1Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm služobníka Hospodinovho, Dávida, ktorý hovoril Hospodinovi slová tejto piesne v deň, v ktorý ho vytrhnul Hospodin z ruky všetkých jeho nepriateľov, i z ruky Saula,
1{Načelniku godbe. Psalm Davida, hlapca GOSPODOVEGA, ki je govoril GOSPODU te pesmi besede v dan, ko ga je bil rešil GOSPOD iz pesti vseh sovražnikov njegovih in iz roke Savlove; in rekel je:} Srčno te ljubim, o GOSPOD, moja moč.
2a povedal: Srdečne ťa milujem, ó, Hospodine, moja silo!
2GOSPOD je skala moja in visoki grad moj in rešitelj moj, Bog mogočni moj, zavetje moje, kamor pribegam, ščit moj in rešenja mojega rog, visoka trdnjava moja.
3Hospodin je mojou skalou a mojím hradom, mojím vysloboditeľom, mojím silným Bohom, mojím bralom, ku ktorému sa utiekam, mojím štítom a rohom môjho spasenia, mojou vysokou pevnosťou.
3GOSPODA kličem, ki je hvale vreden, in tako se rešujem sovražnikov svojih.
4Na veleslávneho som volal Hospodina a bol som zachránený od svojich nepriateľov.
4Objele so me smrti vezi in hudourniki pogube so me prestrašili;
5Boly ma obkľúčily bolesti smrti, a predesily ma potoky beliála;
5pekla [Hebr. šeol.] vezi so me obdale, smrtne zanke so me zajele.
6boly ma obňaly povrazy ríše mŕtvych; osídla smrti ma boly nadišly.
6V stiski svoji sem klical GOSPODA in k Bogu svojemu sem vpil; iz svetišča svojega je začul moj glas in vpitje moje pred njim je prišlo do ušes njegovih.
7Vo svojej úzkosti som volal na Hospodina, a úpenlivo som volal o pomoc na svojho Boha. Uslyšal môj hlas zo svojho chrámu, a moje volanie prišlo pred jeho tvár a dostalo sa do jeho uší.
7Tu se je zgenila in stresla zemlja, tudi podstave gorá so se zmajale, gibale so se, ker se je srdil.
8Vtedy sa pohla a zatriasla zem, a od strachu sa chvely základy vrchov a pohybovaly sa, lebo horel hnevom.
8Dim se je valil iz nosnic njegovih in ogenj požrešen iz ust njegovih, žerjavica goreča je prhala od njega.
9Dym vystupoval jeho nozdrami, a oheň z jeho úst zožieral, takže sa uhlie zanietilo od neho.
9Nagnil je nebo ter stopil doli, in oblačna temota mu je bila pod nogami.
10Naklonil nebesia a sostúpil, a mrákava bola pod jeho nohami;
10In sedeč na kerubu, je letel in plaval na vetra perutih.
11vysadol na cheruba a letel a vznášal sa na krýdlach vetra.
11Temo si je napravil za ogrinjalo, za šator svoj okoli sebe, mrak vodá in roje oblakov.
12Zo tmy si urobil skrýš, stán vôkol seba z vodného temna a z hustých oblakov vysokých.
12Iz svita pred njim je švigala skozi oblake njegove toča in žerjavica ognjena.
13Od blesku pred ním rozišly sa jeho oblaky, kamenec a žeravé uhlie.
13Na nebesih je grmel GOSPOD in Najvišji je dal slišati svoj glas – toča in žerjavica ognjena.
14Vtedy zahrmel na nebesiach Hospodin, a Najvyšší vydal svoj hlas; dal, aby padal kamenec a žeravé uhlie.
14In izstrelil je pšice svoje in sovražnike razkropil, metal je strelo za strelo, in jih je izbegal.
15Poslal svoje šípy a rozohnal ich, množstvo bleskov hromu, a podesil ich.
15In prikazale so se struge vodá, in odgrnile so se podstave vesoljne zemlje od svarjenja tvojega, GOSPOD, od sape jeze tvoje.
