¹Potom vyšiel odtiaľ a prišiel do svojej otčiny, a jeho učeníci išli za ním.

¹In gre odtod in pride v domovino svojo, in spremljajo ga učenci njegovi.

²A keď bola sobota, začal učiť v synagóge. A mnohí, keď ho počuli, žasli a hovorili: Odkiaľ to tento má? A jaká je to múdrosť, ktorá mu je daná, že aj také divy sa dejú skrze jeho ruky?

²In ko pride sobota, začne učiti v shodnici; in mnogi poslušalci so strmeli, govoreč: Odkod temu to? in: Kakšna je ta modrost, ki mu je dana? in toliki čudeži se vrše po rokah njegovih!

³Či nie je toto ten tesár, syn Máriin, a brat Jakobov, Jozesov, Júdov a Šimonov? A či nie sú aj jeho sestry tu u nás? A pohoršovali sa na ňom.

³Ali ni ta tesar, sin Marijin in brat Jakobov in Jozejev in Judov in Simonov? in niso li sestre njegove tu pri nas? In pohujševali so se nad njim.

⁴A Ježiš im povedal: Prorok nie je bezo cti, iba vo svojej otčine, medzi príbuznými a vo svojom dome.

⁴Jezus jim pa reče: Nikjer ni prorok brez časti, razen v domovini svoji in pri rodbini svoji in na domu svojem.

⁵A nemohol tam učiniť nijaký div, krome čo na niekoľkých chorých vzložil ruky a uzdravil ich.

⁵In ni mogel ondi nobenega čudeža storiti, razen da je le malo bolnikov, položivši nanje roke, ozdravil.

⁶A podivil sa ich nevere. A chodil vôkol po mestečkách a učil.

⁶In čudil se je njih neveri. In hodil je po vaseh v okolišu in učil.

⁷A povolal si k sebe tých dvanástich a začal ich posielať po dvoch a dával im moc nad nečistými duchami

⁷In pokliče k sebi dvanajstere in jih začne razpošiljati po dva in dva, in da jim oblast nad nečistimi duhovi,

⁸a prikázal im, aby nebrali ničoho na cestu krome samej palice, ani kapsy ani chleba ani peňazí do opasku,

⁸in zapove jim, naj ničesar ne jemljo na pot razen same palice: ne torbe, ne kruha, ne denarja v pasu,

⁹ale aby mali sandále podviazané a aby neobliekali dvoje sukieň.

⁹ampak da naj si obujejo opanke, in veli: ne oblačite dveh sukenj.

¹⁰A hovoril im: Kdekoľvek vojdete do domu, tam ostaňte, dokiaľ vôbec odtiaľ nevyjdete.

¹⁰In jim reče: Kjerkoli pridete v hišo, tam ostanite, dokler ne pojdete odondod naprej.

¹¹A ktoríkoľvek by vás neprijali ani vás nechceli počuť, idúc odtiaľ vytraste i ten prach zpod svojich nôh im na svedoctvo. Ameň vám hovorím, že znesiteľnejšie bude Sodomänom a Gomoranom v súdny deň ako tomu mestu.

¹¹In v katerem mestu vas ne bi sprejeli in ne poslušali, odondod grede si otresite prah izpod nog njim v pričevanje.

¹²Vtedy vyšli a kázali, aby činili pokánie.

¹²In ko so odšli, so oznanjevali ljudem, naj se izpokore,

¹³A vyháňali mnoho démonov a mazali mnohých chorých olejom a uzdravovali.

¹³in so izganjali mnoge zle duhove in mazali z oljem mnoge bolnike in jih ozdravljali.

¹⁴A počul o tom kráľ Heródes (lebo jeho meno sa bolo stalo všeobecne známym) a hovoril: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto pôsobia v ňom tie divotvorné moci.

¹⁴In kralj Herod zasliši o tem, kajti ime njegovo se je bilo razglasilo, in reče: Janez Krstnik je vstal iz mrtvih in zato delujejo čudežne moči v njem.

