¹A zase započal učiť pri mori. A shromaždil sa k nemu veliký zástup, takže vošiel do lode a sedel na mori, a všetok zástup bol pri mori na zemi.

¹In zopet začne učiti ob morju. In zbere se pri njem tako velika množica, da mora stopiti v ladjo in sedeti v njej na morju; in vsa množica se razpostavi kraj morja po tleh.

²A učil ich mnohému v podobenstvách a hovoril im vo svojom učení:

²In mnogo jih je učil v prilikah in jim pravil v poučevanju svojem:

³Počujte! Hľa, vyšiel rozsievač, aby rozsieval.

³Poslušajte! Glej, sejalec gre sejat.

⁴A stalo sa v tom, ako rozsieval, že jedno padlo vedľa cesty. A prileteli nebeskí vtáci a sozobali ho.

⁴In zgodi se, ko seje, da pade nekaj zrnja poleg ceste, in prilete ptice in ga pozobljejo.

⁵A iné padlo na skalnaté miesto, kde nemalo mnoho zeme, a hneď vzišlo, lebo nemalo hlbokosti zeme.

⁵A drugo pade na skalnata tla, kjer nima veliko prsti, in precej požene, ker nima globoke zemlje.

⁶Ale keď vyšlo slnce, vyhorelo a preto, že nemalo koreňa, vyschlo.

⁶Ko pa vzide solnce, uvene, in ker nima korenine, usahne.

⁷A zase iné padlo do tŕnia, a vzišlo tŕnie a udusilo ho, a nedalo užitku.

⁷In drugo pade v trnje, in trnje vzraste in ga uduši, in ne prinese sadu.

⁸A opät iné padlo do dobrej zeme a vydalo užitok vzchádzajúc a rastúc, a donieslo niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto.

⁸In drugo pade na dobro zemljo, in prinaša sad, ki raste in se množi in rodi po tridesetero in po šestdesetero in po stotero.

⁹A hovoril im: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!

⁹In reče: Kdor ima ušesa, da sliši, naj sliši!

¹⁰A keď bol sám, opýtali sa ho tí, ktorí boli okolo neho, s tými dvanástimi, na tie podobenstvá.

¹⁰In ko je bil sam, ga vprašajo tisti, ki so bili pri njem z dvanajsterimi, po prilikah.

¹¹A povedal im: Vám je dané poznať tajomstvo kráľovstva Božieho; ale tamtým vonku deje sa všetko v podobenstvách,

¹¹In jim reče: Vam je dana skrivnost kraljestva Božjega, onim pa, ki so zunaj, se vse godi v prilikah,

¹²aby hľadiac hľadeli, ale nevideli, a čujúc počuli, ale nerozumeli, aby sa asnáď neobrátili, a odpustily by sa im hriechy.

¹²da „gledajoč vidijo, pa ne spoznajo, ter poslušajoč slišijo, pa ne razumejo: da se ne bi kdaj izpreobrnili, in bilo bi jim odpuščeno“.

¹³A rečie im: Či nerozumiete tomu podobenstvu? A jakože potom porozumiete všetkým podobenstvám?

¹³In jim reče: Ne umete li te prilike? In kako boste vse prilike umeli?

¹⁴Rozsievač seje slovo.

¹⁴Sejalec seje besedo.

¹⁵A toto sú tí vedľa cesty, kde sa seje slovo, ktorí, keď počujú, hneď ide satan a vyníma slovo, vsiate v ich srdciach.

¹⁵Ti so pa, ki so poleg ceste: kjer se seje beseda, in ko jo slišijo, precej pride satan in vzame besedo, ki je posejana vanje.

¹⁶A podobne sú tí, ktorí sa sejú na skalnatých miestach, ktorí, keď počujú slovo, hneď ho s radosťou berú,

¹⁶In enako so ti, pri katerih je posejano na skalnata tla: ko slišijo besedo, jo precej z veseljem sprejmo;

¹⁷lež nemajú v sebe koreňa, ale sú dočasní; a potom, keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa horšia.

¹⁷pa nimajo korenine v sebi, temuč so nestanovitni; ko potem nastane stiska ali preganjanje zaradi besede, se precej pohujšajo.

¹⁸A sú iní, ktorí sa sejú do tŕnia; to sú takí, ktorí počuli slovo,

¹⁸In drugi so, pri katerih je posejano v trnje: tisti, ki besedo slišijo,

¹⁹ale starosti tohoto sveta a zvod bohatstva a iné žiadosti, vchádzajúce do srdca, udusujú slovo, a býva bez užitku.

¹⁹pa skrbi tega sveta in slepilo bogastva in želje po drugih rečeh se prikradejo in zaduše besedo in ostane brez sadu.

²⁰A zase tamtí, ktorí sťa na dobrej zemi sú posiati, sú takí, ktorí počúvajú slovo a prijímajú ho a donášajú užitok: niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto.

²⁰In ti so, pri katerih je na dobro zemljo posejano: ki besedo poslušajo in sprejemajo ter prinašajo sad, trideseteren, šestdeseteren in stoteren.

