1Vyučujúci. Azafov. Môj ľude, nože počuj môj zákon! Nakloňte svoje ucho k rečiam mojich úst.
1{Pouk Asafov.} Poslušaj, ljudstvo moje, nauk moj, nagnite uho svoje govoru mojih ust.
2Otvorím svoje ústa v podobenstve; budem rozprávať záhadné veci, tajné od pradávna.
2V prilikah odprem usta svoja, razglasim uganke iz starih časov.
3To, čo sme počuli a čo sme poznali, a čo nám naši otcovia rozprávali.
3Kar smo slišali in spoznali, kar so nam pripovedovali očetje naši,
4Nezatajíme toho pred ich synmi rozprávajúc budúcemu pokoleniu chvály Hospodinove, jeho silu a jeho divy, ktoré činil.
4ne bomo prikrivali njih otrokom, pripovedujoč naslednjemu rodu preslavna dela GOSPODOVA in moč njegovo in čuda njegova, ki jih je storil.
5Postavil svedoctvo v Jakobovi a zákon položil v Izraelovi, o ktorých veciach prikázal našim otcom, aby ich oznámili svojim synom,
5Kajti ustanovil je pričevanje v Jakobu in postavil zakon v Izraelu, kar je zapovedal očetom našim, da naj jih oznanjajo svojim otrokom.
6aby poznali budúce pokolenie, synovia, ktorí sa narodia, aby aj tí povstali a rozprávali to svojim synom,
6Da to spozna naslednji rod, otroci, ki bodo rojeni, in ti vstanejo ter pripovedujejo otrokom svojim:
7aby složili svoju nádej v Bohu a nezabudli na skutky silného Boha, ale aby ostríhali jeho prikázania,
7Upanje svoje da naj stavijo na Boga in ne pozabijo naj dejanj Boga mogočnega, temuč hranijo naj zapovedi njegove.
8a aby neboli jako ich otcovia, pokolenie odpadlícke a spurné, pokolenie, ktoré neupravilo svojho srdca poslúchať Hospodina a ktorého duch nebol verný voči silnému Bohu.
8In ne bodo naj kakor njih pradedje, rod trdovraten in uporen, rod, ki ni obrnil v pravo smer srca svojega in čigar duh ni bil zvest Bogu mogočnemu.
9Synovia Efraimovi, ozbrojenci, strelci z luku, obrátili sa zpät v deň boja.
9Sinovi Efraimovi, lokostrelci oboroženi, so obrnili hrbte ob času bitve.
10Nezachovali smluvy Božej a vzpečovali sa chodiť v jeho zákone.
10Ohranili niso zaveze Božje in so se branili hoditi po zakonu njegovem,
11Zabudli na jeho činy a na jeho divy, ktoré im ukázal.
11pozabivši dejanja njegova in čudovita dela njegova, katera jim je bil pokazal.
12Pred ich otcami činil zázraky, v Egyptskej zemi, na poli Coana.
12Delal je čuda pred njih pradedi v deželi Egiptovski, na polju Zoanskem.
13Rozdelil more a previedol ich a postavil vody jako nejakú hromadu.
13Razklal je morje in peljal jih čez, in postavil je vode kakor jez.
14Viedol ich vodne v oblaku a každej noci vo svetle ohňa.
14In spremljal jih je z oblakom po dnevi in vso noč s svetlobo ognja.
15Roztrhol skaly na púšti a napájal ich hojne jako z nejakých hlbín.
15Razklal je skale v puščavi in jih je obilo napojil kakor iz globočin.
16Vyviedol potoky zo skaly a učinil to, aby tiekly vody jako rieky.
16Potoke je izpeljal iz skale in storil, da so vode tekle doli kakor reke.
17A zase len hrešili proti nemu, aby popudzovali Najvyššieho na vypráhlej púšti.
17Vendar so še dalje grešili zoper njega, upirali se Najvišjemu v pustinji.
18A pokúšali silného Boha vo svojom srdci žiadajúc pokrm, po chuti svojej duše;
18In izkušajoč Boga mogočnega v srcu svojem, so zahtevali jed po svojega srca želji.
19Hovorili proti Bohu a vraveli: Či bude môcť silný Bôh pripraviť stôl na púšti?
19In grdo govoreč zoper Boga, so rekli: Ali bi mogel Bog mogočni pripraviti mizo v tej puščavi?
20Hľa, uderil skalu, a tiekly vody, a lialy sa potoky. - Či bude môcť dať i chlieb? Či vystanoví svojmu ľudu mäso?
20Glejte, ob skalo je udaril, da so tekle vode, in potoki so se udrli – ali bo mogel dati tudi kruha ali pa oskrbeti mesa ljudstvu svojemu?
21Preto počujúc to Hospodin rozhneval sa, a oheň sa zapálil proti Jakobovi, a tiež i hnev vystúpil proti Izraelovi;
21Zato se je GOSPOD, ko je to slišal, razsrdil, in ogenj se je vnel zoper Jakoba in tudi jeza se je kadila zoper Izraela.
