1A Ježiš odpovediac opät im hovoril v podobenstvách a povedal:
1In odgovarjaje jim zoper govori Jezus v prilikah, rekoč:
2Nebeské kráľovstvo je podobné človeku-kráľovi, ktorý učinil svojmu synovi svadbu.
2Nebeško kraljestvo je podobno človeku, kralju, ki je napravil svatovščino sinu svojemu.
3A poslal svojich sluhov, aby išli povolať pozvaných na svadbu. Ale nechceli prijsť.
3In pošlje hlapce svoje, naj pokličejo tiste, ki so bili povabljeni na svatovščino; a niso hoteli priti.
4Opät poslal iných sluhov a povedal: Povedzte pozvaným: Hľa, svoj obed som prichystal, moje voly a krmný dobytok je pobitý, a všetko je hotové; poďte na svadbu!
4Zopet pošlje druge hlapce in veli: Recite povabljencem: Glej, pojedino svojo sem pripravil, junci moji in pitanci so poklani in vse je pripravljeno; pridite na svatovščino!
5Ale oni nedbali a odišli, ktorý na vlastné pole, ktorý po svojom kupectve,
5Oni pa niso marali in so odšli, eden na polje svoje, drugi pa po kupčiji svoji.
6a ostatní schopiac jeho sluhov hanebne ich doriadili a pobili.
6Drugi pa so zgrabili hlapce njegove in jih zasramotili in ubili.
7A keď to počul kráľ, rozhneval sa a poslal svoje vojská a zahubil tých vrahov a ich mesto podpálil.
7Kralj pa se razjezi ter pošlje vojske svoje in pogubi tiste ubijalce in požge njih mesto.
8Vtedy povedal svojim sluhom: Svadba je síce hotová, ale pozvaní neboli hodni.
8Tedaj veli hlapcem svojim: Svatovščina je sicer pripravljena, ali povabljenci niso bili vredni.
9Teda iďte na rozcestia a všetkých, ktorých najdete, pozvite na svadbu.
9Pojdite torej na razpotja, in kolikorkoli jih najdete, pokličite jih na svatovščino!
10A tí sluhovia vyšli na cesty a shromaždili všetkých, ktorých našli, zlých i dobrých, a svadobná dvorana sa naplnila hodovníkmi.
10In tisti hlapci odidejo na ceste in zbero vse, katerekoli najdejo, hudobne in dobre; in svatovska dvorana se napolni z gostmi.
11Ale keď vošiel kráľ podívať sa na hodovníkov, videl tam človeka neodiateho svadobným rúchom,
11Ko pa pride kralj, da pogleda goste, ugleda tu človeka, ki ni bil oblečen v svatovsko oblačilo,
12a povedal mu: Priateľu, jako si sem vošiel, nemajúc svadobného rúcha? A on zanemel.
12in mu reče: Prijatelj, kako si prišel sem, ko nimaš svatovskega oblačila? On pa mu umolkne.
13Vtedy povedal kráľ posluhovačom: Sviažte mu nohy aj ruky a vezmite ho a vyhoďte ho do vonkajšej tmy! Tam bude plač a škrípanie zubami.
13Tedaj reče kralj služabnikom svojim: Zvežite mu roke in noge ter ga vrzite v zunanjo temo; tam bo jok in škripanje z zobmi.
14Lebo je mnoho povolaných, ale málo vyvolených.
14Kajti mnogo jih je poklicanih, a malo izvoljenih.
15Vtedy odišli farizeovia a radili sa, jako by ho lapili v reči.
15Tedaj odidejo farizeji in se posvetujejo, kako bi ga v besedi ujeli.
16A poslali k nemu svojich učeníkov s heródiánmi, ktorí mu povedali: Učiteľu, vieme, že si pravdivý a že ceste Božej učíš v pravde a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu ľudí;
16In pošljejo k njemu učence svoje s Herodovci, naj reko: Učenik, vemo, da si resničen in pot Božjo v resnici učiš, in mar ti ni nikogar, kajti ne gledaš ljudem na lice.
17povedzže nám tedy, čo sa tebe zdá: či sa má dať cisárovi daň a či nie?
17Povej nam torej, kaj se ti zdi? Ali je prav dati cesarju davek ali ne?
18Ale Ježiš poznal ich zlobu a povedal: Čo ma pokúšate, pokrytci?
18Jezus pa, spoznavši njih hudobnost, reče: Kaj me izkušate, hinavci?
19Ukážte mi daňový peniaz! A oni mu doniesli denár.
19Pokažite mi davčni denar. In oni mu prineso denar.
20A povedal im: Čí je tento obraz a nápis?
20In reče jim: Čigava je ta podoba in napis?
21A riekli: Cisárov. Vtedy im povedal: Tedy dajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.
21Reko mu: Cesarjeva. Tedaj jim reče: Dajte torej cesarju, kar je cesarjevega, in Bogu, kar je Božjega.
