¹A keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfágy, k Olivovému vrchu, vtedy poslal Ježiš dvoch učeníkov

¹In ko se približajo Jeruzalemu in pridejo v Betfago k Oljski gori, tedaj pošlje Jezus dva učenca

²a povedal im: Iďte do mestečka, ktoré je tu pred vami, a hneď najdete oslicu, priviazanú, a osliatko s ňou; odviažte ich a priveďte ku mne.

²in jima reče: Pojdita v vas, ki je vama nasproti, in precej najdeta oslico privezano in žrebe ž njo: odvežita ju in pripeljita k meni.

³A keby vám niekto niečo povedal, poviete, že ich Pán potrebuje, ale že ich hneď pošle.

³In če vama kdo kaj reče, recita: Gospod ju potrebuje; in takoj ju pošlje.

⁴A to všetko sa stalo, aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka, ktorý povedal:

⁴To pa se je zgodilo, da se izpolni, kar je rečeno po proroku, ki pravi:

⁵Povedzte dcére Siona: Hľa, tvoj Kráľ ti ide, tichý, jazdiac na oslici a na osľati podrobenej jarmu.

⁵„Povejte hčeri sionski: Glej, kralj tvoj prihaja k tebi krotak in sedi na oslici in žrebetu oslice pod jarmom“.

⁶A učeníci odišli a urobili, jako im rozkázal Ježiš,

⁶In učenca gresta ter storita, kakor jima je Jezus ukazal:

⁷a priviedli oslicu aj osľa, položili na ne svoje rúcha a na tie ho vysadili.

⁷pripeljeta oslico in žrebe. In položijo nanju oblačila svoja, in on sede nanje.

⁸A väčšina zástupu prestierali svoje rúcha na cestu, a zase iní sekali letorasty so stromov a stlali na cestu,

⁸Mnogo ljudstva pa pogrne oblačila svoja po poti, a drugi sekajo veje z dreves, ter jih steljejo po poti.

⁹a zástupy, ktoré išly pred ním, a ktoré išly za ním, kričaly a hovorily: Hosanna v Synovi Dávidovom! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!

⁹In množice, ki ga spremljajo spredaj in zadaj, kličejo glasno, govoreč: Hosana [T. j. Daj rešitev.] sinu Davidovemu! Blagoslovljen, ki prihaja v imenu Gospodovem! Hosana na višavah!

¹⁰A keď vošiel do Jeruzalema, vzbúrilo sa celé mesto, a všetko hovorilo: Kto je toto?

¹⁰In ko pride v Jeruzalem, se vznemiri vse mesto in govoré: Kdo je ta?

¹¹A zástupy vravely: Toto je Ježiš, ten prorok z Galilejského Nazareta.

¹¹Ljudstvo pa pravi: Ta je prorok Jezus iz Nazareta v Galileji.

¹²A Ježiš vošiel do chrámu Božieho a vyhnal všetkých predávajúcich a kupujúcich v chráme a stoly peňazomencom poprevracal i stolice tých, ktorí predávali holubov,

¹²In Jezus pride v tempelj Božji in izžene vse, ki so v templju prodajali in kupovali, in prevrne mize menjalcem in stole tistim, ki so prodajali golobe,

¹³a povedal im: Je napísané: Môj dom sa bude volať domom modlitby, ale vy ste ho urobili pelešou lotrov.

¹³in jim reče: Pisano je: „Dom moj naj se imenuje dom molitve“, a vi delate iz njega razbojniško jamo.

¹⁴A pristúpili k nemu slepí a chromí v chráme, a uzdravil ich.

¹⁴In pristopijo k njemu v templju slepci in hromci, in jih ozdravi.

¹⁵Ale keď videli najvyšší kňazi a zákonníci tie prepodivné veci, ktoré činil, a deti, že kričia v chráme a hovoria: Hosanna v Synovi Dávidovom! hnevali sa

¹⁵Ko pa vidijo višji duhovniki in pismarji čudeže, ki jih dela, in otroke, da kličejo v templju in govoré: Hosana sinu Davidovemu! se razjeze

¹⁶a povedali mu: Čuješ, čo títo hovoria? A Ježiš im povedal: Áno. Či ste nikdy nečítali, že z úst nemluvniat a tých, ktorí požívajú prsia, pripravil si si chválu?

¹⁶in mu reko: Slišiš li, kaj ti pravijo? Jezus pa jim reče: Seveda. Ali niste nikoli brali: „Iz ust nedoraslih in dojencev si pripravil sebi hvalo?“

¹⁷A zanechajúc ich vyšiel z mesta do Betánie a tam prenocoval.

