¹Toho dňa dal kráľ Ahasver kráľovnej Esteri dom Hámana, protivníka Židov, a Mardocheus prišiel pred kráľa, lebo mu oznámila Ester, čím jej je.

¹EL MISMO día dió el rey Assuero á la reina Esther la casa de Amán enemigo de los Judíos; y Mardochêo vino delante del rey, porque Esther le declaró lo que era respecto de ella.

²A kráľ strhol svoj prsteň, ktorý bol vzal od Hámana, a dal ho Mardocheovi. A Ester ustanovila Mardochea nad domom Hámanovým.

²Y quitóse el rey su anillo que había vuelto á tomar de Aman, y diólo á Mardochêo. Y Esther puso á Mardochêo sobre la casa de Amán.

³Potom zase hovorila Ester pred kráľom padnúc pred jeho nohy a plačúc pokorne ho prosila, žeby odvrátil zlo Hámana Agagského a jeho úmysel, ktorý umyslel proti Židom.

³Volvió luego Esther á hablar delante del rey, y echóse á sus pies, llorando y rogándole que hiciese nula la maldad de Amán Agageo, y su designio que había formado contra los Judíos.

⁴A kráľ vystrel zlatú berlu proti Esteri. Vtedy vstala Ester a postavila sa pred kráľom

⁴Entonces extendió el rey á Esther el cetro de oro, y Esther se levantó, y púsose en pie delante del rey.

⁵a riekla: Jestli sa vidí kráľovi za dobré, a jestli som našla milosť pred jeho tvárou, a jestli je to slušná vec a prípustná pred kráľom, a jestli som ja príjemná v jeho očiach, nech sa napíše, aby boly odvolané listy, úmysel Hámana, syna Hammedatovho, Agagského, ktoré napísal, aby vyhubili Židov, ktorí sú kdekoľvek vo všetkých krajinách kráľových.

⁵Y dijo: Si place al rey, y si he hallado gracia delante de el, y si la cosa es recta delante del rey, y agradable yo en sus ojos, sea escrito para revocar las letras del designio de Amán hijo de Amadatha Agageo, que escribió para destruir á los Judíos que

⁶Lebo jako by som sa mohla dívať na zlé, ktoré by prišlo na môj národ, a jako by som sa mohla dívať na záhubu svojho rodu?!

⁶Porque ¿cómo podré yo ver el mal que alcanzará á mi pueblo? ¿cómo podré yo ver la destrucción de mi nación?

⁷A kráľ Ahasver povedal kráľovnej Esteri a Židovi Mardocheovi: Hľa, dom Hámanov som dal Esteri, a jeho obesili na šibenici, pretože vystrel svoju ruku na Židov.

⁷Y respondió el rey Assuero á la reina Esther, y á Mardochêo Judío: He aquí yo he dado á Esther la casa de Amán, y á él han colgado en la horca, por cuanto extendió su mano contra los Judíos.

⁸A vy tedy napíšte Židom, ako sa vám vidí za dobré, v mene kráľovom a zapečaťte prsteňom kráľovým; lebo písmo, ktoré je napísané v mene kráľovom a je zapečatené prsteňom kráľovým, nemôže byť odvolané.

⁸Escribid pues vosotros á los Judíos como bien os pareciere en el nombre del rey, y sellad lo con el anillo del rey; porque la escritura que se sella con el anillo del rey, no es para revocarla.

⁹A tak boli svolaní pisári kráľovi toho času, tretieho mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac sívan, dvadsiateho tretieho dňa toho istého mesiaca. A napísalo sa všetko tak, ako to rozkázal Mardocheus, Židom a vladárom a vojvodom a kniežatám krajín, ktoré sa rozprestieraly od Indie až po Ethiopiu, sto dvadsať sedem krajín, každej krajine jej vlastným písmom a každému národu jeho vlastným jazykom i Židom ich vlastným písmom a ich vlastným jazykom.

⁹Entonces fueron llamados los escribanos del rey en el mes tercero, que es Siván, á veintitrés del mismo; y escribióse conforme á todo lo que mandó Mardochêo, á los Judíos, y á los sátrapas, y á los capitanes, y á los príncipes de las provincias que había

¹⁰A tedy napísal v mene kráľa Ahasvera a zapečatil prsteňom kráľovým a poslal listy po behúňoch na koňoch, ktorí jazdili na rýchlych koňoch vladárskych a výborných,

¹⁰Y escribió en nombre del rey Assuero, y selló con el anillo del rey, y envió letras por correos de á caballo, montados en dromedarios, y en mulos hijos de yeguas;

¹¹že kráľ dal právo Židom, ktorí sú v ktoromkoľvek meste, aby sa shromaždili a postavili sa do boja za svoj život, aby plienili, vraždili a zahubili každé vojsko národa alebo krajinu, tých, ktorí by útočili na nich, deti i ženy, a ich ulúpený majetok aby pobrali za korisť,

¹¹Con intimación de que el rey concedía á los Judíos que estaban en todas la ciudades, que se juntasen y estuviesen á la defensa de su vida, prontos á destruir, y matar, y acabar con todo ejército de pueblo o provincia que viniese contra ellos, aun niños y

¹²jedného dňa vo všetkých krajinách kráľa Ahasvera, trinásteho dňa dvanásteho mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac adar.

¹²En un mismo día en todas las provincias del rey Assuero, en el trece del mes duodécimo, que es el mes de Adar.

¹³Odpis toho písma, aby bol vydaný taký zákon vo všetkých jednotlivých krajinách, poslaný bol otvorený všetkým národom a aby boli Židia hotoví na ten deň, aby sa pomstili na svojich nepriateľoch.

¹³La copia de la escritura que había de darse por ordenanza en cada provincia, para que fuese manifiesta á todos los pueblos, decía que los Judíos estuviesen apercibidos para aquel día, para vengarse de sus enemigos.

¹⁴A tedy behúni, ktorí jazdili na rýchlych koňoch vladárskych, vyšli súrení súc a hnaní slovom kráľovým, aby sa ponáhľali. A zákon bol vydaný na hrade Súsane.

¹⁴Los correos pues, cabalgando en dromedarios y en mulos, salieron apresurados y constreñidos por el mandamiento del rey: y la ley fué dada en Susán capital del reino.

¹⁵A Mardocheus vyšiel zpred kráľa v kráľovskom rúchu, v hyacintovomodrom a bielom, v zlatej korune veľkej a v kmentovom a šarlátovom plášti. A mesto Súsan plesalo a radovalo sa.

¹⁵Y salió Mardochêo de delante del rey con vestido real de cárdeno y blanco, y una gran corona de oro, y un manto de lino y púrpura: y la ciudad de Susán se alegró y regocijó.

¹⁶A Židom nastalo svetlo a radosť, rozkoš a česť.

¹⁶Los Judíos tuvieron luz y alegría, y gozo y honra.

¹⁷A vo všetkých krajinách a vo všetkých mestách, na každom mieste, kam došlo slovo kráľovo a jeho zákon, mali Židia radosť a veselosť, hostinu a dobrý deň, sviatok. A mnohí z národov zeme pristupovali čo do náboženstva k Židom, lebo padol na nich strach Židov.

¹⁷Y en cada provincia y en cada ciudad donde llegó el mandamiento del rey, los Judíos tuvieron alegría y gozo, banquete y día de placer. Y muchos de los pueblos de la tierra se hacían Judíos, porque el temor de los Judíos había caído sobre ellos.