1Lebo nebeské kráľovstvo je podobné človeku-hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať si robotníkov do svojej vinice.
1Kajti nebeško kraljestvo je podobno hišnemu gospodarju, ki je zgodaj zjutraj odšel najemat delavcev v vinograd svoj.
2A zjednajúc sa s robotníkmi, že im dá po denáre na deň, poslal ich do svojej vinice.
2In pogodivši se z delavci po denarju na dan, jih pošlje v vinograd svoj.
3A keď vyšiel okolo tretej hodiny, videl iných stáť na trhu a zaháľať.
3In ko pride ven okoli tretje ure, ugleda druge, da stoje na trgu brez dela,
4Aj tým povedal: Iďte aj vy do vinice, a čo bude spravedlivé, dám vám. A oni odišli.
4in jim reče: Pojdite tudi vi v moj vinograd, in dan vam, kar bo prav.
5Opät vyšiel okolo šiestej a deviatej hodiny a urobil to isté.
5In oni odidejo. Ko pride ven zopet ob šesti in deveti uri, stori enako.
6Potom vyjdúc okolo jedonástej hodiny našiel iných stáť a zaháľať a povedal im: Čo tu stojíte celý deň a zaháľate?
6Ko pa pride ven okoli enajste ure, najde druge, da postajajo, in jim reče: Kaj stojite tu ves dan brez dela?
7Povedali mu: Pretože nás nikto nenajal. A on im povedal: Iďte aj vy do vinice, a čo bude spravedlivé, dostanete.
7Reko mu: Ker nas ni nihče najel. In veli jim: Pojdite tudi vi v moj vinograd.
8A keď bol večer povedal pán vinice svojmu správcovi: Zavolaj robotníkov a zaplať im počnúc od posledných až po prvých.
8Ko se je pa zvečerilo, veli gospodar vinogradov oskrbniku svojemu: Pokliči delavce in daj jim plačilo, počenši od zadnjih do prvih.
9A keď prišli tí okolo jedonástej hodiny najatí, dostali po denáre.
9In prišedši prejmo tisti, ki so bili najeti okoli enajste ure, po denarju.
10A keď potom prišli tí prví, domnievali sa, že dostanú viacej, ale aj oni dostali po denáre.
10Ko pa pridejo prvi, mislijo, da bodo prejeli več; a tudi oni prejmo po denarju.
11A keď vzali, reptali proti hospodárovi
11Prejemši ga, pa so godrnjali nad hišnim gospodarjem,
12a hovorili: Títo poslední pracovali jednu hodinu, a učinil si ich rovných nám, ktorí sme niesli bremeno dňa a páľu slnca.
12govoreč: Ti poslednji so delali eno uro, in si jih naredil enake nam, ki smo prenašali breme vsega dne in vročino.
13Ale on odpovedal a riekol jednému z nich: Priateľu, nekrivdím ti; či si sa nezjednal so mnou za denár?
13On pa odgovori in reče enemu izmed njih: Prijatelj, ne delam ti krivice. Ali se nisi pogodil z menoj po denarju?
14Vezmi, čo je tvoje, a idi! A chcem tomuto poslednému dať ako i tebe.
14Vzemi svoje in pojdi! Hočem pa dati temu poslednjemu, kakor tudi tebi.
15Alebo či nemám práva urobiť so svojím, čo chcem? Alebo či je tvoje oko zlé, že ja som dobrý?
15Ali mar ne smem jaz s svojim storiti, kar hočem? Je li oko tvoje hudobno, ker sem jaz dober?
16Tak budú poslední prví a prví poslední; lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.
16Tako bodo zadnji prvi in prvi zadnji.
17A keď išiel Ježiš hore do Jeruzalema, pojal tých dvanástich učeníkov osobitne na ceste a povedal im:
17In ko gre Jezus gori v Jeruzalem, vzame dvanajstere učence na stran in jim na potu reče:
18Hľa, ideme hore do Jeruzalema, a Syn človeka bude vydaný najvyšším kňazom a zákonníkom, a odsúdia ho na smrť
18Glejte, gori v Jeruzalem gremo, in Sin človekov bo izdan višjim duhovnikom in pismarjem, in ga obsodijo na smrt,
19a vydajú ho pohanom, aby sa mu naposmievali, aby ho zbičovali a ukrižovali, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.
