1Modlitba biedneho, keď úpel v trápení a pred Hospodinom vylieval svoju žiaľbu.
1{Molitev trpina, ko omaguje in pred GOSPODOM izliva žalovanje svoje.} GOSPOD, čuj molitev mojo, in vpitje moje pridi do tebe!
2Hospodine, počuj moju modlitbu, a moje pokorné volanie nech prijde k tebe!
2Ne skrivaj mi obličja svojega v dan stiske moje, nagni mi uho svoje; ob dnevi, ko kličem, me hitro usliši!
3Neskrývaj predo mnou svojej tvári v deň, keď mi je úzko. Nakloň ku mne svoje ucho. V deň, keď volám, rýchle sa mi ozvi.
3Kajti ginejo kakor dim dnevi moji in kosti moje goré.
4Lebo moje dni miznú jako dym a moje kosti sú vypálené jako ohnište.
4Opaljeno je kakor trava in velo srce moje, kajti pozabil sem jesti kruh svoj.
5Moje srdce je zbité jako bylina a schne, lebo som zabudol jesť svoj chlieb.
5Od glasu zdihovanja mojega se držé kosti moje mojega mesa.
6Od hlasu môjho vzdychania prischla moja kosť k môjmu mäsu.
6Podoben sem pelikanu v puščavi, sem kakor sova v podrtinah.
7Podobný som pelikánovi na púšti. Som ako sova v sboreninách.
7Bedim in sem kakor samoten vrabec na strehi.
8Bdejem a som ako osamelý vrabec na streche.
8Ves dan me sramoté sovražniki moji; kateri divjajo zoper mene, se rotijo pri meni.
9Každý deň ma hanobia moji nepriatelia; tí, ktorí bláznia oproti mne, posmešne prisahajú na mňa.
9Kajti pepel jem kakor kruh in pijačo svojo mešam s solzami,
10Lebo jem popol ako chlieb a svoj nápoj miešam so slzami.
10zaradi srda tvojega in togote tvoje, ker vzdignil si me in me vrgel na tla.
11Je to pre tvoje rozhnevanie sa a pre tvoj prchký hnev, lebo si ma vyzdvihol a hodil na zem.
11Dnevi moji so kakor senca pred mrakom in sam usiham kakor zél.
12Moje dni sú jako miznúci tieň a ja schnem ako bylina.
12Ti pa, GOSPOD, ostajaš vekomaj in spomin tvoj od roda do roda.
13Ale ty, Hospodine, trváš na veky a tvoja pamiatka na pokolenie a pokolenie.
13Ti boš vstal in se usmilil Siona, ker čas je storiti mu milost, ker čas določen je prišel.
14Ty povstaneš a zľutuješ sa nad Sionom, lebo je čas učiniť mu milosrdenstvo, lebo už prišiel určený čas.
14Kajti hlapcem tvojim je drago njega kamenje in smili se jim njega prah.
15Lebo tvoji služobníci majú radi jeho kamene a majú ľútosť s jeho prachom.
15In bali se bodo pogani imena GOSPODOVEGA in vsi kralji zemlje slave tvoje.
16A pohania sa budú báť mena Hospodinovho a všetci kráľovia zeme tvojej slávy.
16Ko sezida GOSPOD Sion in se prikaže v slavi svoji,
17Lebo Hospodin vystaví Sion; ukáže sa vo svojej sláve.
17se ozre na molitev zapuščenca, in ne bo zametal njih molitve.
18Pohliadne na modlitbu obnaženého a neopovrhne ich modlitbou.
18Zapiše se to naslednjemu rodu, in ljudstvo, ki bode ustvarjeno, bo hvalilo GOSPODA:
19Zapíše sa to pre budúce pokolenie, a ľud, ktorý má byť stvorený, bude chváliť Hospodina,
19ker je pogledal z višave svetosti svoje, ozrl se GOSPOD iz nebes na zemljo,
20pretože pozrel s výsosti svojej svätosti, Hospodin, s nebies sa podíval na zem,
20da usliši jetnikov zdihovanje, da oprosti nje, ki so izročeni smrti,
21aby počul stonanie väzňa, aby rozviazal synov smrti,
21da oznanjajo na Sionu ime GOSPODOVO in hvalo njegovo v Jeruzalemu,
22aby rozprával meno Hospodinovo na Sione a jeho chválu v Jeruzaleme,
22ko se zbero ljudstva vsa in kraljestva, da služijo GOSPODU.
23keď sa dovedna shromaždia národy a kráľovstvá, aby slúžily Hospodinovi.
23Potlačil je na tem potu moč mojo, dni moje skrajšal.
24Strápil moju silu na ceste, ukrátil moje dni.
24Dejal sem: Bog moj mogočni, ne vzemi me sredi mojih dni! Skozi vse rodove so dnevi tvoji.
25Vravel som: Môj Bože, neber ma preč v polovici mojich dní, veď tvoje roky sú cez pokolenia pokolení.
25Saj ti si nekdaj ustanovil zemljo in delo tvojih rok so nebesa.
26Ty si tam predtým založil zem, a dielom tvojich rúk sú nebesia;
26Ona preidejo, ti pa ostaneš; da, vse tisto se postara kakor oblačilo, kakor obleko jih izpremeniš, in se izpremené.
27ony zahynú, ale ty stojíš, a všetky zvetšejú ako rúcho; zameníš ich ako odev, a budú zamenené.
27Ti pa si večno isti in let tvojih ni konca!Sinovi hlapcev tvojih bodo prebivali v deželi in njih seme se utrdi pred teboj.
28Ale ty si ten istý, a tvojim rokom nebude konca.
28Sinovi hlapcev tvojih bodo prebivali v deželi in njih seme se utrdi pred teboj.
29Synovia tvojich služobníkov budú bývať, a ich semeno bude stáť pevne pred tebou.