1V tom čase počul Heródes, jedno z tamojších štyroch kniežat, chýr o Ježišovi
1V tem času zasliši četrtnik Herod glas o Jezusu,
2a povedal svojim služobníkom: To je Ján Krstiteľ, on vstal z mŕtvych, a preto pôsobia v ňom tie divotvorné moci.
2ter reče hlapcem svojim: Ta je Janez Krstnik; on je vstal od mrtvih, in zato delujejo čudežne moči v njem.
3Lebo Heródes chopil Jána a poviazal ho a vsadil do žalára pre Heródiadu, ženu Filipa, svojho brata.
3Herod je bil namreč Janeza ujel in ga vklenil in posadil v ječo zaradi Herodiade, svojega brata Filipa žene.
4Lebo Ján mu hovoril: Nepatrí sa ti ju mať.
4Zakaj Janez mu je dejal: Ni ti je dovoljeno imeti.
5A chcel ho zabiť, ale sa bál ľudu, lebo ho mali za proroka.
5In hotel ga je umoriti, ali zbal se je ljudstva, ker so ga imeli za proroka.
6Ale potom, keď slávili narodeniny Heródesove, tancovala dcéra Heródiady v prostredku a zaľúbila sa Heródesovi.
6Ko pa je bil Herodov rojstni dan, je plesala Herodiadina hči pred družbo in ugodila Herodu;
7A preto jej sľúbil s prísahou, že jej dá, čokoľvek by si žiadala.
7zato ji s prisego obljubi dati, karkoli bi prosila.
8A ona, súc navedená od svojej matere, povedala: Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa.
8Ona pa, poučena od matere svoje, reče: Daj mi tu v skledi glavo Janeza Krstnika.
9A kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a pre spolustolujúcich rozkázal dať.
9In kralju se užali, toda zavoljo prisege in gostov ji ukaže dati.
10A pošlúc kata sťal Jána v žalári.
10In pošlje odsekat Janezu v ječi glavo.
11A donesená bola jeho hlava na mise a daná dievčaťu, a zaniesla svojej materi.
11In prineso glavo njegovo v skledi in dado dekletu, in jo nese materi svoji.
12Potom tam prišli jeho učeníci, vzali jeho telo a pochovali ho; a prišli a zvestovali to Ježišovi.
12In pridejo učenci njegovi, vzamejo truplo in ga pokopljejo, ter pridejo in sporoče Jezusu.
13A keď to počul Ježiš, odišiel odtiaľ na lodi na pusté miesto, osobitne. A počujúc o tom zástupy išly pešo za ním z tých miest.
13Ko pa Jezus to zasliši, odrine odtod na ladji v pust kraj, da bi bil na samem. In ko množice to zvedo, pridejo peš za njim iz mest.
14A keď vyšiel odtiaľ Ježiš, videl veliký zástup a zľutoval sa nad nimi a uzdravoval ich chorých.
14In Jezus izide in ugleda veliko množico, in zasmilijo se mu ter ozdravi njih bolnike.
15A keď bol večer, pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali: Miesto je tu pusté, a čas už prešiel; prepusti zástupy, aby odíduc do mestečiek nakúpili si potravy.
15Ko se pa zvečeri, pristopijo k njemu učenci njegovi, govoreč: Kraj je samoten in ura že pozna, razpusti množice, da odidejo v vasi in si kupijo živeža.
16Ale Ježiš im povedal: Nie je im treba odísť, dajte im vy jesť.
16Jezus pa jim reče: Ni jim treba odhajati, dajte jim vi jesti.
17A oni mu povedali: Nemáme tu iba päť chlebov a dve ryby.
17Oni mu pa reko: Nimamo tu več nego pet hlebov in dve ribi.
18A on im povedal: Doneste mi ich sem!
18On pa veli: Prinesite mi jih sem!
19A rozkázal zástupom, aby si posadali na tráve, a vzal tých päť chlebov a tie dve ryby a vzhliadnuc do neba požehnal a lámuc dával chleby učeníkom a učeníci dávali zástupom.
