1Dobré meno je viacej hodno ako veľké bohatstvo, a priazeň nad striebro a zlato.
1Boljše je dobro ime od obilega bogastva, boljša od srebra in zlata priljubljenost.
2Bohatý a chudobný sa stretávajú; ten, ktorý ich všetkých učinil, je Hospodin.
2Bogati in ubogi se srečavajo; GOSPOD jih je ustvaril vse.
3Opatrný, keď vidí zlé, skryje sa; ale hlupáci prejdú a pykajú.
3Razumni vidi hudo ter se skrije, abotni pa gredo naprej in morajo trpeti.
4Odplatou pokory a bázne Hospodinovej je bohatstvo, sláva a život.
4Plačilo krotkosti in strahu GOSPODOVEGA je bogastvo in čast in življenje.
5Tŕnie a smečky sú na ceste prevrátenca; ten, kto ostríha svoju dušu, vzdiali sa od nich.
5Trnje in zadrge so na potu spačenega; kdor hoče ohraniti dušo svojo, daleč bodi od njih!
6Vyučuj mládenca podľa spôsobu jeho cesty; potom aj keď sa zostarie, neuchýli sa od nej.
6Vzgajaj dečka po lastnosti poti njegove; tudi ko se postara, ne krene od nje.
7Bohatý panuje nad chudobnými, a ten, kto si vypožičiava, je sluhom tomu, kto mu požičiava.
7Bogatin gospoduje ubogim, in kdor jemlje naposodo, je hlapec posojevalcu.
8Ten, kto rozsieva neprávosť, bude žať zkazu, a prút jeho prchlivosti bude mať koniec.
8Kdor seje krivico, žel bo nadlogo in šiba togote njegove mine.
9Človek dobrotivého oka bude požehnaný, lebo dáva zo svojho chleba chudobnému.
9Kdor je blagega očesa, bo blagoslovljen, ker daje od kruha svojega siromaku.
10Zažeň posmievača, a vyjde s ním aj zvada, a prestane spor i hanba.
10Spodi zasmehovalca, in odide prepir in pravdanja bode konec in sramote.
11Kto miluje čistotu srdca a dbá na ľúbeznosť svojich rtov, toho priateľom je kráľ.
11Kdor ljubi srca čistost, v čigar ustnah biva miloba, njemu je kralj prijatelj.
12Oči Hospodinove strážia známosť; ale prevracia reči toho, kto robí neverne.
12Oči GOSPODOVE stražijo znanje, izdajalčeve besede pa podira.
13Leňoch hovorí: Lev je vonku, budem zabitý prostred niektorej z ulíc.
13Lenuh pravi: „Lev je zunaj, sredi trga bi me lahko umoril!“
14Ústa cudzích žien sú hlbokou jamou; na koho sa veľmi hnevá Hospodin, ten ta padne.
14Jama globoka so usta ljubovnic; kogar mrzi GOSPOD, pade vanjo.
15Bláznovstvo je priviazané na srdci chlapca; prút kázne ho vzdiali od neho.
15Neumnost je pripeta k dečkovemu srcu, a šiba strahovanja jo odpravi daleč od njega.
16Ten, kto utiskuje chudobného, aby rozmnožil svoje, a ten, kto dáva bohatému, robí to iba na nedostatok.
16Kdor tlači siromaka, ga obogati; kdor daje bogatinu, daje le v potrato.
17Nakloň svoje ucho a počuj slová múdrych a nastav svoje srdce mojej známosti.
17Nagni uho svoje ter poslušaj modrih besede, in srce svoje obrni k mojemu znanju;
18Lebo to bude krásne a príjemné, keď ich budeš ostríhať vo svojom vnútri, keď budú pevne stáť spolu na tvojich rtoch.
18kajti prijetno bode, če jih ohraniš v srcu svojem; o da bi vse skup se utrdile na ustnah tvojih!
19Aby bola tvoja nádej v Hospodinovi, oznamujem ti to dnes, tebe.
19Da bode v GOSPODA upanje tvoje, te danes učim, prav tebe.
20Či som ti nenapísal znamenitých vecí čo do rád a známosti?
20Ali ti nisem pisal izvrstnih reči v svetih in naukih,
21Aby som ti oznámil istotu pravdivých rečí, aby si odpoveďou doniesol zpät slová pravdy tým, ktorí by ťa poslali.
21da bi ti naznanil pravilo besed resničnih, da odgovarjaš z besedami resnice njim, ki te bodo pošiljali?
22Nezdieraj chudobného preto, že je chudobný, ani nedrť biedneho v bráne.
22Ne pleni siromaka zato, ker je siromak, in ne teptaj ubožca med vrati!
23Lebo Hospodin bude riešiť ich pravotu a vydrie dušu tým, ktorí im vydierajú.
23Zakaj GOSPOD se potegne za njiju pravdo in opleni dušo njih, ki ju plenijo.
24Nepriateľ sa s hnevivým človekom ani neobcuj s prchlivým mužom,
24Ne imej prijateljstva z naglojeznim in s togotnim se ne druži:
25aby si sa nenaučil jeho cestám a nevzal tak osídla svojej duši.
25da se ne učiš potov njegovih in pripraviš zanke samemu sebi.
26Nebuď medzi tými, ktorí sa zaručujú, medzi tými, ktorí ručia za dlhy.
26Ne bodi izmed njih, ki v roke segajo in jamčijo, izmed njih, ki so poroki za dolgove.
27Ak nemáš čím zaplatiť, prečo má niekto vziať tvoju ložu zpod teba?
27Ko nimaš, s čimer bi plačal, zakaj naj bi upnik jemal ležišče tvoje izpod tebe?
28Neprenášaj dávnej medze, ktorú spravili tvoji otcovia.
28Ne premikaj starega mejnika, ki so ga postavili pradedje tvoji.Če vidiš moža, ki je spreten v delu svojem – pred kralji bo služeč stal, ne bo služil nizkim.
29Vidíš muža, zbehlého v jeho práci? Postaví sa pred kráľmi; nepostaví sa pred nepatrnými.
29Če vidiš moža, ki je spreten v delu svojem – pred kralji bo služeč stal, ne bo služil nizkim.