¹Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Ľalia svedoctva. Zlatý žalm Dávidov, vyučovať.

¹{Načelniku godbe; kakor ‚Lilija pričevanja‘. Zlata pesem Davidova, v poučevanje, ko se je boril s Sirci iz Mezopotamije in s Sirci Zobejskimi in se je Joab vrnil in pobil Edomcev v Solni dolini dvanajst tisoč.} O Bog, zavrgel si nas, razkropil nas, srdit si bil, a zopet nas ustanovi!

²Keď sa potýkal s Aramom z Mezopotámie a s Aramom z Cóby, a keď sa navrátil Joáb a zbil Edoma v Soľnej doline, dvanásť tisíc mužov.

²Zmajal si deželo, raztrgal jo, zaceli razpoke njene, ker omahuje!

³Bože, bol si nás zavrhol a bol si nás roztrhol, hneval si sa; navráť nám zase predošlý pokoj!

³Storil si, da je ljudstvo tvoje čutilo trdost, dal si nam piti vina omotnega.

⁴Bol si zatriasol zemou a roztrhol si ju; uzdrav jej trhliny, lebo sa potáča od úderov.

⁴Dal si njim, ki se tebe bojé, zastavo, da naj se povzdigne zaradi resnice. (Sela.)

⁵Bol si dal vidieť svojmu ľudu tvrdé veci: napájal si nás vínom závratu.

⁵Da bodo oteti ljubljenci tvoji, stóri rešenje z desnico svojo in usliši nas!

⁶Ale teraz si dal tým, ktorí sa ťa boja, prápor, aby sa vyzdvihol pre tvoju pravdu. Sélah.

⁶Bog je govoril v svetosti svoji: Radoval se bom, razdelim Sihem in dolino Sukotsko premerim.

⁷Aby boli vytrhnutí tvoji milí, spas ich svojou pravicou a vyslyš nás!

⁷Moj je Gilead in moj Manase in Efraim glave moje bramba, Juda moje žezlo,

⁸Bôh hovoril vo svojej svätosti; veseliť sa budem; rozdelím Síchem a rozmeriam dolinu Sukkót.

⁸Moab umivalnica moja, na Edoma vržem obuvalo svoje, nad mano, o Filisteja, ukaj!

⁹Môj je Galád a môj Manasses, Efraim je pevnosťou mojej hlavy, Júda mojím zákonodarcom.

⁹Kdo me popelje v mesto utrjeno, kdo me pripelje noter do Edomeje?

¹⁰Moáb mi je nádobou na umývanie, na Edoma zahodím svoju obuv. Ty, Filištea, jasaj oproti mne!

¹⁰Ali ne ti, o Bog, ki si nas bil zavrgel, in nisi hodil, Bog, z našimi vojskami?

¹¹Kto ma vovedie do ohradeného mesta? Kto ma sprevodí až do Edoma?

¹¹Daj nam pomoč zoper sovražnika, ker ničeva je pomoč človeška.V Bogu delajmo junaške čine, in on bo poteptal zatiralce naše.

¹²Či nie si to ty, ó, Bože, ktorý si nás bol zavrhol a nevychádzal si, Bože, s našimi vojskami?!

¹²V Bogu delajmo junaške čine, in on bo poteptal zatiralce naše.

¹³Udeľ nám pomoci a vytrhni od nepriateľa, lebo je márna pomoc človeka.

¹⁴V Bohu dokážeme hrdinskú silu, a on pošliape našich protivníkov, ktorí nás sužujú.