1A prišli na druhú stranu mora do kraja Gadarénov.
1In pridejo na drugo stran morja, v pokrajino Gerazenov.
2A jako vyšiel z lode, hneď sa s ním stretol človek z hrobov, v nečistom duchu,
2In precej, ko stopi iz ladje, ga sreča človek iz grobov, ki je imel nečistega duha
3ktorý to človek mal svoje obydlie v hroboch, a už ho ani reťazami nemohol nikto viacej poviazať,
3in mu je bilo prebivališče po grobih; in tudi z verigo ga ni mogel nihče več zvezati;
4pretože bol často poviazaný putami na nohách a reťazami a roztrhal reťazi a putá polámal, a nikto ho nevládal skrotiť.
4bil je namreč velikokrat zvezan z oklepi in verigami, pa je verige potrgal in oklepe razdrobil, in nihče ga ni mogel ukrotiti;
5A vždycky, vodne i vnoci, bol na tamojších vrchoch a v hroboch a kričal a bil sa kameňmi.
5in vedno, po noči in po dnevi, je bival po gorah in po grobih ter kričal in se bil s kamenjem.
6A keď uvidel Ježiša zďaleka, bežal a poklonil sa mu
6Ko pa ugleda Jezusa oddaleč, priteče ter se mu prikloni
7a skríknuc velikým hlasom povedal: Čo mám s tebou, Ježišu, Synu Najvyššieho Boha! Zaväzujem ťa prísahou na Boha, aby si ma netrápil!
7in na ves glas kričeč, reče: Kaj imam s teboj, Jezus, Sin Boga Najvišjega? Zaklinjam te pri Bogu, ne muči me!
8Lebo mu hovoril: Vyjdi z človeka, nečistý duchu!
8Pravil mu je namreč: Izidi, nečisti duh, iz tega človeka!
9A pýtal sa ho: Jako ti je meno? A povedal mu: Legion mi je meno, lebo nás je mnoho.
9In ga vpraša: Kako ti je ime? In mu reče: Legijon mi je ime, ker nas je mnogo.
10A veľmi ho prosil, žeby ich neposielal preč z toho kraja.
10In prosi ga zelo, naj jih ne izžene iz tega kraja.
11A bolo tam na svahu vrchu veliké stádo svíň, pasúce sa.
11Bila je pa tam pri gori velika čreda svinj, ki so se pasle.
12A prosili ho všetci tí démoni a hovorili: Pošli nás do tých svíň, aby sme vošli do nich.
12In zaprosijo ga, rekoč: Pošlji nas v te svinje, da gremo vanje.
13A Ježiš im hneď dovolil. Vtedy vyšli nečistí duchovia a vošli do svíň, a stádo sa srútilo dolu úbočím do mora, a bolo ich okolo dvoch tisícov, a potopily sa v mori.
13In Jezus jim dovoli. In nečisti duhovi izidejo in gredo v svinje, in zakadi se čreda, kakih dvatisoč, z brega v morje, ter potonejo v morju.
14A tí, ktorí ich pásli, utiekli a oznámili to v meste i v domoch v poli. A vyšli vidieť, čo sa to stalo.
14In njih pastirji pobegnejo in oznanijo to v mestu in po deželi. In prebivalci gredo pogledat, kaj bi bilo to, kar se je zgodilo.
15A prišli k Ježišovi a videli posadlého, že sedí a je odiaty a má zdravý rozum, ten ktorý to bol mal ten legion, a báli sa.
15In pridejo k Jezusu in ugledajo obsedenca, da sedi in je oblečen in pameten, tistega, ki je imel legijon; in preplašijo se.
16A tí, ktorí to videli, rozprávali im, ako sa to stalo tomu posadlému, aj o tých sviniach.
16In tisti, ki so videli, jim pripovedujejo, kako se je zgodilo obsedencu, in o svinjah.
17A začali ho prosiť, žeby odišiel z ich kraja.
17In začno ga prositi, naj odide iz njih krajev.
18A keď vchádzal do lode, prosil ho ten predtým posadlý, žeby bol s ním.
18In ko stopi v ladjo, ga zaprosi oni, ki je bil obseden, da sme ostati ž njim.
19No, Ježiš ho nenechal, ale mu povedal: Idi do svojho domu ku svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti učinil Pán a že sa zmiloval nad tebou.
19Jezus pa mu ne dopusti, ampak mu reče: Pojdi na svoj dom k svojcem in oznani jim, koliko ti je storil Gospod in kako se te je usmilil.
20A odišiel a začal hlásať v Desaťmestí, jaké veľké veci mu učinil Ježiš; a všetci sa divili.
20In odide in začne oznanjevati po Deseteromestju, koliko mu je storil Jezus; in vsi so se čudili.
21A keď sa preplavil Ježiš na lodi zase na druhú stranu, sišiel sa k nemu veliký zástup, a bol pri mori.
21In ko se prepelje Jezus v ladji zopet na drugo stran, se zbere pri njem velika množica; in bil je pri morju.
22A hľa, prišiel jeden z predstavených synagógy, menom Jairus, a keď ho videl, padol k jeho nohám
22In glej, eden načelnikov shodnice, po imenu Jair, pride, in ko ga ugleda, mu pade pred noge
23a veľmi ho prosil a hovoril: Moja dcéruška skonáva: prosím, žeby si prišiel a vzložil na ňu ruky, že by bola uzdravená a žila.
