¹Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Ôsma... Žalm Dávidov.

¹{Načelniku godbe; za globoke glasove. Psalm Davidov.} Pomagaj, GOSPOD, ker preminil je dobrodelnik, ker izginila so zvesta srca izmed sinov človeških.

²Zachráň, ó, Hospodine, lebo je koniec bohabojnému; vymizli verní zpomedzi synov človeka.

²Lažnivost govoré drug z drugim, s priliznjenimi ustnami in z dvojnim srcem govoré.

³Márnosť hovoria každý so svojím blížnym; majú lichotné rty; hovoria dvojitým srdcom.

³GOSPOD pokonča vse priliznjene ustne in jezik, ki bahavo govori,

⁴Ó, bárs by vykorenil Hospodin každé rty lichotné i každý jazyk, ktorý hovorí veľké veci pyšné.

⁴nje, ki govore: Našega jezika moč obvelja, ustne naše so v naši oblasti; kdo bi nam bil gospodar?

⁵Lebo hovoria: Premôžeme svojím jazykom; máme so sebou svoje rty; ktože je naším pánom?

⁵Zavoljo zatiranja ubožcev, zavoljo zdihovanja revežev vstanem sedaj, govori GOSPOD; na varno postavim njega, ki po tem koprni.

⁶Pre útisk biednych, pre vzdychanie chudobných teraz už povstanem, hovorí Hospodin; zachránim toho, na koho bezbožník pyšne fúka.

⁶Besede GOSPODOVE so čiste besede, kakor srebro, očiščeno v topilni peči na zemlji, osnaženo sedemkrat.

⁷Slová Hospodinove sú čisté slová, sú jako striebro, prepálené v topičskom kotle z hliny, prečistené sedem ráz.

⁷Ti, GOSPOD, ohraniš uboge, branil jih boš tega rodu na veke.Brezbožni šopirno hodijo vseokrog, ko se povzdiguje malopridnost med človeškimi otroki.

⁸Ty, Hospodine, ich ostrežieš; zachováš ho od tohoto pokolenia až na veky.

⁸Brezbožni šopirno hodijo vseokrog, ko se povzdiguje malopridnost med človeškimi otroki.

⁹Všade vôkol obchádzajú bezbožníci, hneď ako sa dvíha nešľachetnosť synov človeka.