vas, učeč v templju, in niste me zgrabili. Ali da se izpolnijo pisma!

⁵⁰Vtedy ho všetci opustili a utiekli.

⁵⁰In zapuste ga vsi in pobegnejo.

⁵¹A nejaký mládenec išiel za ním, odiaty ľanovým rúchom po holom tele, a chytili ho mládenci.

⁵¹In šel je za njim neki mladenič, s platnom ogrnjen po nagem, in ga popadejo.

⁵²Ale on zanechajúc rúcho utiekol nahý.

⁵²On pa pusti platno in ubeži nag od njih.

⁵³A odviedli Ježiša k najvyššiemu kňazovi. A sišli sa k nemu všetci najvyšší kňazi a starší a zákonníci.

⁵³In Jezusa odpeljejo k velikemu duhovniku; in snidejo se pri njem vsi višji duhovniki in starejšine in pismarji.

⁵⁴A Peter išiel za ním zďaleka až do dvora najvyššieho kňaza a sedel spolu so sluhami a hrial sa pri svetle ohňa.

⁵⁴In Peter je šel oddaleč za njim, noter na dvor velikega duhovnika; in je sedel s hlapci, grejoč se pri ognju.

⁵⁵A najvyšší kňazi a celá vysoká rada hľadali svedoctvo proti Ježišovi, aby ho vydali na smrť, ale nenašli.

⁵⁵A višji duhovniki in ves veliki zbor so iskali pričevanja zoper Jezusa, da bi ga na smrt izdali; ali ne najdejo ga.

⁵⁶Lebo mnohí lživo svedčili proti nemu, ale tie ich svedoctvá neboly rovnaké.

⁵⁶Kajti mnogi so pričali po krivem zoper njega, ali njih izpovedbe niso bile enake.

⁵⁷A ktorísi povstali a svedčili falošne proti nemu a vraveli:

⁵⁷In vstanejo nekateri ter pričajo po krivem zoper njega, govoreč:

⁵⁸My sme ho počuli hovoriť: Ja zborím tento chrám, urobený rukami, a za tri dni vystavím iný, nie rukami urobený.

⁵⁸Mi smo ga slišali, da je dejal: Jaz poderem to svetišče, ki je narejeno z rokami, in v treh dneh sezidam drugo, ne narejeno z rokami.

⁵⁹Ale ani takto nebolo ich svedoctvo rovnaké.

⁵⁹Ali tudi to njih pričevanje ni bilo enako.

⁶⁰Potom vstal najvyšší kňaz do prostredku a opýtal sa Ježiša: Či nič neodpovedáš? Čo títo svedčia proti tebe?

⁶⁰In veliki duhovnik vstane in stopi na sredo in vpraša Jezusa, rekoč: Ne odgovarjaš li ničesar? Kaj pričajo ti zoper tebe?

⁶¹Ale on mlčal a neodpovedal ničoho. Opät sa ho opýtal najvyšší kňaz a povedal mu: Či si ty Kristus, Syn toho Požehnaného?

⁶¹On pa je le molčal in ni odgovoril ničesar. Zopet ga vpraša veliki duhovnik in mu reče: Si li ti Kristus, Sin Veleslavnega?

⁶²A Ježiš povedal: Áno, ja som, a uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblaky.

⁶²Jezus pa reče: Jaz sem, in videli boste Sina človekovega, da sedi na desnici moči Božje in da prihaja z oblaki neba.

⁶³Vtedy roztrhol najvyšší kňaz svoje rúcho a povedal: Čo ešte potrebujeme svedkov?

⁶³Veliki duhovnik pa raztrga oblačila svoja in reče: Kaj nam je še treba prič?

⁶⁴Počuli ste to rúhanie. Čo sa vám zdá? A oni všetci ho odsúdili, že je vinný smrti.

⁶⁴Slišali ste kletvino zoper Boga; kaj se vam zdi? Oni pa vsi razsodijo, da je vreden smrti.

⁶⁵A niektorí začali pľuvať na neho, zakrývať jeho tvár a pohlavkovať ho a hovoriť mu: Prorokuj! A prevzali ho sluhovia bijúc ho palicami.

⁶⁵In nekateri začno pljuvati nanj in mu zakrivati obraz in ga biti za uho in mu praviti: Prorokuj! Tudi služabniki so ga sprejeli z udarci po licih.

⁶⁶A keď bol Peter dole na dvore, prišla jedna z dievok najvyššieho kňaza

⁶⁶In ko je bil Peter doli na dvorišču, pride ena od dekel velikega duhovnika,

⁶⁷a vidiac Petra zohrievať sa pozrela na neho a riekla: Aj ty si bol s tým Nazarejským Ježišom.

⁶⁷in videč Petra, da se greje, pogleda nanj in reče: Tudi ti si bil z Nazarečanom Jezusom.

⁶⁸Ale on zaprel a povedal: Neviem ani nerozumiem, čo ty hovoríš. A vyšiel von na predodvorie, a kohút zaspieval.

⁶⁸On pa zataji, rekoč: Ne vem in ne umem, kaj praviš. In gre ven v preddvor, in petelin zapoje.

⁶⁹A dievčina, vidiac ho, zase začala hovoriť tým, ktorí tam stáli: Tento je z nich.

⁶⁹In dekla, videč ga, začne zopet praviti tem, ki so zraven stali: Ta je izmed njih.

⁷⁰Ale on znova zapieral. A po malej chvíli zase tí, ktorí tam stáli, vraveli Petrovi: Ba skutočne si z nich, lebo aj si Galilean, aj tvoja reč je podobná.

⁷⁰On pa zopet taji. In malo potem reko zopet zraven stoječi Petru: Resnično si izmed njih, saj si tudi Galilejec.

⁷¹Ale on sa začal klnúť a prisahať, vraj neznám človeka, o ktorom hovoríte.

⁷¹On pa se začne rotiti in prisegati: Ne poznam tega človeka, ki o njem govorite.In precej zapoje petelin drugič. In spomni se Peter besede, kako mu je rekel Jezus: Preden petelin dvakrat zapoje, me zatajiš trikrat. In ko to pomisli, se razplače.

⁷²A hneď zaspieval kohút po druhé. Vtedy sa rozpamätal Peter na slovo, ktoré mu povedal Ježiš, že prv než kohút dva razy zaspieva, tri razy ma zaprieš. A vyjdúc rýchle von plakal.

⁷²In precej zapoje petelin drugič. In spomni se Peter besede, kako mu je rekel Jezus: Preden petelin dvakrat zapoje, me zatajiš trikrat. In ko to pomisli, se razplače.