1Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nemá holubica ďalekých krajov. Zlatý žalm Dávidov, keď ho boli jali Filištíni v Gáte.
1{Načelniku godbe, kakor ‚Nema golobica v oddaljenih krajih‘. Davidova zlata pesem, ko so ga prijeli Filistejci v Gatu.} Milosten mi bodi, o Bog, ker rohneč me preganja človek, ves dan se z menoj bojuje in me stiska.
2Zmiluj sa nado mnou, ó, Bože, lebo človek dychtí po mne, aby ma pohltil, bojujúci tlačí ma každý deň.
2Rohne zalezovalci moji ves dan, ker mnogo jih je, ki se zoper mene vojskujejo ošabno.
3Moji čihajúci protivníci dychtia každého dňa, aby ma pohltili, lebo je mnoho tých, ktorí bojujú proti mne, ty, vysoký Bože!
3Ob dnevu, ko me strah obhaja, stavim svoje upanje vate.
4V deň, ktorý sa bojím, ja sa nadejem na teba.
4V Bogu bom hvalil besedo njegovo; v Boga upam, ne bom se bal: Kaj mi more storiti meso?
5Bohom sa budem chváliť, jeho slovom; na Boha sa nadejem; nebudem sa báť. Čo mi môže urobiť telo?
5Ves dan prevračajo moje besede, zoper mene merijo vse njih misli v hudo.
6Každého dňa prekrúcajú moje slová. Každá ich myšlienka o mne cieli na zlé.
6Zbirajo se in skrivajo se v prežo, pazijo mi na stopinje, ker mi strežejo po življenju.
7Schádzajú sa, skrývajú sa, strežú moje päty, jako keď čakali na moju dušu.
7Se li bodo rešili ob taki hudobnosti? V jezi pahni ljudstva, o Bog!
8Či za to, že páchajú neprávosť, by mali uniknúť? Svrhni dolu takých ľudí, Bože, vo svojom hneve!
8Ti imaš seštete ure tavanja mojega. Deni v lagvico svojo vsako solzo mojo, ali bi jih ne imel v zaznamku svojem?
9Ty si počítal, koľko ráz som sa musel potulovať na úteku. Sober moje slzy do svojej nádoby; lebo či azda nie sú zapísané v tvojej knihe?
9Potem se umaknejo sovražniki moji v dan, ko bom klical; to vem, da mi je Bog na strani.
10Vtedy sa moji nepriatelia obrátia zpät, v deň, keď budem volať. Lebo to jedno viem - že mám Boha!
10V Bogu bom hvalil besedo, v GOSPODU hvalil besedo.
11Bohom sa budem chváliť, jeho slovom. Hospodinom sa budem chváliť, jeho slovom.
11V Boga upam, ne bom se bal: Kaj mi more storiti človek?
12Na Boha sa nadejem, nebudem sa báť; čo mi môže urobiť človek?!
12Dolžan sem ti, o Bog, obljube; hvalne daritve ti bom opravljal.Ker ti si otel dušo mojo smrti, tudi noge moje padca, da neprestano hodim pred Bogom v življenja luči.
13Mám na sebe, Bože, tebe dané sľuby; zaplatím ti obeti chvály,
13Ker ti si otel dušo mojo smrti, tudi noge moje padca, da neprestano hodim pred Bogom v življenja luči.
14lebo si vytrhol moju dušu zo smrti. A či si nezachránil mojich nôh od poklesnutia nato, aby som chodil pred Bohom vo svetle života?!