16A ukázaly sa riečištia vôd, a odkryly sa základy okruhu sveta od tvojho žehrania, Hospodine, od dychu ducha tvojich nozdier.
16Iz višine je posegel in me prijel, potegnil me je iz mnogih vodá.
17Vystrel rameno s výsosti, pochytil ma a vytiahol ma z velikých vôd.
17Rešil me je neprijatelja mojega močnega in sovražilcev mojih, krepkejših od mene.
18Vytrhol ma z moci môjho silného nepriateľa a z moci tých, ktorí ma nenávideli, pretože boli mocnejší ako ja.
18Naskočili so me v dan nesreče moje, a GOSPOD mi je bil podpora,
19Nadišli na mňa v deň môjho nešťastia, ale Hospodin mi bol oporou
19in me je izpeljal na plano, rešil me je, ker me je ljubil.
20a vyviedol ma na priestranstvo a vytrhol ma, lebo má vo mne záľubu.
20Podelil mi je GOSPOD po pravičnosti moji, po čistosti mojih rok mi je povrnil;
21Hospodin mi odplatil podľa mojej spravedlivosti; vrátil mi podľa čistoty mojich rúk.
21kajti držal sem se potov GOSPODOVIH ter se nisem zlobno odvrnil od Boga svojega.
22Lebo som ostríhal cesty Hospodinove a nedopustil som sa tej bezbožnosti, aby som bol odišiel od svojho Boha.
22Zakaj vse sodbe njegove so pred mojimi očmi, in postav njegovih ne zavračam od sebe.
23Lebo všetky jeho súdy sú predo mnou, a jeho ustanovení som neodstrčil od seba;
23In bil sem mu popolnoma vdan ter sem se pazil, da ne ravnam krivično.
24ale som bol s ním cele a bez úhony a vystríhal som sa svojej neprávosti.
24Zato mi je povrnil GOSPOD po pravičnosti moji, po čistosti mojih rok pred njegovimi očmi.
25A Hospodin mi zaplatil podľa mojej spravedlivosti, podľa čistoty mojich rúk, ktorá je pred jeho očima.
25Dobrotljivemu se izkazuješ dobrotljivega, popolnoma vdanemu se izkazuješ popolnega;
26S milosrdným svätým sa dokazuješ milosrdným svätým; s bezúhonným človekom sa dokazuješ bezúhonným;
26čistemu se kažeš čistega, ali popačenemu nasprotuješ.
27s čistým sa dokazuješ čistým a s premršteným sa dokazuješ prevráteným.
27Zakaj ti otimlješ ljudstvo ubogo, prevzetne oči pa ponižuješ.
28Pretože ty zachrániš pokorný ľud strápený a vysoké oči ponížiš.
28Da, svetilo moje razsvetljuješ; GOSPOD, moj Bog, razjasnjuje moje tmine.
29Lebo ty rozsvecuješ moju sviecu. Hospodin, môj Bôh, osvecuje jasne moju tmu.
29S teboj namreč prodiram skozi krdelo in z Bogom svojim preskakujem zid.
30Lebo v tebe prebehnem vojskom a vo svojom Bohu preskočím múr.
30Tega Boga mogočnega pot je brezmadežna, govor GOSPODOV ves čist; ščit je vsem, ki pribegajo k njemu.
31Cesta silného Boha je bezúhonná. Reč Hospodinova je čistá, dokázaná sťa zlato v ohni. On je štítom všetkým, ktorí sa utiekajú k nemu.
31Ker kdo je Bog razen GOSPODA? in kdo skala razen našega Boga?
32Lebo kde kto je Bohom krome Hospodina, a ktože je skalou mimo nášho Boha?!
32Ta Bog mogočni, ki me opasuje z močjo in brezmadežno dela mojo pot.
33Silný Bôh je to, kto ma opasuje silou a dáva, aby moja cesta bola bezúhonná;
33Dela, da so moje noge kakor jelenje, in me stavi na višino mojo.
34moje nohy robí podobnými nohám jelenice a postavuje ma na mojich výšinách.
