1Modlitba Dávidova. Počuj, Hospodine, spravedlivosť! Pozoruj, prosím, moje volanie! Nakloň svoje uši k mojej modlitbe, ktorej nehovorím falošnými rtami.
1{Molitev Davidova.} Čuj, o GOSPOD, pravičnost, poslušaj stokanje moje, uho nagni k molitvi moji, ki je brez ustnic zvijačnih.
2Môj súd nech vyjde zpred tvojej tvári; nech hľadia tvoje oči na úprimnosť.
2Od tvojega obličja naj pride sodba moja, ker oči tvoje gledajo, kar je pravo.
3Zkúsil si moje srdce; navštívil si vnoci; zkúsil si ma ohňom, ako zkúšajú zlato, a nenašiel si viny. Keď som rozmýšľal, neprekročily moje ústa.
3Preiskal si srce moje, pregledal me po noči, z ognjem si me preizkusil, in nisi našel ničesar; kar mislim, ne prestopi mojih ust.
4Čo do skutkov človeka, riadil som sa slovom tvojich rtov; ja som sa vystríhal ciest ukrutníka.
4Gledé na dejanja ljudi, po besedi ustnic tvojih sem se čuval potov siloviteža.
5Drž moje kroky na svojich cestách, aby sa neuchýlily moje nohy.
5Vzdržal sem korake svoje na stezah tvojih, niso se spoteknile noge moje.
6Ja volám na teba, lebo viem, že ma vyslyšíš, ó, silný Bože! Nakloň mi svoje ucho a počuj moju reč!
6Jaz kličem k tebi, ker me čuješ, Bog mogočni; nagni k meni uho svoje in poslušaj govor moj.
7Preukáž svoju predivnú milosť, ty, ktorý zachraňuješ tých, ktorí sa utiekajú k tebe, zachraňuješ svojou pravicou od tých, ktorí povstávajú proti nim.
7Čudovito pokaži milost svojo, rešitelj tistih, ki pribegajo izpred sovražnih upornikov na desnico tvojo.
8Ostríhaj ma jako zrenicu oka; ukry ma v tôni svojich krýdel
8Hrani me kakor zenico v očesu, v senci peruti svojih me skrivaj
9pred bezbožnými, ktorí ma hubia, pred mojimi smrteľnými nepriateľmi, ktorí ma obkľučujú.
9pred brezbožniki, ki me napadajo, pred sovražniki duše moje, ki me oblegajo.
10Zavreli svoje srdce tukom; svojimi ústy hovoria pyšne.
10Brezčutno srce svoje so zaprli, z usti svojimi govoré ošabno.
11Teraz obkružujú naše kroky; obrátili na nás svoje oči, aby nás porazili na zem.
11Pri vsakem koraku me že obstopajo, z očmi svojimi pazijo, da me pahnejo na tla.
12Každý z nich je podobný ľvovi, ktorý práhne, aby roztrhal, a ľvíčaťu, ktoré sedí v úkryte čihajúc.
12Podoben je sovražnik moj levu, ki želi raztrgati, mlademu levu, ki čepi v skrivališču.
13Povstaň, ó, Hospodine, predídi ho; zohni ho; vytrhni moju dušu z moci bezbožníka svojím mečom,
13Vstani, GOSPOD, stopi mu nasproti, zvrni ga na tla, reši dušo mojo brezbožnika z mečem svojim.
14od zlých mužov tvoja ruka, Hospodine, od mužov tohoto sveta, ktorí majú svoj podiel v tomto živote, a ktorých brucho naplňuješ zo svojich zásobární; nasýtia sa aj ich synovia, a svoj zbytok zanechajú svojim nemluvňatám.
14Oprosti me ljudi z roko svojo, GOSPOD, ljudi tega sveta, katerih delež je v tem življenju, katerim polniš trebuh z zakladom svojim; sinov imajo dosita in preobilje svoje zapuščajo otrokom svojim.Jaz pa bom v pravičnosti gledal obličje tvoje, sitil se bom, ko se zbudim, s podobo tvojo.
15Ale ja chcem v spravedlivosti hľadieť na tvoju tvár a nasýtiť sa, keď sa prebudím, tvojím obrazom.
15Jaz pa bom v pravičnosti gledal obličje tvoje, sitil se bom, ko se zbudim, s podobo tvojo.