¹⁵Jedni totiž hovorili, že je Eliáš, a iní hovorili, že je prorok alebo jako jeden z prorokov.

¹⁵Drugi pa pravijo: Elija je; a drugi: prorok je, kakor eden izmed starih prorokov.

¹⁶Ale keď to počul Heródes, povedal: To je Ján, ktorého som ja sťal; on vstal z mŕtvych.

¹⁶Ko pa sliši to Herod, reče: Janez, ki sem ga jaz dal obglaviti, je vstal.

¹⁷Lebo ten istý Heródes poslal svojich sluhov a chopil Jána a poviazal ho v žalári pre Heródiadu, ženu Filipa, svojho brata, pretože si ju bol vzal za ženu.

¹⁷Kajti ta Herod je bil poslal ujet Janeza ter ga vklenil v ječi zavoljo Herodiade, svojega brata Filipa žene; bil se je ž njo namreč oženil.

¹⁸Lebo Ján hovoril Heródesovi: Nepatrí sa ti mať ženu svojho brata.

¹⁸Janez pa je dejal Herodu: Ni ti dovoljeno, imeti svojega brata ženo.

¹⁹Lež Heródiada mala zlé oko na neho a chcela ho zabiť, ale nemohla,

¹⁹Herodiada pa ga je zalezovala in hotela umoriti, pa ga ni mogla.

²⁰lebo Heródes sa bál Jána vediac, že je muž spravedlivý a svätý, a chránil ho. A počujúc ho všeličo i činil, a rád ho počúval.

²⁰Zakaj Herod se je bal Janeza, vedoč, da je pravičen in svet mož, ter ga je varoval; in marsikaj je storil, kakor mu je on rekel, in rad ga je poslušal.

²¹Ale keď prišiel príhodný deň, keď na deň svojho narodenia robil Heródes svojim veľmožom, generálom a popredným Galilee hostinu,

²¹In je napočil prikladen dan: ko je Herod v spomin svojega rojstva napravil večerjo svojim velikašem in stotnikom in galilejskim prvakom,

²²a keď ta vošla dcéra tej istej Heródiady a tancovala, zaľúbila sa Heródesovi aj spoluhodovníkom; a kráľ povedal dievčaťu: Pýtaj odo mňa, čo len chceš, a dám ti.

²²je prišla noter njena, Herodiadina, hči in je plesala, ter se je prikupila Herodu in gostom. Kralj pa reče dekletu: Prosi me, karkoli hočeš, in dam ti.

²³A prisahal jej: Čo len budeš žiadať odo mňa, dám ti, a čo by bolo až do polovice môjho kráľovstva.

²³In ji priseže: Karkoli me poprosiš, ti dam, do polovice kraljestva svojega.

²⁴A ona vyšla a povedala svojej materi: Čo si mám pýtať? A ona riekla: Hlavu Jána Krstiteľa.

²⁴Ona pa gre ven in reče materi svoji: Kaj naj si izprosim? Ta pa reče: Glavo Janeza Krstnika.

²⁵Vtedy hneď vošla so spechom ku kráľovi, pýtala si a riekla: Chcem, aby si mi naskutku dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.

²⁵In gre precej jadrno h kralju in ga zaprosi, rekoč: Hočem, da mi daš pri tej priči v skledi glavo Janeza Krstnika.

²⁶A kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a pre spoluhodovníkov nechcel ju odbyť.

²⁶In kralj postane silno žalosten, toda zavoljo prisege in gostov ji ni hotel odreči.

²⁷Preto kráľ hneď poslal kata a rozkázal doniesť hlavu Jánovu.

²⁷In precej pošlje kralj vojaka iz straže svoje in ukaže prinesti glavo njegovo. Ta pa odide in mu odseka v ječi glavo,

²⁸A on odišiel, sťal ho v žalári a doniesol jeho hlavu na mise a dal ju dievčaťu, a dievča ju dalo svojej materi.