¹⁷In jih pusti in gre ven iz mesta v Betanijo, in tu prenoči.

¹⁸Keď potom za včasrána zase išiel do mesta, zlačnel.

¹⁸Zjutraj pa, vračajoč se v mesto, postane lačen.

¹⁹A vidiac jeden fík pri ceste išiel k nemu, ale nenašiel na ňom ničoho, iba lístie a povedal mu: Nech sa nikdy viac neurodí z teba ovocia až na veky! A fík naskutku vyschnul.

¹⁹In ugledavši kraj poti edino smokvo, pristopi k njej in ničesar ne najde na njej razen samo listje. In ji reče: Nikoli več naj ne bo na tebi sadu na vekomaj! In usahne smokva takoj.

²⁰A keď to videli učeníci, divili sa a hovorili: Jako naskutku vyschnul fík!

²⁰In videč to, se začudijo učenci in reko: Kako naglo je usahnila smokva!

²¹A Ježiš odpovedal a riekol im: Ameň vám hovorím, že keby ste mali vieru a nepochybovali by ste, nie len to s tým fíkom vykonáte, ale aj keby ste povedali tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora! stane sa,

²¹Jezus pa odgovori in jim reče: Resnično vam pravim: Če imate vero in ne dvomite, ne boste samo storili, kar se je zgodilo na tej smokvi, ampak če tudi rečete tej gori: Vzdigni se in vrzi se v morje! se zgodi.

²²a všetko, za čokoľvek by ste veriac prosili na modlitbe, dostanete.

²²In vse, česarkoli v molitvi prosite, če verujete, boste prejeli.

²³A keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu najvyšší kňazi a starší ľudu a povedali: Jakou mocou činíš tieto veci? A kto ti dal tú moc?

²³In ko je prišel v tempelj in učil, pristopijo k njemu višji duhovniki in starejšine ljudstva, govoreč: S kakšno oblastjo delaš to? in kdo ti je dal to oblast?

²⁴A Ježiš odpovedal a riekol im: I ja sa vás opýtam na jednu vec; keď mi ju poviete, potom vám i ja poviem, akou mocou činím tieto veci.

²⁴Jezus pa odgovori in jim reče: Vprašal vas bom tudi jaz eno besedo, in če mi jo poveste, povem tudi jaz vam, s kakšno oblastjo to delam.

²⁵Krst Jánov odkiaľže bol, z neba a či z ľudí? A oni rozmýšľali sami u seba hovoriac: Keď povieme: Z neba, povie nám: Prečo ste mu tedy neuverili?

²⁵Odkod je bil krst Janezov? iz nebes ali od ljudi? Oni pa so sami pri sebi premišljevali in govorili: Če rečemo: Iz nebes, nam poreče: Zakaj mu torej niste verovali?

²⁶A keď povieme: Z ľudí, bojíme sa zástupu, lebo všetci majú Jána jako proroka.

²⁶Če pa rečemo: Od ljudi – se bojimo ljudstva; kajti vsi imajo Janeza za proroka.

²⁷A odpovedali Ježišovi a riekli: Nevieme. Vtedy im aj on povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou činím tieto veci.

²⁷In odgovore Jezusu in reko: Ne vemo. Tudi on jim reče: Tudi jaz vam ne povem, s kakšno oblastjo to delam.

²⁸No, čo sa vám zdá? Nejaký človek mal dvoch synov. A pristúpil k prvému a povedal: Dieťa, idi, pracuj dnes v mojej vinici!

²⁸Kaj se vam pa zdi? Neki človek je imel dva sina, in pristopivši k prvemu, reče: Sin, pojdi, delaj danes v vinogradu!

²⁹A on odpovedal a riekol: Nechcem. Ale neskoršie ľutoval a išiel.

²⁹On pa odgovori in reče: Nočem. Potem se pa skesa in gre.

³⁰A pristúpiac k druhému povedal mu to isté. A ten odpovedal a riekol: Idem, pane; ale neišiel.

³⁰In pristopivši k drugemu, reče ravno tako. On pa odgovori in reče: Pojdem, gospod! A ni šel.

³¹Ktorýže z tých dvoch učinil vôľu otcovu? Povedali mu: Ten prvý. A Ježiš im povedal: Ameň vám hovorím, že publikáni a smilnice vás predchádzajú do kráľovstva Božieho.