²¹A vravel im: Či azda ide svieca nato, aby ju postavili pod nádobu alebo pod posteľ a či nie nato, aby ju postavili na svietnik?

²¹In jim reče: Se li mar prinaša sveča, da se postavi pod mernik ali pod posteljo? A ne, da se postavi na svečnik?

²²Lebo nič nie je tak skryté, čo by nemalo byť zjavené, ani nebolo ukryté, ale tiež iba nato, aby vyšlo na javo.

²²Kajti nič ni skritega, kar se ne bi razodelo, in nič ni tako skrivnega, da ne bi prišlo na svetlo.

²³Ak má niekto uši nato, aby počul, nech počuje!

²³Če ima kdo ušesa, da sliši, naj sliši!

²⁴A vravel im: Vidzte, čo čujete! Jakou mierou meriate, takou vám bude odmerané a pridané bude vám počúvajúcim.

²⁴In jim reče: Pomislite, kaj slišite! S kakršno mero merite, se odmeri vam in še pridene se vam.

²⁵Lebo kto má, tomu bude dané, a kto nemá, od toho sa vezme i to, čo nemá.

²⁵Kajti kdor ima, se mu bo dalo, a kdor nima, se mu odvzame tudi to, kar ima.

²⁶A vravel: S kráľovstvom Božím je to tak, ako keby človek hodil semä na zem

²⁶In reče: Tako je s kraljestvom Božjim, kakor če človek vrže seme v zemljo,

²⁷a spával by a vstával vodne i vnoci, a semä by vzchádzalo a rástlo, že sám nevie ako;

²⁷in spi in vstaja po noči in po dnevi, in seme poganja in raste, da on ne ve kako.

²⁸lebo zem donáša úrodu sama od seba, najprv bylinu, potom klas a potom plné ovocie v klase.

²⁸Zemlja sama od sebe rodi sad: najprej steblo, potem klas, potem polno pšenico v klasu.

²⁹A keď dozreje plod, hneď pošle srp, lebo sa dostanovila žatva.

²⁹Ko pa sad dozori, precej pošlje srp, kajti prišla je žetev.

³⁰A vravel: Čomu máme pripodobniť kráľovstvo Božie? Alebo jakým podobenstvom ho máme zobraziť?

³⁰In reče: S čim naj primerjamo kraljestvo Božje? ali v kakšni priliki naj ga upodobimo?

³¹Je ako horčičné zrno, ktoré, keď sa poseje na zem, je menšie od všetkých semien, ktoré sú na zemi;

³¹Ono je kakor gorčično zrno, ki je, ko se vseje v zemljo, manjše od vseh semen na zemlji,

³²ale keď sa zaseje, vzchádza a býva väčšie od všetkých zelín a ženie veliké letorasty, takže pod jeho tôňou môžu si nebeskí vtáci robiť hniezda.

³²a ko je vsejano, raste in postane večje od vseh zelišč, in poganja velike veje, da morejo ptice nebeške gnezditi pod senco njegovo.

³³A mnohými takými podobenstvami im hovoril slovo, tak ako mohli počuť.

³³In v mnogih takih prilikah jim je govoril besedo, v kolikor so jo mogli poslušati.

³⁴No, bez podobenstva im nehovoril, ale osobitne vykladal svojim učeníkom všetko.

³⁴Brez prilike pa jim ni govoril, a na samem je učencem svojim razlagal vse.

³⁵A riekol im toho dňa, keď už bol večer: Prejdime na druhú stranu!

³⁵In jim reče tisti dan, ko se je zvečerilo: Prepeljimo se na oni kraj.

³⁶A zanechajúc zástup vzali ho so sebou tak, ako bol na lodi. A boly s ním aj iné lode.

³⁶In pusté množico ter ga vzemo s seboj, kakor je bil v ladji; tudi druge ladjice so bile ž njim.

³⁷Vtedy povstala veliká búrka od vetra, a vlny sa tak valily do lode, že sa až naplňovala.

³⁷Kar nastane velik vihar, in valovi so se zaganjali v ladjo, da se je že napolnjevala.

³⁸A on bol v zálodí a spal na poduške. A zobudili ho a povedali mu: Učiteľu, či nedbáš, že hynieme?

³⁸In on je bil na krmi, speč na blazini; in ga zbude in mu reko: Učenik, ali ti nič ni mar, da pogibljemo?

³⁹A prebudiac sa pokarhal vietor a povedal moru: Mlč, umĺkni! A prestal vietor, a nastalo veľké ticho.

³⁹In prebudivši se, zapreti vetru in reče morju: Umolkni, pomiri se! In preneha veter, in nastane velika tihota.

⁴⁰A povedal im: Čo ste takí bojazliví? Či ešte nemáte viery?

⁴⁰In jim reče: Kaj ste tako plašni? ali še nimate vere?In velik strah jih obide, in govore med seboj: Kdo vendar je ta, da sta mu celo veter in morje pokorna?

⁴¹A veľmi sa báli a hovorili jeden druhému: Ktože je tento, že ho i vietor i more poslúchajú?!

⁴¹In velik strah jih obide, in govore med seboj: Kdo vendar je ta, da sta mu celo veter in morje pokorna?