1Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov. Bože mojej chvály, nemlč!
1{Načelniku godbe. Psalm Davidov.} O Bog hvale moje, ne molči!
2Lebo ústa bezbožníka a ústa ľsti sa otvorily proti mne; hovoria so mnou lživým jazykom.
2Kajti usta krivičnega in usta zvijačna so se odprla zoper mene, govorila so zoper mene z lažnivim jezikom;
3Obkľúčili ma slovami nenávisti a bojujú proti mne bez príčiny.
3in z besedami sovražnimi so me obdali, se vojskovali z menoj brez vzroka.
4Za moju lásku útočia na mňa a ja mám len modlitbu.
4Za ljubezen mojo so mi črtilci, jaz pa stanovitno molim,
5A skladajú na mňa zlé za dobré a odplácajú mi nenávisťou za moju lásku.
5in vračajo mi hudo za dobro in sovraštvo za ljubezen mojo.
6Ustanov nad ním bezbožníka, a satan nech mu stojí po jeho pravej ruke.
6Postavi čezenj brezbožnika in protivnik naj mu stoji kot tožnik na desni.
7Keď sa bude súdiť nech vyjde zpred súdu jako bezbožný a jeho modlitba nech mu je hriechom.
7Ko pride pred sodbo, odide naj obsojen; in molitev njegova bodi mu v greh.
8Jeho dní nech je málo; jeho úrad nech vezme iný.
8Malo bodi dni njegovih in službo njegovo naj prejme drug.
9Jeho synovia nech sú sirotami, a jeho žena nech je vdovou!
9Otroci njegovi naj bodo sirote in žena njegova bodi vdova.
10Jeho synovia nech sú tulákmi, nech žobrú a nech hľadajú svoj chlieb zo svojich spustlých bývanísk.
10In neprestano naj se klatijo in beračijo otroci njegovi in iščejo naj kruha daleč od podrtih bivališč svojih.
11Nech shabe úžerník všetko, čo má, a to, čo nadobudol úlisnou prácou, nech rozchvátajú cudzí.
11Upnik naj ga odere za vse, kar ima, in tujci naj uplenijo, kar si je pridobil.
12Nech nemá nikoho, kto by mu preukázal milosť, ani nech nie je toho, kto by sa zmiloval nad jeho sirotami.
12Ne bodi mu nikogar, ki mu dobroto pomoli, in nihče naj ne izkaže usmiljenja sirotam njegovim.
13Jeho potomstvo nech vytnú, a v druhom pokolení nech je vyhladené ich meno!
13Pokončan bodi zarod njegov, v drugem rodu bodi izbrisano njih ime.
14Nech sa pamätá na neprávosť jeho otcov pred Hospodinom, a hriech jeho matere nech nie je vyhladený!
14V spominu bodi krivica očetov njegovih pri GOSPODU in greh matere njegove se ne izbriši.
15Nech sú stále pred Hospodinom, a nech vytne ich pamiatku zo zeme,
15Bodo naj vedno pred očmi GOSPODU, da iztrebi z zemlje njih spomin.
16pretože nepamätal na to, aby činil milosť, ale prenasledoval človeka, biedneho a chudobného a zbitého srdcom, aby ho zavraždil.
16Zato ker ni maral izkazovati usmiljenja, ampak je preganjal moža ubogega in potrebnega in njega, ki mu je srce potrto, da ga usmrti.
17A keďže miloval kliatbu, nech tedy prijde na neho; nemal záľuby v požehnaní, nuž nech sa vzdiali od neho.
17In ljubil je prokletstvo, zato ga je zadelo, in ni se veselil blagoslova, zato mu je daleč ostalo.
18A tak oblečie kliatbu jako svoj odev, a vojde do jeho vnútorností jako voda a jako olej do jeho kostí.
18Oblačil se je s prokletstvom kakor z oblačilom svojim, in šlo mu je v notranjščino kakor voda in kakor olje v kosti njegove.
19Nech mu je ako rúcho, ktorým sa odeje, a jako opasok, ktorý opáše navždy.
19Bodi mu torej kakor suknja, ki se ž njo ogrinja, in kakor pas, ki se ž njim vedno opasuje.
20To bude odplatou od Hospodina tých, ktorí útočia na mňa, a tých, ktorí hovoria zlé proti mojej duši.
20To bodi plačilo protivnikom mojim od GOSPODA in njim, ki hudo govoré zoper dušo mojo.
21Ale ty, Hospodine, môj Pane, učiň so mnou podľa svojej lásky pre svoje meno; lebo tvoja milosť je dobrá; vytrhni ma!
21Ti pa, o Jehova Gospod, ravnaj milostno z menoj zavoljo imena svojega; ker je dobra milost tvoja, reši me!
22Lebo som biedny a chudobný, a moje srdce je zranené vo mne.
22Kajti ubožen sem in potreben, in srce moje je prebodeno v meni.
23Jako tôňa, keď sa nachyľuje, ta idem; striasajú ma jako kobylku.
23Kakor senca, ko se nagiblje, ginem; kakor kobilico me semtertja podé.
24Moje kolená klesajú od pôstu, a moje telo schudlo.
24Kolena moja se šibé od posta in meso mi hujša, da ni več tolščobe.
25A ja som im za potupu; keď ma vidia, kývajú svojou hlavou.
25Vrhutega sem jim v zasramovanje; ko me vidijo, majejo z glavo svojo.
26Pomôž mi, Hospodine, môj Bože! Zachráň ma podľa svojej milosti,
26Pomagaj mi, o GOSPOD, Bog moj, reši me po milosti svoji,
27aby poznali, že je to tvoja ruka, že si to ty učinil, Hospodine!
27da spoznajo, da je to roka tvoja, da si ti, GOSPOD, to storil.
28Nech oni zlorečia, ale ty dobroreč. Keď povstanú, nech sa hanbia, a tvoj služobník nech sa raduje.
28Preklinjajo naj, ti me blagoslavljaj! Ko se povzdignejo, bodo osramočeni, a hlapec tvoj se bo veselil.
29Moji odporcovia nech oblečú stud a nech sa odejú svojou hanbou jako plášťom!
29Z nečastjo se morajo odeti protivniki moji in ogrniti se kakor s plaščem s sramoto svojo.
30Veľmi budem oslavovať Hospodina svojimi ústy a budem ho chváliť medzi mnohými,
30Hvalil bom močno z usti svojimi GOSPODA in sredi mnogih ga bom proslavljal,da stoji na desni siromaku, da ga reši njih, ki mu obsojajo dušo.
31pretože stojí po pravici chudobného, aby ho zachránil od tých, ktorí súdia jeho dušu.
31da stoji na desni siromaku, da ga reši njih, ki mu obsojajo dušo.