¹A Naoma, mala známeho svojho muža, mocného muža bohatého, z čeľade Elimelechovej, ktorému bolo meno Boaz.

¹Imela je pa Naomi sorodnika po možu svojem, vrlega in bogatega moža, iz rodovine Elimelekove, in ime mu je bilo Boaz.

²A Ruť Moábska riekla Naome: Dovoľ, prosím, žeby som išla na pole a sbierala klasy za tým, v ktorého očiach najdem milosť. A ona jej riekla: Iď moja dcéra.

²In Ruta Moabka reče Naomi: Dovoli, naj grem na polje in pobiram klasje za njim, v čigar očeh najdem milost. Ona ji veli: Pojdi, moja hči!

³Tak išla a prišla a sbierala na poli za žencami. A prihodilo sa jej, že prišla na čiastku poľa, ktoré patrilo Boazovi, ktorý bol z čeľade Elimelechovej.

³Nato gre in pride in pobira za ženjci na polju. In prigodi se ji, da zaide na njivo Boazovo, ki je bil iz Elimelekove rodovine.

⁴A hľa, Boaz prišiel z Betlehema a riekol žencom: Hospodin s vami! A oni mu povedali: Nech ťa požehná Hospodin!

⁴In glej, Boaz pride iz Betlehema in reče ženjcem: GOSPOD bodi z vami! In oni mu odzdravijo: Blagoslovi te GOSPOD!

⁵Potom riekol Boaz svojmu sluhovi, ktorý bol postavený nad žencami. Čia je táto dievčina?

⁵Nato vpraša Boaz hlapca svojega, ki je bil postavljen čez ženjce: Čigava je ta mladenka?

⁶A sluha, postavený nad žencami, odpovedal a riekol: Je to moábska dievčina, ktorá prišla zpät s Naomou z moábskeho kraja.

⁶Hlapec, ki je bil postavljen nad ženjci, odgovori: Mladenka je Moabka, ki je prišla z Naomo nazaj z Moabske poljane.

⁷Povedala: Dovoľ, prosím, žeby som sbierala a brala medzi snopami za žencami. A tedy prišla a stojí na nohách od samého rána až doteraz, krome že toto čosi máličko bola pobudla doma.

⁷In mi je dejala: Naj pobiram, prosim, in spravljam med snopjem, za ženjci; in je prišla in vztrajala od jutra do sedaj, samo da je prav malo doma posedela.

⁸A Boaz riekol Ruti: Či nepočuješ, moja dcéro? Nechoď sbierať na iné pole ani neodchádzaj odtiaľto, ale tu sa drž s mojimi dievkami.

⁸Tedaj reče Boaz Ruti: Slišiš li, hči moja? Ne pojdi na drugo njivo pobirat, tudi ne hodi odtod, ampak pridruži se deklam mojim.

⁹Nech sú tvoje oči na poli, na ktorom budú žať, a pojdeš za nimi. Lebo som prikázal sluhom, aby sa ťa nedotkli. A keď budeš smädná, pojdeš k nádobám a napiješ sa vody, ktorej navážia sluhovia.

⁹Glej, na kateri njivi žanjejo, in pojdi tja za njimi! Ali nisem zapovedal mladeničem, naj se te nihče ne dotakne? In kadar boš žejna, pojdi k posodam in pij, kar moji hlapci zajemajo!

¹⁰A ona padnúc na svoju tvár poklonila sa k zemi a riekla mu: Prečo to, že som našla milosť v tvojich očiach, aby si sa znal ku mne, keď som ja cudzozemka?

¹⁰Tedaj pade ona na obličje svoje in se prikloni do tal in mu reče: S čim sem našla milost pred očmi tvojimi, da se prijazno oziraš po meni, ki sem tujka?

¹¹A Boaz odpovedal a riekol jej: Áno, oznámené mi je všetko, čo si konala svojej svokre po smrti svojho muža a že si opustila svojho otca a svoju mať i zem, v ktorej si sa narodila, a odišla si k ľudu, ktorého si predtým neznala.

¹¹Boaz odgovori in ji reče: Natanko mi je bilo povedano vse, kar si storila tašči svoji, odkar ti je umrl mož, in kako si zapustila svojega očeta in mater svojo in zemljo, ki si v njej rojena, in si šla k ljudstvu, ki ga poprej nisi nič poznala.

¹²Hospodin nech ti odplatí tvoj skutok, a tvoja mzda nech je celá od Hospodina, Boha Izraelovho, že si prišla, aby si sa utiekla pod jeho krýdla.