19in ga izroče poganom, naj ga zasmehujejo in bičajo in na križ razpno; a tretji dan vstane od smrti.
20Vtedy pristúpila k nemu matka synov Zebedeových so svojimi synmi, klaňala sa mu a prosila čosi od neho.
20Tedaj pristopi k njemu mati Zebedejevih sinov s svojima sinoma ter se mu poklanja in ga nekaj prosi.
21A on jej povedal: Čo chceš? A riekla mu: Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli jeden po tvojom pravom a druhý po tvojom ľavom boku v tvojom kráľovstve.
21On ji pa reče: Kaj hočeš? Reče mu: Reci, naj sedita ta dva moja sina, eden na desnici in drugi na levici tvoji, v tvojem kraljestvu.
22A Ježiš odpovedal a riekol: Neviete, čo si prosíte. Či môžete piť kalich, ktorý mám ja piť, a pokrstiť sa krstom, ktorým sa ja krstím? Povedali mu: Môžeme.
22Jezus pa odgovori in reče: Ne veste, kaj prosite. Ali moreta priti kelih, ki mi ga bode skoraj piti? Rečeta mu: Moreva.
23A on im povedal: Môj kalich pravda piť budete, i krstom, ktorým sa ja krstím, pokrstení budete; ale dať sedieť po mojom pravom a po mojom ľavom boku nie je mojou vecou, ale to bude dané tým, ktorým je to pripravené od môjho Otca.
23Reče jima: Kelih moj bosta sicer pila, ali da bi sedela na desnici in na levici moji, ne morem jaz dati, a dá se to tistim, ki jim je pripravljeno od Očeta mojega.
24A keď to počuli tí desiati, nahnevali sa na tých dvoch bratov.
24In ko to slišijo deseteri, se razjeze nad tema dvema bratoma.
25Ale Ježiš privolajúc si povedal: Viete, že kniežatá národov panujú nad nimi, a velikí medzi nimi prevádzajú nad nimi moc.
25Jezus jih pa pokliče k sebi in reče: Veste, da knezi narodov tem gospodujejo in da jih velikaši siloma vladajo.
26Nie tak bude medzi vami, ale ktokoľvek by chcel byť medzi vami velikým, bude vaším služobníkom;
26Ne bode pa tako med vami: ampak kdorkoli hoče postati velik med vami, bodi vam služabnik,
27a ktokoľvek by chcel byť medzi vami prvým, bude vaším sluhom,
27in kdorkoli hoče biti prvi med vami, bodi vam hlapec.
28ako ani Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.
28Kakor tudi Sin človekov ni prišel, da njemu služijo, ampak da služi in dá življenje svoje v odkupnino za mnoge.
29A keď vychádzali z Jericha, išiel za ním veliký zástup.
29In ko gredo iz Jeriha, ga spremlja velika množica.
30A hľa, sedeli tam pri ceste dvaja slepí, ktorí, keď počuli, že tade ide Ježiš, kričali a hovorili: Pane, zmiluj sa nad nami, Synu Dávidov!
30In glej, dva slepca sedita kraj poti, in ko slišita, da gre Jezus mimo, zakričita, rekoč: Gospod, usmili se naju, ti sin Davidov!
31Ale zástup im dohováral a vravel, aby mlčali, no, oni ešte väčšmi kričali a hovorili: Zmiluj sa nad nami, Pane, Synu Dávidov!
31Množica pa jima preti, da naj umolkneta. Ona pa še bolj zavpijeta, rekoč: Gospod, usmili se naju, ti sin Davidov!
32A Ježiš postál, zavolal ich a povedal: Čo chcete, aby som vám učinil?
32In Jezus se ustavi in ju pokliče ter reče: Kaj hočeta, da vama storim?
33A oni mu povedali: Pane, že by sa otvorily naše oči.
33Rečeta mu: Gospod, da se nama oči odpro.Jezus pa, ganjen usmiljenja, se dotakne njunih oči. In precej izpregledata, in šla sta za njim.
34A Ježiš, súc pohnutý ľútosťou, dotknul sa ich očí, a hneď prezreli a išli za ním.
34Jezus pa, ganjen usmiljenja, se dotakne njunih oči. In precej izpregledata, in šla sta za njim.