23in ga zelo prosi, rekoč: Hčerka mi umira, pridi, položi nanjo roke, da ozdravi in živi.
24A odišiel s ním. A išiel za ním veliký zástup, a tlačili ho zo všetkých strán.
24In odide ž njim; in velika množica ga spremlja in ga stiskajo.
25Vtedy nejaká žena, ktorá bola v nemoci toku krvi dvanásť rokov
25In žena, ki je imela krvotok dvanajst let
26a mnoho vytrpela od mnohých lekárov a potrovila všetko svoje imanie, a nič jej to nebolo pomohlo, lež ešte bola prišla do horšieho;
26in je veliko pretrpela od mnogih zdravnikov in potrošila vse svoje, pa ji ni nič pomagalo, ampak še huje je bilo:
27tá, keď počula o Ježišovi, prišla v zástupe odzadu a dotkla sa jeho rúcha,
27pride, ko je slišala o Jezusu, med množico odzadaj in se dotakne obleke njegove.
28lebo si bola povedala: Ak sa len jeho rúcha dotknem, budem uzdravená.
28Reče si namreč: Če se dotaknem le obleke njegove, ozdravim.
29A hneď vyschol prameň jej krvi, a pocítila na tele, že je uzdravená od svojej choroby.
29In precej usahne vir krvi njene, in čuti v telesu, da je ozdravela od svoje nadloge.
30A Ježiš hneď poznal v sebe, že vyšla z neho moc, a obrátiac sa v zástupe vravel: Kto sa dotknul mojeho rúcha?
30In Jezus precej spozna pri sebi, da je šla moč iz njega, in obrnivši se med množico, reče: Kdo se je dotaknil moje obleke?
31A jeho učeníci mu vraveli: Vidíš, že ťa zástup tlačí zo všetkých strán, a hovoríš: Kto sa ma dotknul?
31In reko mu učenci njegovi: Saj vidiš ljudstvo, da te stiska, pa praviš: Kdo se me je dotaknil?
32Ale on sa ohliadal dookola, aby videl tú, ktorá to urobila.
32In ozira se okoli, da bi ugledal tisto, ki je to storila.
33A žena bojac a trasúc sa, lebo vedela, čo sa pri nej stalo, prišla a padla pred ním a povedala mu celú pravdu.
33Žena pa, vedoč, kaj se ji je zgodilo, uplašena in trepetaje pristopi in pade pred njim in mu pove vso resnico.
34A on jej povedal: Dcéro, tvoja viera ťa uzdravila. Iď v pokoji a buď zdravá a prostá svojej choroby.
34On ji pa reče: Hči, vera tvoja te je rešila; pojdi v miru in bodi zdrava od nadloge svoje.
35A kým on ešte hovoril, tu prišli od predstaveného synagógy a vraveli: Tvoja dcéra už zomrela, načo ešte unúvaš Učiteľa?
35Ko še govori, pridejo od načelnika shodnice, rekoč: Hči tvoja je umrla, čemu še nadleguješ učenika?
36Ale Ježiš počujúc slovo, ktoré hovorili, hneď povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver!
36Jezus pa zasliši to besedo, ko so jo povedali, in reče načelniku shodnice: Ne boj se, le veruj!
37A nedal nikomu ísť za sebou, iba Petrovi, Jakobovi a Jánovi, Jakobovmu bratovi.
37In ne pusti, da bi ga kdo spremljal, razen Peter in Jakob in Janez, Jakobov brat.
38A prišli do domu predstaveného synagógy, a videl tam nepokojný ruch, plačúcich a kvíliacich veľmi,
38In pridejo v hišo načelnikovo, in vidi hrupno zmešnjavo ter da silno jokajo in žalujejo.
39a vojdúc povedal im: Čo robíte krik a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí.
39In ko vnide, jim reče: Kaj hrumite in jokate? Deklica ni umrla, marveč spi!
40A vysmievali ho. No, on vyženúc všetkých pojal otca dieťaťa i matku i tých, ktorí boli s ním, a vošiel ta, kde ležalo dieťa.
40A oni se mu posmehujejo. On pa izžene vse in vzame s seboj otrokovega očeta in mater in svoje spremljevalce ter gre noter, kjer je deklica ležala.
41A uchopiac ruku dieťaťa povedal mu: Talitha kúmi! čo je preložené toľko jako: Dievčatko, tebe hovorím, vstaň!
41In prijemši deklico za roko, ji veli: Talita kumi, to se pravi: Deklica, pravim ti, vstani!
42A dievčatko hneď vstalo a chodilo, lebo malo dvanásť rokov. A žasli prenáramne.
42In precej vstane deklica in hodi; imela je namreč dvanajst let. In precej se začudijo na vso moč.In zapove jim strogo, da nihče ne zve tega, in naroči, naj ji dado jesti.
43A veľmi im prikázal, aby sa toho nikto nedozvedel. A povedal, aby jej dali jesť.
43In zapove jim strogo, da nihče ne zve tega, in naroči, naj ji dado jesti.