22A keď to počuli, zadivili sa a zanechajúc ho odišli.
22In ko to slišijo, se začudijo, ter ga pusté in odidejo.
23Toho dňa pristúpili k nemu sadúceovia, ktorí hovoria, že nieto zmŕtvychvstania, a opýtali sa ho
23Tisti dan pristopijo k njemu saduceji, ki pravijo, da ni vstajenja, in ga vprašajo,
24a riekli: Učiteľu, Mojžiš povedal: Keby niekto zomrel nemajúc detí, nech si jeho brat švagrovským právom vezme jeho ženu a vzbudí svojmu bratovi semeno.
24rekoč: Učenik! Mojzes je rekel: „Ako kdo umre brez otrok, naj vzame njegov brat ženo njegovo in zbudi seme bratu svojemu“.
25Nuž bolo u nás sedem bratov, a prvý oženiac sa zomrel a pretože nemal semena, zanechal svoju ženu svojmu bratovi.
25Pri nas pa je bilo sedem bratov. Prvi se oženi in umre, in ker ni imel zaroda, zapusti ženo svojo bratu svojemu.
26Tak podobne aj druhý aj tretí až do siedmeho.
26Ravno tako tudi drugi in tretji prav do sedmega.
27A naposledy po všetkých zomrela aj žena.
27Nazadnje za vsemi pa umre žena.
28Pri zmŕtvychvstaní tedy ktorého z tých siedmich bude ženou, lebo ju všetci mali?
28Ob vstajenju torej, čigava žena bo od teh sedmerih? kajti vsi so jo imeli.
29A Ježiš odpovedal a riekol im: Blúdite, pretože neznáte písem ani moci Božej;
29Jezus pa odgovori in jim reče: Motite se, ker ne poznate ne pisma, ne moči Božje.
30lebo pri zmŕtvychvstaní nebudú sa ani ženiť ani vydávať, ale budú jako anjelia Boží v nebi.
30Ob vstajenju namreč se ne ženijo in ne može, temuč so kakor angeli Božji v nebesih.
31A o zmŕtvychvstaní mŕtvych či ste nečítali, čo vám je povedané od Boha, ktorý povedal:
31Za vstajenje mrtvih pa, ali niste brali, kar vam je rekel Bog, govoreč:
32Ja som Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov? Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale živých.
32„Jaz sem Bog Abrahamov in Bog Izakov in Bog Jakobov“? On ni Bog mrtvih, ampak živih.
33A keď to počuly zástupy, žasly nad jeho učením.
33In ko to slišijo množice, se silno čudijo nauku njegovemu.
34Ale farizeovia počujúc že umlčal sadúceov, sišli sa dovedna,
34Ko pa farizeji slišijo, da je saducejem zavezal jezik, se zbero vkup.
35a jeden z nich, zákonník sa opýtal pokúšajúc ho a povedal:
35In eden izmed njih, učenik postave, vpraša, izkušaje ga:
36Učiteľu, ktoré prikázanie je veľké v zákone?
36Učenik, katera zapoved je v postavi največja?
37A Ježiš mu riekol: Milovať budeš Pána, svojeho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!
37Jezus mu pa reče: „Ljubi Gospoda, Boga svojega, iz vsega srca svojega in iz vse duše svoje in iz vse pameti svoje“.
38To je to veľké a prvé prikázanie.
38Ta je prva in največja zapoved.
39A druhé, tomu podobné je: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba!
39Druga pa je tej podobna: „Ljubi bližnjega svojega kakor samega sebe“.
40Na týchto dvoch prikázaniach visí celý zákon i proroci.
40Ob teh dveh zapovedih visi vsa postava in proroki.
41A keď sa sišli farizeovia, opýtal sa ich Ježiš
41Ko se pa farizeji snidejo, jih vpraša Jezus,
42a riekol: Čo sa vám zdá o Kristovi, čí je syn? Povedali mu: Dávidov.
42rekoč: Kaj se vam zdi o Kristusu? Čigav sin je? Reko mu: Davidov.
43A povedal im: Ako ho tedy Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí:
43Vpraša jih: Kako ga torej David v Duhu imenuje Gospoda, ko pravi:
44Pán riekol môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh.
44„Rekel je Gospod Gospodu mojemu: Sedi na desnico mojo, dokler ne položim sovražnikov tvojih nogam tvojim za podnožje“.
45Ak ho tedy Dávid nazýva svojím Pánom, ako je potom jeho synom?
45Če ga torej David imenuje Gospoda, kako je sin njegov?In nihče mu ni mogel odgovoriti besede, in od tega dne si ga ni upal nihče več vprašati.
46A nikto mu nemohol odpovedať ani slova, ani sa ho viacej od toho dňa nikto neopovážil opytovať.
46In nihče mu ni mogel odgovoriti besede, in od tega dne si ga ni upal nihče več vprašati.