1Náčelníkovi speváckeho sboru. Na nápev Jedutúov. Azafov. Žalm.
1{Načelniku godbe; za Jedutuna. Psalm Asafov.} Z glasom svojim hočem vpiti k Bogu, z glasom svojim k Bogu, in nagne uho k meni.
2Môj hlas sa nesie k Bohu, a kričím; volám hlasom k Bohu a prosím, žeby ma počul.
2Ob dnevi stiske svoje sem iskal Gospoda, roka moja je bila po noči proti nebu iztegnjena neprenehoma, duša moja se je branila pripustiti tolažbo.
3V deň svojho súženia hľadám Pána; vnoci sa vystiera moja ruka po ňom bez ustania; moja duša sa nechce dať potešiť.
3Spominjam se Boga in stokam, premišljam, in duh moj omaguje. (Sela.)
4Rozpomínam sa na Boha a úpim; rozmýšľam, a môj duch nyje. Sélah.
4Ne daš mi zatisniti oči, izbegan sem tako, da govoriti ne morem.
5Držíš víčka mojich očí, aby som neusnul. Som taký zbitý, že nemôžem hovoriť.
5Čase premišljujem starodavne, prejšnjih vekov leta.
6Myslím na dni od dávna, na roky minulých vekov.
6Spominjam se ponočne godbe svoje na strune, v srcu svojem premišljam in duh moj preiskuje, govoreč:
7Rozpomínam sa na svoje spevy pri hudbe vnoci. Rozmýšľam vo svojom srdci, a môj duch zkúma,
7Ali bi na večne čase zametal Gospod, ali ne bode nikdar več milostiv?
8či ozaj Pán zavrhne na veky a či už viacej nikdy nepreukáže dobrotivosti?
8Je li pri kralju milost njegova za vselej? Je li konec obljubi njegovi od roda do roda?
9Či je už navždy koniec jeho milosti? Či prestalo slovo na pokolenie a pokolenie?
9Ali je pozabil Bog mogočni deliti milost, ali je pa v jezi zaprl usmiljenje svoje? (Sela.)
10Či sa len zabudol silný Bôh zľutovať? Či zavrel v hneve svoje milosrdenstvo? Sélah.
10Nato si rečem: To je moja bolezen, leta trpljenja, namenjena mi od desnice Najvišjega.
11A povedal som: To je moja nemoc. Ale zmeniť to môže pravica Najvyššieho.
11S hvalo bom spominjal dejanj GOSPODOVIH, da, spominjal se bom vseh čudes tvojih od starodavnosti.
12Rozpomínať sa budem na skutky Hospodinove. Istotne sa budem rozpomínať na tvoje zázraky, ktoré si činil od dávna.
12In premišljal bom vsaktero delo tvoje in o dejanjih tvojih bom razmišljal.
13Premýšľam o každom tvojom skutku, a budem uvažovať o všetkých tvojich činoch.
13O Bog, v svetosti je steza tvoja; kdo je velik Bog mogočni kakor Bog naš?
14Bože, tvoja cesta je svätá. Kde kto je silným Bohom velikým, ako je Bôh?!
14Ti si sam Bog mogočni, čudodelni, pokazal si moč svojo med narodi.
15Ty si ten silný Bôh, ktorý činíš zázraky. Dal si znať svoju silu medzi národami.
15Odrešil si s povzdignjeno roko ljudstvo svoje, sinove Jakobove in Jožefove. (Sela.)
16Vykúpil si svoj ľud ramenom, synov Jakobových a Jozefových. Sélah.
16Videle so te vode, o Bog, videle so te vode in se tresle, da, potresla so se brezna.
17Videly ťa vody, Bože, videly ťa vody a chvely sa; áno, triasly sa hlbiny.
17Izlili so oblaki vode, glas so zagnali gornji oblaki, tudi pšice tvoje so švigale semtertja.
18Lialy sa vody oblakov; nebesia vydaly hrmot, a tvoje šípy lietaly sem a ta.
18Bobnel je grom tvoj v viharju, bliski so razsvetljevali vesoljni svet, potresla se je zemlja in trepetala.
19Zvuk tvojho hromu rachotil na nebeskej okruhline; blesky osvecovaly okruh zeme; nepokojila a triasla sa zem.
19Skozi morje je šla pot tvoja in steza tvoja skozi široke vode, kjer sledovi tvoji niso znani.Vodil si kakor čredo ljudstvo svoje po Mojzesu in Aronu.
20Tvoja cesta viedla cez more a tvoje chodníky veľkými vodami, a nebolo znať tvojich šľapají.
20Vodil si kakor čredo ljudstvo svoje po Mojzesu in Aronu.
21Vodil si svoj ľud ako stádo rukou Mojžiša a Árona.