1Dávidov Pravoť sa, Hospodine, s tými, ktorí sa so mnou pravotia! Bojuj s tými, ktorí so mnou bojujú!
1{Psalm Davidov.} Bojuj se, GOSPOD, zoper nje, ki se bojujejo z menoj, vojskuj se ž njimi, ki se vojskujejo z menoj.
2Pochyť malý a veľký štít a povstaň mi na pomoc!
2Zgrabi ščit veliki in mali in vstani meni v pomoč.
3Vezmi kopiju a zastaň do cesty oproti tým, ktorí ma honia! Povedz mojej duši: Ja som tvoje spasenie.
3In potegni sulico in zapri pot njim, ki me preganjajo; reci duši moji: Jaz sem rešenje tvoje.
4Nech sa hanbia a pýria tí, ktorí hľadajú moju dušu. Nech uhnú zpät a rumenejú studom tí, ktorí myslia na moje zlé!
4Sramujejo se naj in v sramoto pridejo, kateri iščejo duše moje, umekniti se morajo in rdečica naj jih oblije, kateri mi nameravajo hudo.
5Nech sú jako plevy pred vetrom a anjel Hospodinov ten, ktorý ich honí.
5Bodo naj kakor pleve pred vetrom, in angel GOSPODOV naj jih podi.
6Nech je ich cesta tmavá a klzká, a anjel Hospodinov ten, ktorý ich stíha;
6Temna bodi njih pot in polzka, in angel GOSPODOV naj jih preganja.
7lebo mi bez príčiny ukryli jamu svojej siete; bez príčiny ju vykopali mojej duši.
7Ker brez vzroka so mi skrito nastavili mrežo svojo, brez vzroka jamo izkopali duši moji.
8Nech prijde na neho pohroma, tak čo nezvie, a jeho sieť, ktorú ukryl, nech lapí jeho samého; v pohrome nech padne do nej.
8Poguba naj pride nanj iznenada, in naj ga ujame mreža njegova, ki jo je skril, v pogubo naj pade vanjo.
9Ale moja duša bude plesať v Hospodinovi, radovať sa bude v jeho spasení.
9In duša moja se bo radovala v GOSPODU, veselila se v rešenju njegovem.
10Všetky moje kosti povedia: Hospodine, kto je tebe podobný, ktorý vytrhuješ biedneho z ruky toho, ktorý je silnejší od neho, biedneho a chudobného z moci toho, ktorý ho zdiera?!
10Vse kosti moje bodo govorile: GOSPOD, kdo je tebi enak? Siromaka otimlješ iz rok močnejšega od njega, siromaka in ubožca iz rok njega, ki ga pleni.
11Povstávajú ukrutní svedkovia, ktorí sa ma pýtajú na to, o čom neviem.
11Priče vstajajo krivične, česar si nisem v svesti, me izprašujejo.
12Odplácajú mi zlým za dobré, osirelosťou mojej duši;
12Hudo mi vračajo za dobro; zapuščena je duša moja.
13kým som sa ja, keď oni boli nemocní, odieval drsným rúchom smútočným; trápil som svoju dušu pôstom a modlieval som sa v sebe za nich.
13In vendar sem jaz, ko so bili bolni, oblečen v raševino, s postom pokoril dušo svojo, in molitev moja se je vračala v nedrije moje.
14Choval som sa naproti nemu, jako keby mi bol býval priateľom, ako čo by mi bol býval bratom, žialil som ako nad matkou; chodil som smutný, zronený!
14Vedel sem se, kakor bi mi bil prijatelj ali brat, kakor žalujoč po materi, sem hodil sključen v žalni obleki.
15A keď som ja klesol, oni sa radujú a shromažďujú sa, shromažďujú sa proti mne najmizernejší, tak, čo ja neviem, utŕhajú mi a nemlčia.
15Oni pa so se radovali moje hromote in se zbirali, zbirali so se zoper mene, druhal hudobna, in nisem tega vedel, psovali so me in niso nehali;
16Medzi lakotnými pokrytci škrípu na mňa svojimi zubami.
16kakor brezbožni zabavljivci pri pojedinah so s svojimi zobmi režali name.
17Pane, dokedy sa budeš dívať na to? Navráť moju dušu vytrhnúc ju od ich všelijakej zkazy, od mladých ľvov moju jedinú.
17Gospod, doklej boš gledal? Reši dušo mojo njih pogube, mladih levov edino mojo.
18Budem ťa oslavovať vo veľkom shromaždení, chváliť ťa budem v mocnom zástupe ľudu.
18Slavil te bom v velikem zboru, med ljudstvom obilim bom te hvalil.
19Nech sa neradujú nado mnou moji lživí nepriatelia; nech nežmurkajú okom tí, ktorí ma nenávidia bez príčiny.
19Naj se ne radujejo nad menoj, ki so mi neprijatelji iz krivih vzrokov; kateri me sovražijo brez vzroka, naj ne mežikajo z očesom.
20Lebo nehovoria na pokoj, ale na pokojných zeme vymýšľajú ľstivé veci.
20Miru namreč ne govore, temuč zoper mirne v deželi izmišljajo zvijačne stvari.
21Na široko roztvárajú svoje ústa proti mne a hovoria: Aha, aha! Už vidí naše oko!
21In proti meni široko režé, govoreč: Prav, prav, oko naše vidi!
22No, ty vidíš, Hospodine, a preto nemlč, môj Pane; nevzďaľuj sa odo mňa!
22Vidiš to, GOSPOD, ne molči torej; Gospod, ne bivaj daleč od mene.
23Zobuď sa a precítni rozsúdiť môj súd, môj Bože a môj Pane, rozriešiť moju pravotu.
23Zbúdi se in vstani na sodbo mojo, Bog moj in Gospod moj, na pravdo mojo.
24Súď ma podľa svojej spravedlivosti, Hospodine, môj Bože, a nech sa neradujú nado mnou!
24Sodi me po pravičnosti svoji, GOSPOD, Bog moj, in naj se ne veselé nad mano.
25Nech nepovedia vo svojom srdci: Aha, naša duša! Nech nepovedia: Pohltili sme ho.
25Naj ne govoré v srcu svojem: Aha, tako smo želeli! ne govoré naj: Pogoltnili smo ga.
26Nech sa hanbia a rumenejú všetci dovedna, ktorí sa radujú môjmu zlému; nech oblečú hanbu a stud, ktorí sa povyšujú nado mňa.
26Osramočeni naj bodo in zardé vsi skupaj, ki se vesele nesreče moje; s sramoto naj se zagrnejo in nečastjo, kateri se povzdigujejo proti meni.
27Nech hlasite plesajú a radujú sa tí, ktorí majú záľubu v mojej spravedlivosti, a nech vždycky hovoria: Veľký je Hospodin, ktorý má záľubu v pokoji svojho služobníka.
27A prepevajo naj in se radujejo, kateri se veselé pravičnosti moje, in govoré naj vedno: Poveličevan bodi GOSPOD, ki se veseli miru svojega hlapca.In jezik moj bo oznanjal pravičnost tvojo, ves dan hvalo tvojo.
28A môj jazyk bude hlaholať tvoju spravedlivosť, každý deň zvestovať tvoju chválu.
28In jezik moj bo oznanjal pravičnost tvojo, ves dan hvalo tvojo.