19Ter ukaže množici, naj sedejo po travi, in vzame petero hlebov in tisti dve ribi, pogleda v nebo in blagoslovi ter prelomi in da hlebe učencem, učenci pa ljudstvu.
20A jedli všetci a nasýtili sa, a sobrali, čo zostalo zvýšených kúskov, dvanásť plných košov.
20In jedli so vsi in se nasitili, in pobrali so ostale kosce, polnih dvanajst košev.
21A tých, ktorí jedli, bolo asi päť tisíc mužov, krome žien a detí.
21Bilo jih je pa, ki so jedli, kakih pet tisoč mož, brez žen in otrok.
22A Ježiš hneď prinútil svojich učeníkov, aby vstúpili do lode a predišli ho na druhú stranu, dokiaľ by vraj nerozpustil zástupov.
22In precej prisili učence svoje, naj stopijo v ladjo in se sami prepeljejo na drugo stran, on pa medtem razpusti množice.
23A rozpustiac zástupy vyšiel na vrch osobitne modliť sa. A keď bol večer, bol tam sám.
23In razpustivši množice, odide sam posebe na goro molit. Ko pa nastane noč, je bil tu sam.
24A loď už bola naprostred mori, zmietaná vlnami, pretože bol odporný vietor.
24Ladja pa je plula že sredi morja, in valovi so jo premetavali, kajti veter je bil nasproten.
25Potom za štvrtej stráže vnoci prišiel k nim Ježiš chodiac po mori.
25Ob četrti straži po noči pa odide Jezus k njim, hodeč po morju.
26A učeníci vidiac ho chodiť po mori zľakli sa a vraveli, že je to nejaká obluda, a skríkli od strachu.
26In ko ga učenci ugledajo hodečega po morju, se ustrašijo in reko: Prikazen je! in od strahu zakriče.
27Ale Ježiš hneď prehovoril k nim a povedal: Dúfajte, ja som, nebojte sa!
27Jezus pa jih takoj ogovori in reče: Bodite srčni! Jaz sem, ne bojte se!
28A Peter mu odpovedal a riekol: Pane, ak si to ty, rozkáž mi, aby som prišiel za tebou po vodách.
28Peter mu pa odgovori in reče: Gospod, če si ti, ukaži mi, naj pridem k tebi po vodi.
29A on povedal: Poď! A Peter sostúpiac s lode chodil po vodách a prišiel k Ježišovi.
29On pa veli: Pridi! In Peter stopi iz ladje in gre po morju, da pride k Jezusu.
30Ale hľadiac na silný vietor začal sa báť a počnúc sa noriť skríkol a povedal: Pane, zachráň ma!
30Ko pa vidi, da je veter močan, se uplaši, in ko se začne potapljati, zavpije, rekoč: Gospod, otmi me!
31A Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: Človeče malej viery, prečo si pochyboval?
31Jezus pa precej iztegne roko in ga prime ter mu reče: Malovernež, čemu si dvomil?
32A keď vyšli hore do lode, utíchol vietor.
32In ko stopita v ladjo, veter utihne.
33A tí, ktorí boli na lodi, pristúpili, klaňali sa mu a hovorili: Si naozaj Syn Boží!
33Tisti pa, ki so bili v ladji, pristopijo ter se mu poklonijo, govoreč: Resnično si Sin Božji!
34A preplaviac sa prišli do zeme Genezareta.
34In se prepeljejo in pristanejo v Genezaretu.
35A keď ho poznali mužovia toho miesta, rozposlali poslov po celom tom okolí, a podonášali mu všetkých, ktorí sa zle mali,
35In ko ga spoznajo možje tega kraja, pošljejo po vsej tisti okolici, in mu prineso vse bolnikein ga prosijo, da bi se smeli dotekniti roba obleke njegove. In katerikoli so se doteknili, so ozdraveli.
36a prosili ho, žeby im dovolil, aby sa aspoň dotkli lemu jeho rúcha, a ktorí sa ho dotkli, ozdraveli.
36in ga prosijo, da bi se smeli dotekniti roba obleke njegove. In katerikoli so se doteknili, so ozdraveli.