1Potom dvanásteho mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac adar, trinásteho dňa toho mesiaca, ktorého prišlo slovo kráľovo a jeho zákon ta, aby boly vykonané, toho dňa, ktorého sa nadejali nepriatelia Židov, že dostanú moc nad nimi, obrátilo sa to tak, že oni, Židia, dostali moc nad tými, ktorí ich nenávideli.
1Y EN el mes duodécimo y que es el mes de Adar, á trece del mismo, en el que tocaba se ejecutase el mandamiento del rey y su ley, el mismo día en que esperaban los enemigos de los Judíos enseñorearse de ellos, fué lo contrario; porque los Judíos se enseñor
2Lebo sa shromaždili Židia vo svojich mestách vo všetkých krajinách kráľa Ahasvera, aby vystreli ruku na tých, ktorí hľadali ich zlé, ani neobstál nikto pred nimi, lebo ich strach padol na všetky národy.
2Los Judíos se juntaron en sus ciudades en todas las provincias del rey Assuero, para meter mano sobre los que habían procurado su mal: y nadie se puso delante de ellos, porque el temor de ellos había caído sobre todos los pueblos.
3I všetky kniežatá krajín a vladári, vojvodovia a tí, ktorí konali prácu kráľovu, pomáhali Židom, lebo padol na nich strach Mardocheov.
3Y todos los príncipes de las provincias, y los virreyes, y capitanes, y oficiales del rey, ensalzaban á los Judíos; porque el temor de Mardochêo había caído sobre ellos.
4Lebo Mardocheus bol veľkým v dome kráľovom, a jeho povesť išla po všetkých krajinách, pretože muž Mardocheus bol čo ďalej tým väčší.
4Porque Mardochêo era grande en la casa del rey, y su fama iba por todas las provincias; pues el varón Mardochêo iba engrandeciéndose.
5A Židia uderili na všetkých svojich nepriateľov bijúc ich mečom, vraždiac a hubiac a tak urobili tým, ktorí ich nenávideli, po svojej vôli.
5E hirieron los Judíos á todos sus enemigos con plaga de espada, y de mortandad, y de perdición; é hicieron en sus enemigos á su voluntad.
6A na hrade Súsane zabili Židia a zahubili päťsto mužov,
6Y en Susán capital del reino, mataron y destruyeron los Judíos á quinientos hombres.
7i Paršandata, Dalfona a Asfata,
7Mataron entonces á Phorsandatha, y á Dalphón, y á Asphatha,
8Poráta, Adalia a Aridata,
8Y á Phoratha y á Ahalía, y á Aridatha,
9Parmašta, Arisaja, Aridaja a Vajzata,
9Y á Pharmastha, y á Arisai, y á Aridai, y á Vaizatha,
10desiatich synov Hámana, syna Hammedatovho, protivníka Židov, zabili, ale po lúpeži nevystreli svojej ruky.
10Diez hijos de Amán hijo de Amadatha, enemigo de los Judíos: mas en la presa no metieron su mano.
11Toho dňa, keď prišiel počet pobitých na hrade Súsane pred kráľa,
11El mismo día vino la cuenta de los muertos en Susán residencia regia, delante del rey.
12povedal kráľ kráľovnej Esteri: Na hrade Súsane zabili Židia a zahubili päťsto mužov a desiatich synov Hámanových. A čo učinili v ostatných krajinách kráľových? A čo je tvoja žiadosť? A bude ti daná. A čo je ešte tvoja prosba? A učiní sa.
12Y dijo el rey á la reina Esther: En Susán, capital del reino, han muerto los Judíos y destruído quinientos hombres, y á diez hijos de Amán; ¿qué habrán hecho en las otras provincias del rey? ¿Cuál pues es tu petición, y te será concedida? ¿ó qué más es tu
13A Ester odpovedala: Jestli sa vidí kráľovi za dobré, nech sa dá i zajtra Židom, ktorí sú v Súsane, aby urobili podľa zákona tohoto dňa, a desiatich synov Hámanových nech obesia na šibenicu.
13Y respondió Esther: Si place al rey, concedase también mañana á los Judíos en Susán, que hagan conforme á la ley de hoy; y que cuelguen en la horca á los diez hijos de Amán.
14A kráľ rozkázal, aby sa urobilo tak, a tedy bol vydaný zákon v Súsane, a desiatich synov Hámanových obesili.
14Y mandó el rey que se hiciese así: y dióse la orden en Susán, y colgaron á los diez hijos de Amán.
15A Židia, ktorí boli v Súsane, shromaždili sa aj štrnásteho dňa mesiaca adara a zabili v Súsane tristo mužov, ale po koristi nevystreli svojej ruky.
15Y los Judíos que estaban en Susán, se juntaron también el catorce del mes de Adar, y mataron en Susán trescientos hombres: mas en la presa no metieron su mano.
16A ostatní Židia, ktorí boli v krajinách kráľových, tiež sa shromaždili a postavili sa do boja za svoj život a tak mali pokoj od svojich nepriateľov a pobili z tých, ktorí ich nenávideli, sedemdesiatpäť tisíc, ale po koristi nevystreli svojej ruky.
16En cuanto á los otros Judíos que estaban en las provincias del rey, también se juntaron y pusiéronse en defensa de su vida, y tuvieron reposo de sus enemigos, y mataron de sus contrarios setenta y cinco mil; mas en la presa no metieron su mano.
17To bolo trinásteho dňa mesiaca adara, a mali pokoj štrnásteho dňa toho mesiaca a urobili ho dňom hodu a radosti.
17En el día trece del mes de Adar fué esto; y reposaron en el día catorce del mismo, é hiciéronlo día de banquete y de alegría.
