1A stalo sa, keď už býval Dávid vo svojom dome, že povedal Dávid prorokovi Nátanovi: Hľa, ja bývam v cedrovom dome, a truhla smluvy Hospodinovej býva pod pokrovcami.
1Y ACONTECIO que morando David en su casa, dijo David al profeta Nathán: He aquí yo habito en casa de cedro, y el arca del pacto de Jehová debajo de cortinas.
2Na to riekol Nátan Dávidovi: Učiň všetko, čokoľvek je v tvojom srdci, lebo Bôh je s tebou.
2Y Nathán dijo á David: Haz todo lo que está en tu corazón, porque Dios es contigo.
3A stalo sa tej istej noci, že stalo sa slovo Božie k Nátanovi povediac:
3En aquella misma noche fué palabra de Dios á Nathán, diciendo:
4Iď a povieš Dávidovi, môjmu služobníkovi: Takto hovorí Hospodin: Nie ty mi budeš staväť dom na bývanie.
4Ve y di á David mi siervo: Así ha dicho Jehová: Tú no me edificarás casa en que habite:
5Lebo veď som nebýval v dome od toho dňa, ktorého som vyviedol Izraela hore, až do tohoto dňa a bol som s ním tak, že som chodil zo stánu do stánu a zo svätopríbytku do svätopríbytku.
5Porque no he habitado en casa alguna desde el día que saqué á los hijos de Israel hasta hoy; antes estuve de tienda en tienda, y de tabernáculo en tabernáculo.
6Kadekoľvek som chodil medzi celým Izraelom, či som azda voľakedy povedal slovo niektorému zo sudcov Izraelových, ktorému som prikázal pásť môj ľud, aby som bol povedal: Prečo ste mi nevystavili cedrového domu?
6En todo cuanto anduve con todo Israel ¿hablé una palabra á alguno de los jueces de Israel, á los cuales mandé que apacentasen mi pueblo, para decirles: Por qué no me edificáis una casa de cedro?
7A tak teraz takto povieš môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto hovorí Hospodin Zástupov: Ja som ťa vzal s pastviska zpoza oviec, aby si bol vojvodom nad mojím ľudom Izraelom.
7Por tanto, ahora dirás á mi siervo David: Así dijo Jehová de los ejércitos: Yo te tomé de la majada, de detrás del ganado, para que fueses príncipe sobre mi pueblo Israel;
8A bol som s tebou všade, kamkoľvek si išiel, a vyhladil som všetkých tvojich nepriateľov zpred tvojej tvári a učinil som ti meno jako meno niektorého z veľkých, ktorí sú na zemi.
8Y he sido contigo en todo cuanto has andado, y he talado á todos tus enemigos de delante de ti, y hete hecho grande nombre, como el nombre de los grandes que son en la tiera.
9A ustanovil som svojmu ľudu Izraelovi miesto a zasadil som ho tak, že býva na svojom vlastnom mieste a nebude sa viacej triasť, ani ho už nebudú viacej zdierať synovia neprávosti jako tam prv,
9Asimismo he dispuesto lugar á mi pueblo Israel, y lo he plantado para que habite por sí, y que no sea más conmovido: ni los hijos de iniquidad lo consumirán más, como antes,
10a jako ho zdierali od tých čias, ako som prikázal, aby boli sudcovia nad mojím ľudom Izraelom, a zohnul som všetkých tvojich nepriateľov pod teba a k tomu ti oznamujem, že Hospodin vystaví tebe dom.
10Y desde el tiempo que puse los jueces sobre mi pueblo Israel; mas humilllaré á todos tus enemigos. Hágote además saber que Jehová te ha de edificar casa.
11A bude, keď sa vyplnia tvoje dni, aby si odišiel a bol so svojimi otcami, že postavím tvoje semeno po tebe, ktoré bude zpomedzi tvojich synov, a upevním jeho kráľovstvo.
11Y será que, cuando tus días fueren cumplidos para irte con tus padres, levantaré tu simiente después de ti, la cual será de tus hijos, y afirmaré su reino.
12Ten mi vystaví dom, a ja postavím pevne jeho trón, aby stál až na veky.
12El me edificará casa, y yo confirmaré su trono eternalmente.
13Ja mu budem otcom, a on mi bude synom, a svojej milosti neodnímem od neho, jako som ju odňal od toho, ktorý bol pred tebou.
13Yo le seré por padre, y él me será por hijo: y no quitaré de él mi misericordia, como la quité de aquel que fué antes de ti;
14A postavím ho, aby stál v mojom dome a v mojom kráľovstve až na veky, a jeho trón bude stáť pevne až na veky.