²⁸in prinese glavo njegovo v skledi in jo da dekletu, a dekle jo da materi svoji.

²⁹A keď to počuli jeho učeníci, prišli a vzali jeho mŕtve telo a položili ho do hrobu.

²⁹In ko so to slišali učenci njegovi, pridejo in vzemo truplo njegovo ter ga polože v grob.

³⁰A apoštolovia sa sišli k Ježišovi a zvestovali mu všetko, čo činili a čo učili.

³⁰In snidejo se apostoli pri Jezusu in mu sporočé vse, kar so storili in kar so ljudi naučili.

³¹A povedal im: Poďte vy sami osobitne na pusté miesto a odpočiňte si trochu. Lebo bolo mnoho tých, ktorí prichádzali a odchádzali, a nemali kedy ani jesť.

³¹In jim reče: Pojdite sami na samoten kraj in malo počijte. Kajti bilo jih je veliko, ki so prihajali in odhajali, da še jesti niso utegnili.

³²A odplavili sa na lodi na pusté miesto osobitne.

³²Ter odidejo na ladji v samoten kraj sami.

³³A zástupy ich videly, že idú preč, a mnohí ho poznali. A sbehli sa ta pešo zo všetkých tých miest a predišli ich a shromaždili sa k nemu.

³³In mnogi jih vidijo odhajati, in ko spoznajo, kam so namenjeni, hitro odrinejo tja peš iz vseh mest in jih še prehité.

³⁴A keď vyšiel Ježiš z lode, videl veliký zástup ľudí a bolo mu ich ľúto, pretože boli jako ovce, nemajúce pastiera, a začal ich učiť mnohým veciam.

³⁴In ko stopi Jezus z ladje, zagleda veliko množico, in se mu zasmilijo, zakaj bili so kakor ovce, ki nimajo pastirja. In začne jih učiti mnogo reči.

³⁵A keď už bolo mnoho hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a vraveli: Miesto je tu pusté, a už je veľa hodín.

³⁵In ko je bila ura že pozna, pristopijo k njemu učenci njegovi in reko: Kraj je samoten in ura že pozna;

³⁶Rozpusti ich, aby odišli do okolných dvorov poľných a do osád a nakúpili si chleba, lebo nemajú čo jesť.

³⁶razpusti jih, da odidejo v dvore in vasi, ki so naokoli, ter si kupijo kaj za jed.

³⁷Ale on odpovedal a riekol im: Dajte im vy jesť! A povedali mu: Či máme odísť a nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?

³⁷On pa odgovori in jim reče: Dajte jim vi jesti. Pa mu reko: Ali naj gremo in kupimo za dvesto denarjev kruha ter jim damo jesti?

³⁸A on im povedal: Koľko chlebov máte? Iďte a pozrite! A keď zvedeli, riekli: Päť a dve ryby.

³⁸On jim pa reče: Koliko hlebov imate? Pojdite in poglejte! In ko so izvedeli, reko: Pet in dve ribi.

³⁹Vtedy ich rozkázal usadiť všetkých po stolových skupinách na zelenej tráve.

³⁹In jim ukaže, naj jih posadé vse zaporedoma, omizje za omizjem, po zeleni travi.

⁴⁰A položili sa v hriadkových oddeleniach po sto a po päťdesiat.

⁴⁰In posedejo v skupinah po sto in po petdeset.

⁴¹Potom vzal tých päť chlebov a tie dve ryby a vzhliadnuc do neba požehnal a lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby kládli pred nich, aj tie dve ryby rozdelil všetkým.

⁴¹In vzame petere hlebe in tisti dve ribi in se ozre v nebo in jih blagoslovi, ter razlomi hlebe in podaje učencem svojim, naj polože prednje; tudi dve ribi razdeli vsem.

⁴²A jedli všetci a nasýtili sa.

