¹Potom jej povedala Naoma, jej svokra: Moja dcéro, či nemám hľadať pre teba odpočinku, aby ti bolo dobre?

¹Naomi pa, njena tašča, ji reče: Hči moja, ni li treba, da ti poiščem počitka, da se ti bo dobro godilo?

²A tak teraz či nie je Boaz naším známym príbuzným, s ktorého dievkami si bola? Hľa, veje jačmeň na humne tejto noci.

²In sedaj, ni li Boaz, s čigar deklami si bila, sorodnik naš? Glej, nocoj veja ječmen na gumnu svojem.

³Nuž umyješ sa a pomažeš a vezmeš na seba svoje rúcho a sídeš na humno, ale sa nedaj vo znanie mužovi, dokiaľ neprestane jesť a piť.

³Izkoplji se torej in se pomazili in obleci svoja oblačila, pa pojdi doli na gumno; a ne daj se spoznati možu, dokler ne neha jesti in piti.

⁴Až keď si už ľahne, a budeš vedieť o mieste, na ktorom bude ležať, prijdeš a odkryješ miesto pri jeho nohách a ľahneš si, a on ti povie, čo máš robiť.

⁴In ko potem pojde leč, zapomni si mesto, kam leže, pa pojdi tja ter odgrni odejo pri nogah njegovih in lezi; in on ti pove, kaj naj storiš.

⁵A ona jej povedala: Urobím všetko, čo si mi riekla.

⁵Ona ji reče: Vse, kar mi praviš, hočem storiti.

⁶A tak sišla na humno a urobila všetko tak, ako jej rozkázala jej svokra.

⁶In odide doli na gumno in stori vse, kakor ji je bila velela tašča njena.

⁷Keď sa tedy najedol Boaz a napil, a keď sa rozveselilo jeho srdce, prišiel, aby si ľahol pri konci stohu. A prišla aj ona potichu a odkryjúc miesto pri jeho nohách ľahla si.

⁷Ko pa se je Boaz najedel in napil in srce mu je bilo dobre volje, pride in leže za kopico snopja; in ona pride tiho in odgrne odejo pri nogah njegovih in leže.

⁸A stalo sa o polnoci, že sa preľakol muž a prihnul sa, aby videl, a hľa, nejaká žena ležala pri jeho nohách.

⁸In zgodi se opolnoči, da se mož prestraši in se obrne, kajti glej, žena mu leži pri nogah!

⁹A riekol: Kto si ty? A ona povedala: Som Ruť, tvoja dievka. Rozprestri krýdlo svojho plášťa na svoju dievku, lebo si výkupník.

⁹In vpraša: Kdo si ti? Ona pa odgovori: Jaz sem Ruta, dekla tvoja; razprostri perut svojo čez svojo deklo, zakaj odkupitelj si mi.

¹⁰Na to riekol: Požehnaná si ty Hospodinovi, moja dcéro! Teraz naposledy si dokázala ešte väčšiu zbožnosť ako tam prv, že si neišla za mládencami, ani za chudobnými ani za bohatými.

¹⁰A on reče: Blagoslovljena bodi od GOSPODA, hči moja! Zdaj si se pa še milostnejša izkazala nego poprej, ker nisi hodila za mladeniči, ne za ubogimi, ne za bogatimi.

¹¹Preto teraz, moja dcéro, neboj sa, všetko, čokoľvek povieš, urobím ti, lebo všetky brány môjho ľudu vedia o tom, že si ty chrabrá žena šľachetná.

¹¹Sedaj pa, hči moja, nič se ne boj! Vse ti storim, kar praviš, zakaj vse mesto ljudstva mojega ve, da si krepostna žena.

¹²A teraz je skutočná pravda, že som ja výkupník, ale je aj výkupník bližší odo mňa.

¹²In res je tudi, da sem odkupitelj; toda je odkupitelj bliže soroden nego jaz.

¹³Zostaň tu tejto noci, a bude ráno, ak ťa vykúpi, dobre, nech vykúpi; ak nebude chcieť vykúpiť ťa, vykúpim ťa ja, ako že žije Hospodin. Lež tu až do rána.

¹³Počakaj to noč! Ako ti bo jutri hotel storiti sorodniško dolžnost, dobro, naj te odkupi. Če ga pa ne bo volja storiti ti sorodniško dolžnost, hočem te odkupiti jaz, kakor res GOSPOD živi! Ostani tu do jutra!

¹⁴A tak ležala na mieste pri jeho nohách až do rána. A potom vstala, prv ako rozoznal človek človeka, lebo riekol: Nech sa to nezvie, že tá žena prišla na humno.

¹⁴In ležala je pri nogah njegovih do jutra. Potem vstane, preden je mogel kdo drugega spoznati. Zakaj on je dejal: Da bi tega kdo ne zvedel, da je prišla žena na gumno.

¹⁵Potom riekol: Daj sem šatu, ktorá je na tebe, a drž ju. A zadržala ju. A nameral jej šesť mier jačmeňa a vyložil na ňu. Potom vošiel do mesta.

¹⁵In veli ji: Podaj sem plašč, ki ga imaš na sebi, in drži ga. In ga drži, in on ji nameri vanj šest meric ječmena in ji ga zadene, ter odide v mesto.

¹⁶A tak prišla ku svojej svokre, ktorá jej riekla: Čo je s tebou, moja dcéro? A porozprávala jej všetko, čo jej učinil ten muž.

¹⁶In ko pride k tašči svoji, reče ta: Kako je s teboj, hči moja? In ona ji pove vse, kar ji je storil tisti mož,

¹⁷A povedala: Týchto šesť mier jačmeňa mi dal, lebo mi povedal: Neprijdi s prázdnym ku svojej svokre.

¹⁷in reče: Teh šest meric ječmena mi je dal, zakaj, rekel je: Prazna ne smeš iti k tašči svoji!Ona pa ji reče: Le mirna bodi, hči moja, dokler ne zveš, kako se stvar konča; zakaj ta mož si ne da pokoja, dokler ne dožene stvari še danes.

¹⁸A Naoma riekla: Teraz už seď, moja dcéro, dokiaľ nezvieš, ako dopadne vec, lebo človek nebude mať pokoja, ale ešte dnes dovedie vec ku koncu.

¹⁸Ona pa ji reče: Le mirna bodi, hči moja, dokler ne zveš, kako se stvar konča; zakaj ta mož si ne da pokoja, dokler ne dožene stvari še danes.