1Žalm Dávidov. Dobroreč, moja duša, Hospodinovi, a všetky moje vnútornosti menu jeho svätosti!
1{Psalm Davidov.} Slavi, duša moja, GOSPODA, in vse, kar je v meni, sveto ime njegovo!
2Dobroreč, moja duša, Hospodinovi, a nezabudni niktorého zo všetkých jeho dobrodení,
2Slavi, duša moja, GOSPODA in ne pozabi vseh dobrot njegovih!
3ktorý ti odpúšťa všetky tvoje neprávosti, ktorý uzdravuje všetky tvoje nemoci,
3Ki ti odpušča vse krivice tvoje, ki ozdravlja vse bolezni tvoje,
4ktorý vyslobodzuje tvoj život od záhuby, ktorý ťa korunuje milosťou a zľutovaním,
4ki otimlje iz jame življenje tvoje, ki te venča z milostjo in usmiljenjem,
5ktorý sýti tvoje ústa dobrým, takže sa obnovuje tvoja mladosť ako orol.
5ki napolnjuje z vsem dobrim usta tvoja, da se kakor orlu ponavlja mladost tvoja.
6Hospodin činí to, čo je spravedlivé, a súdy všetkým utláčaným.
6Kar je pravično, dela GOSPOD in pravosodje vrši za vse zatirance.
7Dal znať Mojžišovi svoje cesty, synom Izraelovým svoje skutky.
7Razodel je Mojzesu pota svoja, sinovom Izraelovim dela svoja.
8Ľútostivý a milosrdný je Hospodin, zhovievajúci a mnohej milosti.
8Usmiljen in milostiv je GOSPOD, počasem v jezo in obilen v milosti.
9Nebude večne žehrať ani nebude na veky držať hnev.
9Ne huduje se vekomaj in večno ne drži jeze.
10Nerobí nám podľa našich hriechov ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.
10Ne dela nam po grehih naših in ne povrača nam po krivicah naših.
11Lebo jako sú vysoko nebesia nad zemou, tak veľká je jeho milosť nad tými, ktorí sa ho boja.
11Temuč kakor so visoko nebesa nad zemljo, tako močna je milost njegova nad njimi, ki se ga bojé.
12Ako je ďaleko východ od západu, tak ďaleko vzdialil od nás naše prestúpenia.
12Kakor daleč je vzhod od zahoda, tako daleč spravlja od nas prestopke naše.
13Ako sa zľutováva otec nad svojimi deťmi, tak sa zľutováva Hospodin nad tými, ktorí sa ho boja;
13Kakor se oče usmili otrok, usmili se GOSPOD njih, ki se ga bojé.
14lebo on zná, jaké sme my tvory, pamätá na to, že sme prach.
14Kajti on pozna, kakšna stvar smo, spominja se, da smo prah.
15Človek je čo do svojich dní jako tráva; kvitne jako kvet na poli;
15Človekovi dnevi so kakor trava, on cvete kakor cvetica na polju:
16lebo len čo prejde po ňom vietor, už aj ho niet, a jeho miesto ho viacej nepozná.
16ko veter potegne čeznjo, je ni več in mesta njenega ni več poznati.
17Ale milosť Hospodinova trvá od vekov až na veky nad tými, ktorí sa ho boja, a jeho spravedlivosť detným deťom,
17A milost GOSPODOVA se razteza od veka do veka nanje, ki se ga bojé, in pravičnost njegova je za sinov sinove,
18tým, ktorí ostríhajú jeho smluvu a ktorí pamätajú na jeho ustanovenia, aby ich činili.
18zanje, ki hranijo zavezo njegovo in se spominjajo njegovih zapovedi, da jih izpolnjujejo.
19Hospodin postavil svoj trón na nebesiach, a jeho kráľovstvo panuje nad všetkým.
19GOSPOD je v nebesih postavil prestol svoj, in kraljestvo njegovo gospoduje vsem.
20Dobrorečte Hospodinovi, jeho anjelia, silní hrdinovia, ktorí činíte jeho slovo, hotoví počuť hlas jeho slova.
20Slavite GOSPODA, angeli njegovi, vi junaki v moči, ki izvršujete povelje njegovo, poslušajoč glas njegove besede!
21Dobrorečte Hospodinovi, všetky jeho zástupy vojska, jeho svätoslužobníci, ktorí činíte jeho vôľu!
21Slavite GOSPODA, vse vojske njegove, služabniki njegovi, izpolnjujoči voljo njegovo!Slavite GOSPODA, vsa dela njegova, po vseh krajih njegovega gospostva! Slavi, duša moja, GOSPODA!
22Dobrorečte Hospodinovi, všetky jeho skutky, na všetkých miestach jeho panstva! Dobroreč, moja duša, Hospodinovi!
22Slavite GOSPODA, vsa dela njegova, po vseh krajih njegovega gospostva! Slavi, duša moja, GOSPODA!