1Náčelníkovi speváckeho sboru. Na nápev: Jelenica rannej zory. Žalm Dávidov.
1{Načelniku godbe; kakor ‚Košuta jutranje zarje‘. Psalm Davidov.} Bog moj, Bog moj, zakaj si me zapustil? Daleč si od rešitve moje, od stoka mojega besed.
2Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?! Ďaleko sú od môjho spasenia slová môjho kriku.
2O Bog moj, kličem po dnevi, a ne odgovarjaš, tudi po noči, in ni mi pokoja.
3Môj Bože, volám vodne, a neodpovedáš; volám vnoci, a niet mi utíšenia.
3Ti si vendar svet, ki stoluješ nad slavospevi Izraela.
4Ale ty si svätý, ktorý tróniš na chválach Izraelových.
4V tebe so upali očetje naši, upali so, in osvobodil si jih.
5V teba dúfali naši otcovia; dúfali, a vyslobodzoval si ich.
5K tebi so vpili, in oteti so bili, v tebe so upali, in niso bili osramočeni.
6Na teba kričali a boli vytrhnutí; v teba dúfali a nehanbili sa.
6Jaz pa sem črv in ne mož, poroga ljudem in zaničevan od ljudstva.
7Ale ja som červ a nie človek; som potupou človeka a opovržený od ľudu.
7Vsi, ki me vidijo, me zasmehujejo, režé se in z glavo majó:
8Všetci, ktorí ma vidia, sa mi posmievajú, otvárajú posmešne ústa, pokyvujú hlavou
8Zanašal se je na GOSPODA! Ta naj ga reši, otme ga naj, ker ima veselje nad njim!
9a hovoria: Uvalil svoju vec na Hospodina; nech ho vyslobodí; nech ho vytrhne, lebo veď má v ňom záľubu!
9Saj ti si, ki si me potegnil iz materinega telesa, vdahnil si mi upanje pri prsih matere moje.
10No, isteže si ty ten, ktorý ma vytiahol zo života matky, ten, ktorý spôsobil to, aby som mal nádej, keď som bol ešte len na prsiach svojej matky.
10Nate sem oprt od rojstva, od telesa matere moje si Bog moj mogočni ti.
11Na teba som uvrhnutý od narodenia; od života mojej matky si ty mojím silným Bohom.
11Ne bivaj daleč od mene, ker je blizu stiska, ker ni pomočnika.
12Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo je blízke súženie, a preto, že nieto spomocníka.
12Obsuli so me junci mnogi, krepki junci basánski so me obstopili.
13Obkľúčilo ma množstvo juncov, silní býkovia bázanskí ma obstúpili.
13Žrelo svoje odpirajo zoper mene kakor lev zgrabljiv in rjoveč.
14Otvárajú na mňa svoje ústa jako lev, trhajúci a revúci.
14Kakor voda se razlivam in vse kosti moje se razklepajo; srce moje je podobno vosku, taja se v osrčju mojem.
15Som rozliaty jako voda; rozstúpily sa všetky moje kosti. Moje srdce je ako vosk; taje v mojich vnútornostiach.
15Moč moja je usehnila, da je kakor čepinja, in jezik moj se prijemlje nébesa mojega, in v prah smrti si me položil.
16Moja sila je vyschlá jako črep, a môj jazyk je prilepený na moje ďasná, a ešte ma položíš do prachu smrti.
16Kajti obdali so me psi, hudobnikov krdelo me je obkrožilo, prebodli so moje roke in noge moje.
17Lebo ma obkľúčili psi; rota zlostníkov ma obkolesila; prebodli moje ruky i moje nohy.
17Seštel bi lahko vse svoje kosti; oni pa gledajo, všečno se ozirajo v me.
18Počítam všetky svoje kosti, a oni hľadia a dívajú sa mi.
18Oblačila moja delé med seboj in za suknjo mojo mečejo kocko.
19Delia si medzi sebou moje rúcho a o môj odev hádžu los.
19Ti pa, GOSPOD, ne bivaj daleč, moč moja, hiti mi na pomoč!
20Ale ty, ó, Hospodine, sa nevzďaľuj! Moja silo, pospieš mi na pomoc!
20Otmi meču dušo mojo, iz moči psa edino mojo.
21Vytrhni moju dušu od meča, z ruky psa moju jedinú!
21Reši me iz žrela levovega! Da, izpred rogovja divjih bivolov si me uslišal.
22Zachráň ma od úst ľva! Však keď som volal od rohov jednorožcov, ohlásil si sa mi.
22Oznanjati hočem ime tvoje bratom svojim, sredi zbora te bom hvalil:
23Budem rozprávať o tvojom mene svojim bratom, vprostred shromaždenia ťa budem chváliť!
23Vi, ki se bojite GOSPODA, hvalite ga; vse seme Jakobovo, slavite ga, in boj se ga vse seme Izraelovo!
24Vy, ktorí sa bojíte Hospodina, chváľte ho! Všetko semä Jakobovo, oslavujte ho! A bojte sa ho, všetko semä Izraelovo!
24Ker ni zaničeval in ni mrzel trpljenja trpinovega, tudi ni skril obličja svojega pred njim; temuč ko je vpil do njega, ga je uslišal.
25Lebo neopovrhuje utrápeným a neoškliví si jeho trápenia ani neskrýva pred ním svojej tvári, ale keď pokorne volá k nemu, počuje.
25Od tebe izvira hvalospev moj v zboru velikem; obljube svoje bom opravljal vpričo njih, ki se ga boje.
26Od teba je moja chvála vo veľkom shromaždení. - Svoje sľuby splním pred tými, ktorí sa ho boja.
26Jedli bodo krotki in se nasitili, hvalili bodo GOSPODA, kateri ga iščejo; živi naj srce vaše vekomaj!
27Pokorní budú jesť a nasýtia sa, a tí, ktorí hľadajú Hospodina, budú ho chváliť. Nech žije vaše srdce až naveky!
27Spomnijo se in izpreobrnejo se h GOSPODU vsi kraji zemlje, in klanjale se bodo pred teboj vse družine poganskih narodov.
28Rozpamätajú sa a navrátia sa k Hospodinovi všetky končiny zeme. A všetky čeľade národov sa budú klaňať pred tebou.
28Kajti GOSPODOVO je kraljestvo in on vlada nad narodi.
29Lebo Hospodinovo je kráľovstvo, a on panuje nad národami.
29Jedli bodo in priklanjali se vsi zemlje bogatini; pred njim bodo padali vsi, ki gredo v prah in ki ne morejo ohraniti duše svoje v življenju.
30Jesť a klaňať sa budú všetci tuční zeme; pred ním sa sklonia všetci, ktorí sostupujú do prachu, a nikto z nich nezachová svojej duše živej.
30Potomstvo mu bo služilo; pripovedovali bodo o Gospodu prihodnjemu rodu.Pridejo in oznanjali bodo pravičnost njegovo ljudstvu, ki se porodi, da je to izvršil.
31Semeno, ktoré mu bude slúžiť, bude pripočítané Pánovi v každom veku.
31Pridejo in oznanjali bodo pravičnost njegovo ljudstvu, ki se porodi, da je to izvršil.
32Prijdú a budú zvestovať jeho spravedlivosť ľudu, ktorý sa narodí, že on to učinil.