1Vtedy prišli k Ježišovi zákonníci a farizeovia z Jeruzalema a povedali mu:
1Tedaj pridejo k Jezusu iz Jeruzalema pismarji in farizeji, govoreč:
2Prečo prestupujú tvoji učeníci podané ustanovenie starších? Lebo si neumývajú rúk, keď majú jesť chlieb.
2Zakaj prestopajo učenci tvoji izročilo starih? Ne umivajo si namreč rok, kadar jedo kruh.
3A on odpovedal a riekol im: Prečo aj vy prestupujete prikázanie Božie pre svoje podané ustanovenie?
3On pa odgovori in reče: Zakaj prestopate tudi vi zapoved Božjo zaradi izročila svojega?
4Lebo veď Bôh prikázal a povedal: Cti svojho otca i svoju mať, a: Kto by zlorečil otcovi alebo materi, nech zomrie!
4Bog je namreč rekel: „Spoštuj očeta svojega in mater“, in: „Kdor kolne očeta ali mater, naj umrje“.
5Ale vy hovoríte: Ktokoľvek by povedal otcovi alebo materi: Dar Bohu je to, čím by som ti mohol pomôcť, a nebude ctiť svojho otca alebo svojej matere.
5Vi pa pravite: Če kdo reče očetu ali materi: V daritev bodi, s čimer bi ti jaz pomagal,
6A tak ste zbavili prikázanie Božie moci pre svoje podané ustanovenie.
6ni več zavezan spoštovati očeta svojega ali matere svoje. In tako ste ovrgli zapoved Božjo zaradi izročila svojega.
7Pokrytci, dobre prorokoval o vás Izaiáš, keď povedal:
7Hinavci, dobro je o vas prorokoval Izaija, govoreč:
8Tento ľud sa mi blíži svojimi ústami a rtami ma ctí, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.
8„To ljudstvo me časti z ustnicami svojimi, njih srce pa je daleč od mene.
9Lež nadarmo ma ctia učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí.
9Ali zastonj me časté, učeč nauke, zapovedi človeške“.
10Na to si privolal zástup a povedal im: Počujte a rozumejte!
10In pokliče množico k sebi in jim reče: Poslušajte in umejte!
11Nie to, čo vchádza do úst, poškvrňuje človeka, ale to, čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.
11Ne skruni človeka to, kar prihaja v usta, temuč kar izhaja iz ust, to skruni človeka.
12Vtedy pristúpili jeho učeníci a povedali mu: Či vieš, že farizeovia počujúc to slovo pohoršili sa?
12Tedaj pristopijo učenci njegovi in mu reko: Veš li, da so se farizeji, ko so slišali to besedo, spotikali?
13A on odpovedal a riekol: Každá zasadená rastlina, ktorej nesadil môj nebeský Otec, bude vykorenená.
13On pa odgovori in reče: Vsaka rastlina, katere ni zasadil Oče moj nebeški, se bo izrovala.
14Nechajte ich; sú slepými vodcami slepých. A keď slepý povedie slepého, obidvaja padnú do jamy.
14Pustite jih! Oni so slepcem slepi vodniki. Če pa slepec slepca vodi, padeta oba v jamo.
15A Peter odpovedal a riekol mu: Vylož nám to podobenstvo!
15Peter pa odgovori in mu reče: Razloži nam to priliko!
16A Ježiš povedal: Či ste ešte aj vy až doteraz bez rozumu?
16Jezus pa reče: Ali ste tudi vi še nerazumni?
17Či nerozumiete, že všetko to, čo vchádza do úst, ide do brucha a vyhadzuje sa von do stoky?
17Ne umete li, da gre vse, kar prihaja v usta, v trebuh in se meče ven?
18Ale to, čo vychádza z úst, ide zo srdca, a to poškvrňuje človeka.
18Kar pa prihaja iz ust, izhaja iz srca, in to skruni človeka.
19Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedoctvá, rúhania;
19Zakaj iz srca izhajajo hudobne misli, uboji, prešeštva, nečistosti, tatvine, kriva pričevanja, kletvine.
20to je to, čo poškvrňuje človeka. Ale jesť neumytými rukami nepoškvrňuje človeka.
20To je, kar oskrunja človeka; jesti pa z neumitimi rokami ne oskrunja človeka.
21Potom vyšiel odtiaľ Ježiš a odišiel do krajov Týru a Sidona.
21In Jezus odide odtod in se umakne v okraje tirske in sidonske.
22A hľa, kananejská žena z toho kraja vyšla, kričala a hovorila: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Synu Dávidov! Moja dcéra sa strašne trápi, posadlá démonom.