22pretože neverili Bohu a nenadejali sa na jeho spasenie,
22Ker niso verovali v Boga in niso upali v rešenje njegovo.
23hoci bol rozkázal oblakom shora a otvoril dvere nebies
23In vendar je zapovedal oblakom zgoraj in odprl vrata nebeška,
24a dal, aby na nich pršala manna, aby jedli, a dal im nebeské zbožie.
24in dežil nanje mano za jed in jim dajal žito nebeško.
25Chlieb mocných jedol obyčajný človek; poslal im potravy do sýtosti.
25Kruh močnih je jedel človek; brašna jim je pošiljal dositega.
26Dal, aby vial východný vietor na nebi, a svojou mocou hnal poludniak
26Zagnal je vzhodni veter na nebu in z močjo svojo je pripeljal jug,
27a dal to, aby na nich pršalo mäso jako prach a okrýdlení vtáci jako piesok morí.
27in je dežil nanje meso kakor prah in kakor morski pesek ptiče krilate,
28Spustil ich doprostred jeho tábora, všade vôkol jeho príbytkov.
28metal jih je med njih šatore, okoli njih prebivališč.
29A tak jedli a nadmier sa nasýtili, a doniesol im, čo si žiadali.
29In jedli so in bili so zelo nasičeni, in česar so poželeli, jim je prinesel.
30Ale ešte sa neboli utiahli od ukájania svojej žiadosti, a kým ešte bol ich pokrm v ich ústach,
30Še se niso iznebili poželenja svojega, še jim je bila jed v ustih,
31vystúpil hnev Boží proti nim a pobil mnohých zpomedzi ich tučných a vybraných Izraelových zohnul k zemi.
31ko je jeza Božja vzplamtela proti njim in morila med močnimi izmed njih in pokončavala mladeniče Izraelove.
32Pri tom pri všetkom ešte vždy hrešili a neverili jeho divom.
32Ob vsem tem so še grešili in niso verovali v čudovita dela njegova.
33A tak ukončieval ich dni v márnosti a ich roky v desivom strachu.
33Zato je storil, da so v ničevosti potekali njih dnevi in njih leta v naglici.
34A zase, keď ich pobíjal, a hľadali ho a navrátiac sa hľadali silného Boha skoro za svitu
34Ko jih je pobijal, tedaj so povpraševali po njem, in so se izpreobrnili ter zjutraj že iskali Boga mogočnega,
35a keď sa rozpomínali, že Bôh je ich skalou a silný Bôh najvyšší ich vykupiteľom,
35spomnivši se, da je bil Bog njih skala in Bog mogočni, Najvišji, njih odrešenik.
36hoci ho klamali svojimi ústy a luhali mu svojím jazykom,
36Tedaj so ga z usti svojimi dobrikali in z jezikom svojim so se mu lagali,
37a ich srdce nebolo úprimné pred ním, ani neboli verní v jeho smluve,
37a njih srce ni bilo utrjeno pri njem in niso se izkazali zvesti zavezi njegovi.
38on súc milosrdný odpúšťal ich neprávosti a nezahubil a mnoho ráz odvrátil svoj hnev a nezobudil všetkej svojej prchlivosti.
38Toda on je usmiljen, odpušča krivico in ne pokončuje; in mnogokrat je ustavil svoj srd in ni vnemal vse jeze svoje.
39Pamätal, že sú telo, vietor, ktorý ta ide a nevráti sa.
39Spominjal se je namreč, da so meso, sapa, ki gre in se ne vrne.
40Koľko ráz ho dráždili na púšti, pôsobili mu bolesť na pustine!
40Kolikokrat so se mu uprli v puščavi, so ga žalili v samoti!
41A znova a znova pokúšali silného Boha a Svätému Izraelovmu vymeriavali hranice.
41Zopet in zopet so izkušali Boga mogočnega in žalili Svetega Izraelovega.
42Nepamätali na jeho ruku, na deň, ktorého ich vyslobodil zo súženia,
42Niso se spominjali roke njegove, ne dne, ko jih je bil otel zatiralca,
43ako činil v Egypte svoje znamenia a svoje čudesá na poli Coana.
43ko je v Egiptu delal znamenja svoja in čuda svoja na polju Zoanskem.
44A obrátil ich rieky na krv aj potoky, takže nemohli piť.
44V kri je izpremenil njih potoke, da niso mogli piti tekočih vod svojih.
45Poslal na nich smesicu, žižaly, ktorá ich žrala, a žaby, ktoré ich hubily.
45Poslal je nanje pasje muhe, ki so jih žrle, in žabe, ki so jih ugonabljale.
46A dal ich úrodu chrústom a ich únavnú prácu koníkom.
46In dal je njih sadež cvrčku, in kobilici, kar so s trudom posejali.
47Zbil ich vinič hrádom a ich sykomory ľadom.
47Uničil je s točo njih trte in smokve njih z mrazom.
48Vydal ich hovädá hrádu na pospas a ich dobytok bleskom hromu.
48Izročil je toči tudi njih živino in njih črede bliskom.
49Poslal na nich páľu svojeho hnevu, prchlivosť, zúrivosť a súženie pustiac na nich zlých anjelov.