¹²GOSPOD ti poplačaj delo tvoje, in popolno povračilo ti pridi od GOSPODA, Izraelovega Boga, ki si prišla k njemu, da imaš pribežališče pod perutmi njegovimi!

¹³Na to riekla ona: Nech najdem milosť v tvojich očiach, môj pane, lebo si ma potešil a hovoril si k srdcu svojej dievky, hoci ja nie som ako niektorá z tvojich dievok.

¹³In ona reče: Gospod moj, naj najdem milost v očeh tvojih; zakaj ti si me potolažil in na srce govoril dekli svoji, čeprav nisem kakor ena dekel tvojih.

¹⁴A Boaz jej riekol: Keď bude čas jesť, prijdi sem a budeš jesť z môjho chleba a budeš máčať svoju skyvu v octe. A tak si sadla vedľa k žencom, a podal jej pražmy. A jedla a nasýtila sa, aj ešte nechala.

¹⁴In ko je bil čas jedi, ji veli Boaz: Pridi sem in jej kruh in omakaj grižljaj svoj v kisu. In ona sede poleg ženjcev. In poda ji opraženega zrnja, in jedla je in se nasitila in ostanke shranila.

¹⁵A keď vstala, aby sbierala, prikázal Boaz svojim sluhom a riekol: Keby sbierala i medzi snopami, neblížte jej.

¹⁵In ko vstane, da zopet pobira, ukaže Boaz hlapcem svojim, rekoč: Dajte, da pobira tudi med snopjem, in je nikar ne sramotite!

¹⁶Ba ešte i naschvál jej púšťajte z hrstí a zanechávajte, aby sbierala, a nedohovárajte jej.

¹⁶Tudi nalašč potegujte zanjo klasje iz snopkov in pustite na tleh, da pobira, in nihče je zato ne svari.

¹⁷A tak sbierala na poli až do večera. A keď vymlátila to, čo nasbierala, bolo toho tak asi efa jačmeňa.

¹⁷Tako je pobirala na polju do večera; in iztolkla je, kar je nabrala, in bilo je okoli efe ječmena.

¹⁸Potom to vzala a prišla do mesta, a jej svokra videla, čo nasbierala. A vyňala a dala jej to, čo zvýšila keď sa nasýtila.

¹⁸In vzame to in gre v mesto; in njena tašča je videla, koliko je nabrala; in izname in ji poda, kar ji je preostalo, ko se je bila nasitila.

¹⁹A jej svokra jej povedala: Kde si sbierala dnes a kde si robila? Nech je požehnaný ten, ktorý sa k tebe znal! A oznámila svojej svokre, u koho robila, a riekla: Meno muža, u ktorého som dnes robila, je Boaz.

¹⁹Nato ji reče tašča njena: Kod si danes pobirala in kje si delala? Blagoslovljen bodi, ki se je prijazno ozrl nate! In pove tašči svoji, pri kom je delala, in reče: Ime možu, pri katerem sem danes delala, je Boaz.

²⁰A Naoma riekla svojej neveste: Nech je požehnaný Hospodinovi, ktorý neupustil od svojho milosrdenstva ani pri živých ani pri mŕtvych! A potom jej riekla Naoma: Ten muž nám je blízky, a je z našich výkupníkov s švagrovským právom.

²⁰In Naomi reče snahi svoji: Blagoslovljen bodi od GOSPODA, čigar milost ne zapusti ne živih, ne mrtvih! Še ji pove Naomi: Ta mož je bližji sorodnik najin, eden teh, ki jim gre pravica odkupiti naju.

²¹Na to riekla Ruť Moábska: Ba ešte mi aj to povedal, drž sa vraj mojich sluhov, dokiaľ nedožnú všetkého môjho žniva.

²¹In Ruta Moabka reče: Tudi to mi je velel: Vztrajaj pri hlapcih mojih, dokler ne požanjejo vsega, kar je moje.

²²A Naoma riekla Ruti, svojej neveste: Dobre, moja dcéro, keď budeš chodiť ta von s jeho dievkami, aby sa neoborili na teba na inom poli.

²²Naomi pa reče snahi svoji Ruti: Dobro je, hči moja, da hodiš ven z deklami njegovimi, da te ne žalijo na kateri drugi njivi.Tako se je družila, pobirajoč klasje, Boazovim deklam, dokler ni minila ječmenova in pšenična žetev, in je prebivala s taščo svojo.

²³A tak sa pridŕžala dievok Boazových sbierajúc klasy, kým len nepožali jačmeňa a kým nepožali i pšenice. A bývala so svojou svokrou.

²³Tako se je družila, pobirajoč klasje, Boazovim deklam, dokler ni minila ječmenova in pšenična žetev, in je prebivala s taščo svojo.