22In glej, žena Kananičanka pride iz teh krajev ter zavpije in reče: Usmili se me, Gospod, sin Davidov; mojo hčer zelo muči zli duh.
23Ale on jej neodpovedal ani slova. Vtedy pristúpili jeho učeníci, prosili ho a hovorili: Odbav ju, lebo kričí za nami.
23On ji pa ne odgovori besede. In pristopijo učenci njegovi in ga prosijo, rekoč: Odpravi jo, ker kriči za nami.
24Ale on odpovedal a riekol: Nie som poslaný, iba k ovciam, zahynulým z domu Izraelovho.
24On pa odgovori in reče: Nisem poslan, razen le k izgubljenim ovcam Izraelove hiše.
25A ona prijdúc klaňala sa mu a vravela: Pane, pomôž mi!
25Ona pa pristopi ter pade pred njim, rekoč: Gospod, pomagaj mi!
26A on odpovedal a riekol: Nepatrí sa vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.
26On pa odgovori in reče: Ni lepo, da se vzame kruh otrokom in se vrže psičkom.
27A ona povedala: Tak je, Pane, lebo aj šteňatá jedia z odrobiniek, ktoré padajú zo stola ich pánov.
27Ona pa reče: Da, Gospod, toda tudi psički jedo od drobtinic, ki padajo z mize njih gospodarjev.
28Vtedy odpovedal Ježiš a riekol jej: Ó, ženo, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, jako chceš. A jej dcéra bola uzdravená od tej hodiny.
28Tedaj odgovori Jezus in ji veli: O žena, velika je vera tvoja. Zgodi naj se ti, kakor hočeš. In njena hči je ozdravela tisto uro.
29Potom odišiel odtiaľ Ježiš a prišiel ku Galilejskému moru a vyšiel na vrch a sadnul si tam.
29In Jezus odide odtod in pride h Galilejskemu morju, in stopivši na goro, sede tam.
30A prišly k nemu mnohé zástupy majúc so sebou chromých, slepých, nemých, zmrzačených a mnoho inakších a hádzali ich k nohám Ježišovým, a uzdravoval ich,
30In pridejo k njemu velike množice, ki so imeli s seboj hrome, slepce, mutce, pohabljene in mnogo drugih, ter jih polože k nogam Jezusovim; in on jih ozdravi,
31takže sa divily zástupy vidiac, že nemí hovoria, zmrzačení sú zdraví, chromí chodia, a slepí vidia, a oslavovali Boha Izraelovho.
31tako da se ljudstvo začudi, ko vidijo, da mutci govore in pohabljeni so zdravi in hromi hodijo in slepci vidijo; in so slavili Boga Izraelovega.
32A Ježiš zavolajúc si svojich učeníkov povedal: Ľúto mi je toho zástupu, lebo už tri dni dlejú so mnou a nemajú čo jesť, a nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.
32Pokliče pa Jezus učence svoje in reče: Ljudstvo se mi smili, ker so že tri dni pri meni in nimajo kaj jesti. A lačnih jih nočem odpraviti, da ne omagajo na poti.
33A učeníci mu povedali: Odkiaľ vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili tak veliký zástup?
33In reko mu učenci njegovi: Odkod bi mi vzeli v puščavi toliko kruha, da bi nasitili toliko ljudstva?
34A Ježiš im riekol: Koľko máte chlebov? A oni povedali: Sedem a niekoľko málo rybičiek.
34In reče jim Jezus: Koliko hlebov imate? Oni pa reko: Sedem, in malo ribic.
35A rozkázal zástupom, aby si posadali na zem.
35In ukaže množici, naj sedejo po tleh.
36A vzal tých sedem chlebov a tie ryby a poďakujúc lámal a dával svojim učeníkom, a učeníci dávali zástupom.
36In vzame sedmero hlebov in ribe in zahvalivši se, prelomi in da učencem, učenci pa ljudstvu.
37A jedli všetci a nasýtili sa, a sobrali, čo zostalo zvýšených kúskov, plných sedem pletencov.
37In jedli so vsi in se nasitili; in pobrali so ostale kosce, polnih sedem košev.
38A tých, ktorí jedli, bolo štyri tisíce mužov krome žien a detí.
38Bilo jih je pa, ki so jedli, štiri tisoč, brez žen in otrok.Razpustivši pa ljudstvo, stopi v ladjo in pride v pokrajino Magadansko.
39A rozpustiac zástupy vstúpil do lode a prišiel do kraja Magdala.
39Razpustivši pa ljudstvo, stopi v ladjo in pride v pokrajino Magadansko.