49Izpustil je nanje jeze svoje žar, srd in nevoljo in stisko, celo krdelo angelov nesreče.
50Spravil svojemu hnevu cestu, neušetril ich duše od smrti a ich statok vydal napospas moru.
50Prosto pot je napravil svoji jezi, smrti ni ubranil njih duš in življenje njih je izročil kugi.
51A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny sily v stánoch Chámových.
51In udaril je vse prvorojence v Egiptu, prvino moči v šatorih Hamovih.
52A dal to, aby sa rušal jeho ľud ako stádo oviec, a viedol ich ako stádo po púšti.
52Svoje ljudstvo pa je odpeljal kakor ovce, in vodil jih je kakor čredo po puščavi.
53Vodili ich v bezpečnosti, a nestrachovali sa, ale ich nepriateľov pokrylo more.
53In peljal jih je varno, da se jim ni bilo bati, a njih sovražnike je pokrilo morje.
54A tak ich doviedol k hranici svojej svätosti, k tomu vrchu, ktorý si dobyla jeho pravica.
54Pripeljal jih je do meje svetišča svojega, gore te, ki si jo je pridobila desnica njegova.
55Vyhnal národy zpred ich tvári a dajúc losovať vymeral im dedičstvo povrazom a dal, aby v ich stánoch bývaly pokolenia Izraelove.
55Izgnal je izpred njih obličja narode in jih je po žrebu razmeril Izraelu v posest in v njih šatorih je dal prebivati Izraelovim rodovom.
56Ale oni pokúšali a dráždili Boha, Najvyššieho, a neostríhali jeho svedoctiev,
56Vendar so izkušali Boga Najvišjega in se mu upirali in pričevanj njegovih se niso držali.
57ale sa obrátili zpät a robili neverne jako ich otcovia; zvrhli sa jako klamné lučište.
57Temuč obrnili so se in nezvesto ravnali kakor njih pradedje, obrnili so se kakor lok, ki strelja napačno.
58A popudzovali ho svojimi výšinami a svojimi rytinami ho roznecovali k žiarlivosti.
58Dražili so ga z višavami svojimi in s podobami malikov svojih so razvneli gorečnost njegovo.
59Počul to Bôh a rozhneval sa a veľmi si zošklivil Izraela.
59Slišal je Bog in se razsrdil, in Izrael se mu je silno zastudil.
60A opustil príbytok v Síle zavrhnúc ho, stán, v ktorom býval medzi ľuďmi.
60In zapustil je prebivališče v Silu, šator, ki ga je bil postavil med ljudmi.
61A ta dal svoju silu do zajatia a svoju okrasu do ruky protivníka.
61In dal je v sužnost svojo moč in slavo svojo zatiralcu v pest.
62Vydal svoj ľud pod meč a rozhneval sa na svoje dedičstvo.
62Izročil je meču ljudstvo svoje in zoper dedino svojo se je razsrdil.
63Jeho mládencov požral oheň, a jeho panny neboly chválené.
63Ogenj je požrl mladeniče njegove, in devicam njegovim se ni pela svatovska pesem.
64Jeho kňazi padli od meča, a jeho vdovy neplakaly.
64Duhovniki njegovi so padli pod mečem, in vdove njegove niso mogle žalovati.
65Potom sa prebudil Pán ako zo sna, jako hrdina, ktorý veselo vykrikuje od vína,
65Tedaj se je zbudil Gospod, kakor da bi bil spal, kakor junak, ki vriska od vina.
66a zbil svojich protivníkov v tyle; dal im za údel večnú potupu.
66In udaril je sovražnike svoje od zadaj, sramoto večno jim je naložil.
67Opovrhol stánom Jozefovým a nevyvolil pokolenia Efraimovho,
67Zavrgel je pa šator Jožefov in rodu Efraimovega ni izvolil.
68ale vyvolil pokolenie Júdovo, vrch Sion, ktorý miluje.
68Temuč izvolil je rod Judov, goro Sionsko, ki jo je ljubil.
69A vystavil svoju svätyňu jako hrdé miesta vysoké, jako zem, ktorú založil tak, aby trvala na veky.
69In sezidal si je enako nebeškim višavam svetišče svoje, enako zemlji, ki jo je utrdil na veke.
70A vyvolil si Dávida, svojho služobníka, a vzal ho od ovčích chlievov,
70In izvolil je Davida, hlapca svojega, vzemši ga iz ovčje ograje;
71odtiaľ ako chodil za brezými ovcami, a zaviedol ho, aby pásol Jakoba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.
71izza doječih ga je pripeljal, da bi pasel Jakoba, ljudstvo njegovo, in Izraela, dediščino njegovo.Ki jih je pasel po poštenosti srca svojega in vodil jih je z obilo razsodnostjo svojih rok.
72A pásol ich v celej úprimnosti svojho srdca a vodil ich so zvláštnou opatrnosťou svojich rúk.
72Ki jih je pasel po poštenosti srca svojega in vodil jih je z obilo razsodnostjo svojih rok.