³¹Kateri teh dveh je izpolnil voljo očetovo? Reko mu: Prvi. Jezus jim reče: Resnično vam pravim, da se rinejo cestninarji in nečistnice pred vami v kraljestvo Božje.

³²Lebo prišiel k vám Ján cestou spravedlivosti, a neuverili ste mu, ale publikáni a smilnice mu uverili. A vy ste to videli, ale ani neskoršie ste toho neľutovali, aby ste mu boli uverili.

³²Kajti prišel je k vam Janez po poti pravičnosti, in niste mu verjeli; cestninarji in nečistnice pa so mu verjeli. Vi pa, dasi ste to videli, se še potem niste skesali, da bi mu bili verjeli.

³³Počujte iné podobenstvo: Bol človek-hospodár, ktorý vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal v nej preš, vystavil vežu, dal ju do prenájmu vinárom a odcestoval.

³³Čujte drugo priliko! Bil je hišni gospodar, ki je zasadil vinograd in ga ogradil s plotom in izkopal v njem klet in sezidal stolp ter ga izročil vinogradnikom in odpotoval.

³⁴A keď sa priblížil čas ovocia, poslal svojich sluhov k vinárom vziať jeho ovocie.

³⁴Ko se pa približa čas sadu, pošlje hlapce svoje k vinogradnikom, da prejmo pridelke njegove.

³⁵Ale vinári schopili jeho sluhov a ktorého nabili, ktorého zabili a ktorého kameňovali.

³⁵A vinogradniki zgrabijo hlapce, in enega pretepo, drugega ubijejo, a še drugega posujejo s kamenjem.

³⁶Opät poslal iných sluhov, viacerých ako tých prvých, a urobili im to isté.

³⁶Zopet pošlje druge hlapce, ki jih je bilo več od prvih, in ž njimi store ravno tako.

³⁷Naposledy k nim poslal svojeho syna povediac: Budú sa hanbiť a ostýchať môjho syna.

³⁷Potem pa pošlje k njim sina svojega, rekoč: Sina mojega se bodo bali.

³⁸Ale vinári, keď videli syna, povedali medzi sebou: Toto je dedič; poďte, zabime ho, a podržme si sami jeho dedičstvo.

³⁸Ko pa ugledajo vinogradniki sina, reko med seboj: Ta je dedič. Pridite, ubijmo ga in prilastimo si dediščino njegovo!

³⁹A schopiac ho vyhodili z vinice a zabili.

³⁹Ter ga zgrabijo in vržejo ven iz vinograda in ubijejo.

⁴⁰Tedy keď prijde pán vinice, čo urobí tým vinárom?

⁴⁰Kadar pride torej gospodar vinogradov, kaj bo storil tem vinogradnikom?

⁴¹Povedali mu: Zlostníkov, zle ich zahubí a vinicu dá do prenájmu iným vinárom, ktorí mu budú oddávať ovocie svojimi časy.

⁴¹Reko mu: Hudobneže te hudo pogubi in vinograd svoj izroči drugim vinogradnikom, ki mu bodo dajali sad ob svojem času.

⁴²Ježiš im povedal: Či ste nikdy nečítali v písmach: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, práve ten sa stal uholnou hlavou. Od Pána sa to stalo a je to divé v našich očiach?

⁴²Jezus jim reče: Ali niste nikoli brali v pismu: „Kamen, ki so ga zidarji zavrgli, ta je postal glava voglu; od Gospoda se je to zgodilo, in čudno je v očeh naših“.

⁴³Preto vám hovorím, že bude odňaté od vás kráľovstvo Božie a bude dané národu, ktorý bude donášať jeho ovocie.

⁴³Zato vam pravim, da se vam odvzame kraljestvo Božje in bo dano narodu, ki prinaša njegove sadove.

⁴⁴A ten, kto padne na ten kameň, rozrazí sa, a na koho by padnul, toho rozdrtí.

⁴⁴In kdor na ta kamen pade, se razbije, a na kogar on pade, ga razdrobi.

⁴⁵A keď počuli najvyšší kňazi a farizeovia tie jeho podobenstvá, poznali, že hovoril o nich,

⁴⁵In ko slišijo višji duhovniki in farizeji prilike njegove, spoznajo, da govori o njih.In radi bi ga bili ujeli, ali zboje se množic, ker so ga vsi imeli za proroka.

⁴⁶a hľadali ho jať, ale sa báli zástupov, lebo ho mali za proroka.

⁴⁶In radi bi ga bili ujeli, ali zboje se množic, ker so ga vsi imeli za proroka.