18Ale Židia, ktorí boli v Súsane, shromaždili sa trinásteho dňa toho mesiaca i štrnásteho dňa toho mesiaca a mali pokoj pätnásteho dňa toho istého mesiaca a urobili ho dňom hodu a radosti.
18Mas los Judíos que estaban en Susán se juntaron en el trece y en el catorce del mismo mes; y al quince del mismo reposaron, é hicieron aquel día día de banquete y de regocijo.
19Preto Židia, obyvatelia dedín, ktorí bývajú v neohradených mestách, svätia štrnásty deň mesiaca adara jako deň radosti a hodu a jako dobrý deň, to jest sviatok, a posielajú jedni druhým čiastky pokrmov.
19Por tanto los Judíos aldeanos que habitan en las villas sin muro, hacen á los catorce del mes de Adar el día de alegría y de banquete, y buen día, y de enviar porciones cada uno á su vecino.
20A Mardocheus opísal tieto veci a poslal listy ku všetkým Židom, ktorí boli kdekoľvek po všetkých krajinách kráľa Ahasvera, blízkym i ďalekým,
20Y escribió Mardochêo estas cosas, y envió letras á todos los Judíos que estaban en todas las provincias del rey Assuero, cercanos y distantes,
21ustanovujúc im, aby svätili štrnásty deň mesiaca adara i pätnásty deň toho mesiaca každého roku,
21Ordenándoles que celebrasen el día décimocuarto del mes de Adar, y el décimoquinto del mismo, cada un año.
22podľa dní, v ktorých mali Židia už pokoj od svojich nepriateľov a podľa mesiaca, ktorý sa im obrátil z trápenia duše na radosť a zo smútku na dobrý deň, aby ich svätili jako dni hodu a radosti a aby si navzájom posielali pôcty, čiastky slávnostného pokrmu, a dary chudobným.
22Como días en que los Judíos tuvieron reposo de sus enemigos, y el mes que se les tornó de tristeza en alegría, y de luto en día bueno; que los hiciesen días de banquete y de gozo, y de enviar porciones cada uno á su vecino, y dádivas á los pobres.
23A Židia to prijali, že budú robiť to, čo začali, a to, čo im napísal Mardocheus.
23Y los Judíos aceptaron hacer, según habían comenzado, lo que les escribió Mardochêo.
24Lebo Háman, syn Hammedatov, Agagský, protivník všetkých Židov, zamýšľal o Židoch, aby ich zahubil a hodil púr, to jest los, aby ich rozdrtil a zahubil.
24Porque Amán hijo de Amadatha, Agageo, enemigo de todos los Judíos, había ideado contra los Judíos para destruirlos, y echó Pur, que quiere decir suerte, para consumirlos y acabar con ellos.
25Ale keď to prišlo pred kráľa, rozkázal listom, aby sa jeho zlostný úmysel, ktorý bol umyslel proti Židom, obrátil na jeho hlavu, a tak ho obesili i jeho synov na šibenicu.
25Mas como Esther vino á la presencia del rey, él intimó por carta: El perverso designio que aquél trazó contra los Judíos, recaiga sobre su cabeza; y cuélguenlo á él y á sus hijos en la horca.
26Preto pomenovali tie dni Púrim podľa mena púr. A preto pre všetky slová toho listu, a preto, čo videli pri tom, a čo ich bolo stihlo,
26Por esto llamaron á estos días Purim, del nombre Pur. Por todas las palabras pues de esta carta, y por lo que ellos vieron sobre esto, y lo que llegó á su noticia,
27ustanovili a prijali Židia na seba a na svoje semeno jako i na všetkých tých, ktorí by sa kedy pripojili k nim, že to nezajde, aby nesvätili tých dvoch dní podľa toho, jako je o nich napísané, a podľa ich času každého roku,
27Establecieron y tomaron los Judíos sobre sí, y sobre su simiente, y sobre todos los allegados á ellos, y no será traspasado, el celebrar estos dos días según está escrito en orden á ellos, y conforme á su tiempo cada un año;
28a že sa má pamätať na tie dni, a že sa majú svätiť v každom pokolení, v každej čeľadi, v každej krajine a v každom meste, a že tie dni Púrim nezajdú z prostredku Židov, ani že ich pamiatka nevyhynie u ich potomstva.
28Y que estos dos días serían en memoria, y celebrados en todas las naciones, y familias, y provincias, y ciudades. Estos días de Purim no pasarán de entre los Judíos, y la memoria de ellos no cesará de su simiente.
29A písala i kráľovná Ester, dcéra Abichailova, i Žid Mardocheus dôrazne, s celou mocou, i po druhé, aby pevne postavili ten list o sviatku Púrim.
29Y la reina Esther hija de Abihail, y Mardochêo Judío, escribieron con toda eficacia, para confirmar esta segunda carta de Purim.
30A poslal listy ku všetkým Židom, do sto dvadsaťsedem krajín kráľovstva Ahasvera, slová pokoja a pravdy,
30Y envió Mardochêo letras á todos los Judíos, á las ciento veintisiete provincias del rey Assuero, con palabras de paz y de verdad,
31postaviť pevne tie dni Púrim, aby ich zachovávali na ich časy, jako im ich nariadil Žid Mardocheus a kráľovná Ester, a jako to prijali za ustanovenie na seba a na svoje semä, predpisy pôstov a ich kriku.
31Para confirmar estos días de Purim en sus tiempos señalados, según les había constituído Mardochêo Judío y la reina Esther, y como habían ellos tomado sobre sí y sobre su simiente, para conmemorar el fin de los ayunos y de su clamor.
32A tak rozkaz Esterin ustanovil pevne predpisy sviatku týchto Púrim, a bolo to zapísané do knihy.
32Y el mandamiento de Esther confirmó estas palabras dadas acerca de Purim, y escribióse en el libro.