¹Dávidov. Požehnaný Hospodin, moja skala, ktorý učí moje ruky bitke, moje prsty boju,

¹{Davidov.} Hvaljen bodi GOSPOD, skala moja, ki vadi roke moje za boj, prste moje za vojsko:

²moja milosť a môj hrad, moja vysoká veža, môj vysloboditeľ, môj štít; k nemu sa utiekam, ktorý mi podmaňuje môj ľud.

²milost moja in grad moj, visoka trdnjava moja in rešitelj moj, ščit moj in zavetje, kamor pribegam, ki mi podložno dela ljudstvo moje!

³Hospodine, čo je človek, že ho znáš, a syn smrteľného človeka, že ho za čosi máš?!

³GOSPOD, kaj je človek, da ti je v čislu, sin smrtnikov, da se meniš zanj?

⁴Človek je podobný márnosti; jeho dni sú jako tieň, ktorý ta ide.

⁴Človek je podoben dihu, dnevi njegovi so kakor mimogredočega senca.

⁵Hospodine, nakloň svoje nebesia a sostúp; dotkni sa vrchov, a budú sa kúriť.

⁵GOSPOD, nagni nebesa svoja ter stopi doli, dotakni se gorá, in se bodo kadile.

⁶Zablýskaj bleskom hromu a rozptýľ ich! Pošli svoje strely a predes ich!

⁶Strelo zaženi in razkropi jih, izstreli pšice svoje in zbegaj jih.

⁷Vystri svoje ruky s výsosti, vysloboď ma a vytrhni z veľkých vôd, z ruky cudzozemcov,

⁷Iztegni roko svojo z višave, reši me in otmi me iz mnogih vodá, iz roke tujcev.

⁸ktorých ústa hovoria márnosť, a ich pravica je pravicou lži.

⁸Njih usta govore ničevost in njih desnica je lažnivosti desnica.

⁹Bože, budem ti spievať novú pieseň; pri harfe o desiatich strunách ti budem spievať žalmy,

⁹Bog, novo pesem ti bom pel, na deseterostrunje ti psalme prepeval,

¹⁰tebe, ktorý dávaš kráľom spasenie, ktorý vyslobodzuješ Dávida, svojho služobníka, od zlého meča.

¹⁰tebi, ki daješ rešitev kraljem, otimlješ Davida, hlapca svojega, pogubnega meča.

¹¹Vysloboď ma a vytrhni z ruky cudzozemcov, ktorých ústa hovoria márnosť, a ktorých pravica je pravicou lži,

¹¹Reši me in otmi me iz roke tujcev, katerih usta govoré ničevost, in njih desnica je lažnivosti desnica.

¹²aby boli naši synovia ako rastúce štepy podarené vo svojej mladosti, naše dcéry jako uholné stĺpy, krásne tesané, vzoru chrámu;

¹²Da bodo sinovi naši kakor rastline, dobro zrejene v nežni dobi svoji, in hčere naše kakor vogelni stebri, obdelani po zidavi svetišča;

¹³aby naše komory boly plné a vydávaly potravu rôzneho druhu; naše stádo aby rodilo na tisíce, na desaťtisíce na našich poliach.

¹³žitnice naše da bodo polne in bodo dajale mnogoteren živež, naše ovce da tisočero rodevajo, desettisočkrat da bodo pomnožene na pašnikih naših,

¹⁴Naše voly nech sú naložené; nech nie je nepriateľského vpádu ani výpadu, ani nech nie je kvílenia na našich uliciach.

¹⁴in goved naša breja; nič napada, nič predaje, nič jadikovanja da ne bode v ulicah naših!Blagor ljudstvu, ki se mu tako godi, blagor ljudstvu, čigar Bog je GOSPOD.

¹⁵Blahoslavený ľud, ktorému sa tak deje; blahoslavený ľud, ktorému je Hospodin Bohom!

¹⁵Blagor ljudstvu, ki se mu tako godi, blagor ljudstvu, čigar Bog je GOSPOD.