34Vadi za boj roke moje, da napnem z ramo svojo lok bronasti.
35Moje ruky učí boju, a moje ramená lámu oceľové lučište.
35Dal si mi tudi zveličanja svojega ščit, in desnica tvoja me je podpirala in ljubeznivost tvoja me je poveličala.
36A dávaš mi štít, svoje spasenie, a podopieraš ma svojou pravicou, a tvoja blahosklonnosť ma zveličuje.
36Razširil si prostor korakom mojim pod mano, in členki mojih nog niso omahovali.
37Rozšíril si podo mnou môj krok, a moje členky sa nehly.
37Zasledoval sem sovražnike svoje in jih dohitel, in nisem se vrnil, dokler jih nisem izničil.
38Honil som svojich nepriateľov a dostihol som ich a nevrátil som sa, až som im urobil koniec.
38Zdrobil sem jih tako, da ne morejo več vstati, padli so mi pod noge.
39Porazil som ich tak, že nemohli povstať; padli pod moje nohy.
39Ker ti si me opasal z močjo za vojsko, upognil si podme nje, ki so se vzpenjali zoper mene.
40A prepasovával si ma silou do boja; zohnul si podo mňa tých, ktorí povstávali proti mne.
40In zapodil si v beg nasprotnike moje, sovražilce moje, da jih ugonobim.
41Mojich nepriateľov si mi dal, aby som im stúpil na šiju, a tých, ktorí ma nenávideli, aby som vyplienil.
41Vpili so, a ni ga bilo, ki bi jih rešil, h GOSPODU so vpili, a ni jim odgovoril.
42Volali o pomoc, ale nebolo spomocníka; volali na Hospodina, ale sa im neozval.
42Tu sem jih strl, da so kakor prah pred vetrom, kakor blato na ulicah sem jih poteptal.
43Rozdrtil som ich tak, že boli jako prach pred vetrom; vykydol som ich ako blato ulice.
43Otel si me iz prepirov ljudstva in postavil narodom za glavo; ljudstvo, ki ga nisem poznal, mi je služilo.
44Vyslobodil si ma zo svárov ľudu; učinil si ma hlavou národom; ľud, ktorého som neznal, mi slúži.
44Le slišali so o meni, in so se mi pokorili, tujci so se mi vdajali z laskanjem.
45Len čo počuli chýr o mne, poslúchajú ma; cudzinci sa mi lichotne koria;
45Tujci so v strahu koprneli in pritrepetavali iz gradov svojih.
46synovia cudzieho národa vädnú strachom a trasúci sa prichádzajú zo svojich zavrených miest.
46Živ je GOSPOD; in slavljena bodi skala moja in naj se povišuje Bog rešenja mojega;
47Žije Hospodin, a nech je požehnaná moja skala, nech je vyvýšený Bôh môjho spasenia!
47Bog ta mogočni, ki mi daje maščevanje in spravlja ljudstva podme;
48Silný Bôh je to, kto mi dáva pomstu a podmaňuje mi národy.
48ki me rešuje sovražnikov mojih; da, ti si me povzdignil nadnje, ki vstajajo zoper mene, možu silovitemu si me iztrgal.
49Môj vysloboditeľ, ktorý ma vyslobodzuješ od mojich nepriateľov, áno, povýšil si ma nad tých, ktorí povstávali proti mne; vytrhol si ma z moci ukrutného človeka.
49Zatorej te bom hvalil med narodi, GOSPOD, in psalme prepeval tvojemu imenu.On daje rešenje, veliko in obilo, kralju svojemu in izkazuje milost maziljencu svojemu, Davidu in semenu njegovemu na veke.
50Preto ťa budem chváliť medzi národami, ó, Hospodine, a tvojmu menu budem spievať žalmy.
50On daje rešenje, veliko in obilo, kralju svojemu in izkazuje milost maziljencu svojemu, Davidu in semenu njegovemu na veke.
51Dáva veliké spasenie svojmu kráľovi a činí milosť svojmu pomazanému, Dávidovi, a jeho semenu, až na veky.