1Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nezahub! Zlatý žalm Dávidov. Z času, keď bol Saul poslal svojich sluhov, ktorí striehli dom, aby ho zabili.
1{Načelniku godbe; kakor ‚Ne pogubi!‘ Davidova zlata pesem, ko je poslal Savel može, in so stražili hišo njegovo, da bi ga umorili.} Otmi me sovražnikov mojih, moj Bog, na varno me postavi nad njimi, ki se vzpenjajo zoper mene.
2Môj Bože, vytrhni ma od mojich nepriateľov, povýš ma nad tých, ktorí povstávajú proti mne!
2Otmi me njih, ki delajo krivico, in ljudi krvoločnih me reši.
3Vytrhni ma od tých, ktorí páchajú neprávosť, a zachráň ma od mužov krvi!
3Zakaj, glej, na dušo mojo preže, zbirajo se zoper mene krepki, ne zavoljo prestopka, ne zavoljo greha mojega, GOSPOD!
4Lebo hľa, úkladia mojej duši; rotia sa proti mne mocní bez toho, že by som sa bol dopustil viny alebo hriechu, ó, Hospodine!
4Brez krivde moje se stekajo in pripravljajo; vstani, pridi mi naproti in poglej!
5Bez toho, že by som bol vykonal nejakú neprávosť, behajú a chystajú sa. Prebuď sa, vyjdi mi vústrety a vidz!
5Ti torej, GOSPOD Bog nad vojskami, Bog Izraelov, zbúdi se, da obiščeš vse poganske narode, naj se ti ne smili ne eden hudodelcev verolomnih. (Sela.)
6A ty, Hospodine, Bože Zástupov, Bože Izraelov, precítni, aby si navštívil všetky národy! Nezľutuj sa nad niktorým z vierolomníkov, páchajúcich neprávosť. Sélah.
6Vračajo se zvečer, renče kakor psi in okrog tekajo po mestu.
7Večer sa vracajú, brechajú ako pes a chodia okolo mesta.
7Glej, iz ust jim vre hudo, meči so v njih ustnah, kajti: Kdo sliši? pravijo.
8Hľa, breptajú svojimi ústy; meče sú v ich rtoch. Lebo veď vraj ktože počuje?!
8Ti pa, GOSPOD, se jim boš smejal, zasmehoval boš vse tiste narode.
9Ale ty, Hospodine, sa im smeješ, vysmievaš sa všetkým národom.
9Moč moja, nate bom pazil, ker Bog je moj grad visoki.
10Keď on prevádza svoju moc, ja mám obrátený svoj pozor na teba; lebo ty, Bože, si mojím vysokým hradom.
10Bog moj mi pride naproti z milostjo svojo, Bog mi dá, da bom z veseljem gledal sovražnike svoje.
11Bôh mojej milosti ma predíde. Bôh mi dá vidieť pomstu nad mojimi nepriateľmi, ktorí ma strežú.
11Ne pobij jih, da ne pozabi ljudstvo moje, s svojo močjo jih izženi, da naj blodijo, in pahni jih, o Gospod, ščit naš!
12Nepobi ich, aby nezabudol môj ľud. Spôsob to vo svojej moci, aby sa túlali a poníž ich, ty, náš štítu, náš Pane!
12Greh njih ust je njih ustnic beseda; bodo naj torej ujeti v napuhu svojem in zavoljo kletvine in laži, ki jo izgovarjajo.
13Pre hriech svojich úst, pre slovo svojich rtov nech sú lapení vo svojej pýche a pre kliatbu a pre lož, ktorú rozprávajú.
13Pokončaj jih v srdu, pokončaj, da jih ne bode več; in spoznajo naj, da Bog gospoduje v Jakobu in tja do mej zemlje. (Sela.)
14Učiň koniec vo svojom prchkom hneve, učiň im koniec, tak aby ich nebolo, a aby poznali, že Bôh panuje v Jakobovi, všade až do končín zeme. Sélah.
14In zvečer se vračajo, renče kakor psi in okrog tekajo po mestu.
15A tak tedy nech sa navrátia večer, nech brešú jako pes a behajú okolo mesta.
15Klatijo se okoli zavoljo jedi; ko se ne nasitijo, tu prenočujejo.
16Nech sa túlajú za pokrmom, a jestli sa nenasýtia, nech tak nocujú.
16Jaz pa bom pel o moči tvoji in veselo pel o milosti tvoji, ker ti si mi bil grad visoki in pribežališče ob dnevi stiske.O moč moja, tebi bom prepeval psalme, zakaj Bog je grad moj visoki, Bog milosti moje.
17Ale ja budem ospevovať tvoju silu a hneď za rána budem plesajúc spievať o tvojej milosti, lebo si mi bol vysokým hradom a útočišťom v deň, keď mi bolo úzko.
17O moč moja, tebi bom prepeval psalme, zakaj Bog je grad moj visoki, Bog milosti moje.
18Moja silo! Tebe budem spievať žalmy! Pretože Bôh je mojím vysokým hradom, môj milostivý Bôh.