14Mas yo lo confirmaré en mi casa y en mi reino eternalmente; y su trono será firme para siempre.
15Podľa všetkých týchto slov a podľa celého tohoto videnia, tak hovoril Nátan Dávidovi.
15Conforme á todas estas palabras, y conforme á toda esta visión, así habló Nathán á David.
16Potom vošiel kráľ Dávid a posadiac sa pred Hospodinom povedal: Kto som ja Hospodine, Bože, a kto je môj dom, že si ma doviedol až sem?!
16Y entró el rey David, y estuvo delante de Jehová, y dijo: Jehová Dios, ¿quién soy yo, y cuál es mi casa, que me has traído hasta este lugar?
17A ešte i to bolo málo v tvojich očiach, ó, Bože, a preto si hovoril aj o dome svojho služobníka do ďalekej budúcnosti a pohliadol si na mňa na spôsob, ako hľadíme na vznešeného človeka, Hospodine, Bože!
17Y aun esto, oh Dios, te ha parecido poco, pues que has hablado de la casa de tu siervo para más lejos, y me has mirado como á un hombre excelente, oh Jehová Dios.
18A čože ti má ešte viacej hovoriť Dávid o sláve, ktorou si poctil svojho služobníka, keď ty predsa znáš svojho služobníka!
18¿Qué más puede añadir David pidiendo de ti para glorificar á tu siervo? mas tú conoces á tu siervo.
19Hospodine, pre svojho služobníka a podľa dobroty svojho srdca činíš všetko toto veľké, aby si dal znať všetky tie veľké veci.
19Oh Jehová, por amor de tu siervo y según tu corazón, has hecho toda esta grandeza, para hacer notorias todas tus grandezas.
20Hospodine, nikto nie je tebe rovný, ani niet Boha krome teba podľa všetkého toho, čo sme počuli na svoje uši.
20Jehová, no hay semejante á ti, ni hay Dios sino tú, según todas las cosas que hemos oído con nuestros oídos.
21A kto je ako tvoj ľud Izrael, jediný to národ na zemi, ktorý išiel Bôh vykúpiť sebe za ľud; aby si si učinil meno učiniac veľké a strašné veci, vyženúc zpred tvári svojho ľudu, ktorý si vykúpil z Egypta národy!
21¿Y qué gente hay en la tierra como tu pueblo Israel, cuyo Dios fuese y se redimiera un pueblo, para hacerte nombre con grandezas y maravillas, echando las gentes de delante de tu pueblo, que tú rescataste de Egipto?
22A dal si svoj ľud, Izraela, aby ti bol za ľud až na veky. A ty, Hospodine, si sa im stal Bohom.
22Tú has constituído á tu pueblo Israel por pueblo tuyo para siempre; y tú, Jehová, has venido á ser su Dios.
23A tak teraz Hospodine, slovo, ktoré si hovoril vzhľadom na svojho služobníka a na jeho dom, nech stojí neochvejne až na veky, a učiň, ako si hovoril.
23Ahora pues, Jehová, la palabra que has hablado acerca de tu siervo y de su casa, sea firme para siempre, y haz como has dicho.
24A tvoje meno nech stojí neochvejne a nech je velebené až na veky tým, že budú hovoriť: Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov, je Bohom Izraelovi! A dom Dávida, tvojho služobníka, nech je stály pred tvojou tvárou.
24Permanezca pues, y sea engrandecido tu nombre para siempre, á fin de que se diga: Jehová de los ejércitos, Dios de Israel, es Dios para Israel. Y sea la casa de tu siervo David firme delante de ti.
25Lebo ty, môj Bože, si odhalil ucho svojho služobníka a tak si mu zjavil, že mu vystavíš dom. Preto našiel tvoj služobník hotové svoje srdce modliť sa pred tebou.
25Porque tú, Dios mío, revelaste al oído á tu siervo que le has de edificar casa; por eso ha hallado tu siervo motivo de orar delante de ti.
26A tak teraz, ó, Hospodine, ty si Bôh a hovoril si to dobré o svojom služobníkovi!-
26Ahora pues, Jehová, tú eres el Dios que has hablado de tu siervo este bien;
27Teraz tedy si ráčil požehnať dom svojho služobníka, aby bol na veky pred tvojou tvárou, lebo ty, Hospodine, si požehnal, a bude požehnaný až na veky.
27Y ahora has querido bendecir la casa de tu siervo, para que permanezca perpetuamente delante de ti: porque tú, Jehová, la has bendecido, y será bendita para siempre.