⁴²In vsi so jedli in se nasitili.

⁴³A nasbierali kúskov plných dvanásť košov, aj z tých rýb.

⁴³In pobrali so koscev dvanajst polnih košev in ostankov od rib.

⁴⁴A tých, ktorí jedli tie chleby, bolo okolo päť tisíc mužov.

⁴⁴In bilo jih je, ki so jedli hlebe, kakih pet tisoč mož.

⁴⁵A hneď prinútil svojich učeníkov, aby vošli do lode a predišli ho na druhú stranu k Betsaide, kým vraj on rozpustí zástup.

⁴⁵In precej prisili učence svoje, naj stopijo v ladjo in se naprej prepeljejo proti Betsaidi, dokler on razpusti množico.

⁴⁶A rozlúčiac sa s nimi odišiel na vrch modliť sa.

⁴⁶In poslovivši se od njih, odide na goro molit.

⁴⁷A keď bol večer, bola loď prostred mora, a on sám na zemi.

⁴⁷In ko se zvečeri, je ladja sredi morja in on sam na kopnem.

⁴⁸A keď ich videl trápiť sa veslovaním (lebo mali odporný vietor proti sebe), prišiel k nim okolo štvrtej stráže vnoci chodiac po mori a chcel ich obísť.

⁴⁸In zagleda jih, da se mučijo z veslanjem; pihal jim je namreč veter nasproti. In okoli četrte straže po noči pride k njim, hodeč po morju; in hotel je iti mimo njih.

⁴⁹Ale oni, keď ho videli chodiť po mori, domnievali sa, že je to obluda, a skríkli,

⁴⁹Oni pa, videč ga, da hodi po morju, menijo, da je prikazen, in zakričé;

⁵⁰lebo ho všetci videli a poľakali sa. Ale hneď prehovoril s nimi a povedal im: Dúfajte, ja som, nebojte sa!

⁵⁰vsi so ga namreč zagledali in se prestrašili. In precej jih ogovori in jim reče: Srčni bodite, jaz sem, ne bojte se!

⁵¹A vyšiel k nim do lode, a vietor utíchol. A žasli v sebe prenáramne a divili sa,

⁵¹In stopi k njim v ladjo, in veter utihne. In presilno so se sami v sebi zavzemali;

⁵²lebo neboli porozumeli pri tých chleboch, ale ich srdce bolo zostalo zatvrdnuté.

⁵²kajti po tem, kar se je zgodilo pri hlebih, še niso prišli k spoznanju, temuč njih srce je odrevenelo.

⁵³A keď sa preplavili, prišli do Genezaretskej zeme a tam pristáli.

⁵³In ko se prepeljejo, pridejo na kopno v Genezaret in potisnejo ladjo h kraju.

⁵⁴A keď vyšli z lode, hneď ako ho poznali,

⁵⁴In ko stopijo z ladje, ga ljudje precej spoznajo,

⁵⁵pobehali po celom tom okolí a začali nosiť chorých na ležiskách ta, kde počuli, že je.

⁵⁵ter obletajo vso tisto okolico in začno na posteljah prinašati bolnike tja, kjer so slišali, da biva.In kamorkoli je prišel, v vasi ali v mesta ali v sela, so po ulicah pokladali bolnike in ga prosili, da bi se smeli kotekniti le roba njegove obleke; in katerikoli so se ga doteknili, so ozdraveli.

⁵⁶A kamkoľvek išiel do dedín alebo do miest alebo do domov na poli, na tržiskách kládli nemocných a prosili ho, žeby sa aspoň lemu jeho rúcha smeli dotknúť, a všetci, ktorí sa ho dotkli, boli uzdravení.

⁵⁶In kamorkoli je prišel, v vasi ali v mesta ali v sela, so po ulicah pokladali bolnike in ga prosili, da bi se smeli kotekniti le roba njegove obleke; in katerikoli so se ga doteknili, so ozdraveli.