1Vtedy spieval Mojžiš i synovia Izraelovi Hospodinovi túto pieseň a riekli takto: Spievať budem Hospodinovi, lebo sa veľmi zvelebil: koňa i s jeho jazdcom hodil do mora.
1ENTONCES cantó Moisés y los hijos de Israel este cántico á Jehová, y dijeron: Cantaré yo á Jehová, porque se ha magnificado grandemente, Echando en la mar al caballo y al que en él subía.
2Mojou silou a mojou piesňou je Hospodin, a stal sa mi spasením. Toto je môj silný Bôh, a budem ho vychvaľovať; je Bohom môjho otca, preto ho budem vyvyšovať.
2Jehová es mi fortaleza, y mi canción, Y hame sido por salud: Este es mi Dios, y á éste engrandeceré; Dios de mi padre, y á éste ensalzaré.
3Hospodin je udatný bojovník; Hospodin je jeho meno.
3Jehová, varón de guerra; Jehová es su nombre.
4Vozy faraonove i jeho vojsko vrhol do mora, a jeho vybraní bojovníci povozní sa potopili v Červenom mori.
4Los carros de Faraón y á su ejército echó en la mar; Y sus escogidos príncipes fueron hundidos en el mar Bermejo.
5Priepasti ich prikryly; sostúpili do hlbín ako kameň.
5Los abismos los cubrieron; Como piedra descendieron á los profundos.
6Tvoja pravica, Hospodine, zvelebená je silou. Tvoja pravica, Hospodine, zdrtila nepriateľa.
6Tu diestra, oh Jehová, ha sido magnificada en fortaleza; Tu diestra, oh Jehová, ha quebrantado al enemigo.
7Vo veľkej svojej velebnosti hodil si na zem tých, ktorí povstávali proti tebe. Vypustil si svoj rozpálený hnev, ktorý ich strávil ako strnište.
7Y con la grandeza de tu poder has trastornado á los que se levantaron contra ti: Enviaste tu furor; los tragó como á hojarasca.
8Od dychu tvojich nozdier nakopily sa vody, tekuté vody stály jako múr; zdesením stuhnúc, srazily sa jako mlieko priepasti v srdci mora.
8Con el soplo de tus narices se amontonaron las aguas; Paráronse las corrientes como en un montón; Los abismos se cuajaron en medio de la mar.
9Nepriateľ povedal: Budem honiť a dostihnem, rozdelím korisť; nasýti sa ňou moja duša; vytasím svoj meč, zahladí ich moja ruka.
9El enemigo dijo: Perseguiré, prenderé, repartiré despojos; Mi alma se henchirá de ellos; Sacaré mi espada, destruirlos ha mi mano.
10Povanul si svojím vetrom, pokrylo ho more, pohrúžili sa všetci jako olovo v mohutných vodách.
10Soplaste con tu viento, cubriólos la mar: Hundiéronse como plomo en las impetuosas aguas.
11Kto je tebe podobný medzi silnými, ó, Hospodine?! Kto taký veličenstvený v svätosti jako ty?! Strašný vo chválach, činiaci divy!
11¿Quién como tú, Jehová, entre los dioses? ¿Quién como tú, magnífico en santidad, Terrible en loores, hacedor de maravillas?
12Vystrel si svoju pravicu; pohltila ich zem.
12Extendiste tu diestra; La tierra los tragó.
13Vo svojej milosti viedol si ľud, ktorý si vykúpil. Pozvoľne ho vedieš vo svojej sile k príbytku svojej svätosti.
13Condujiste en tu misericordia á este pueblo, al cual salvaste; Llevástelo con tu fortaleza á la habitación de tu santuario.
14Počujú to národy, budú sa nepokojiť od strachu, bolesť pochytí obyvateľov Filištee.
14Oiránlo los pueblos, y temblarán; Apoderarse ha dolor de los moradores de Palestina.
15Vtedy sa budú desiť kniežatá Edomove; silných Moábových pochytí trasenie; rozplynú sa všetci obyvatelia Kanaána.
15Entonces los príncipes de Edom se turbarán; A los robustos de Moab los ocupará temblor; Abatirse han todos los moradores de Canaán.
16Pripadne na nich strach a ľak; pre veľkosť tvojho ramena budú mlčať ako kameň, dokiaľ neprejde tvoj ľud, ó, Hospodine, dokiaľ neprejde ľud, ktorý si si dobyl.
16Caiga sobre ellos temblor y espanto; A la grandeza de tu brazo enmudezcan como una piedra; Hasta que haya pasado tu pueblo, oh Jehová, Hasta que haya pasado este pueblo que tú rescataste.
17Dovedieš ich a zasadíš ich na vrchu svojho dedičstva, na pevnom mieste, ktoré si pripravil nato, aby si tam býval, ó, Hospodine! V svätyni, ó, Pane, ktorú postavia tvoje ruky.
17Tú los introducirás y los plantarás en el monte de tu heredad, En el lugar de tu morada, que tú has aparejado, oh Jehová; En el santuario del Señor, que han afirmado tus manos.
18Hospodin bude kraľovať na veky vekov.
18Jehová reinará por los siglos de los siglos.
19Lebo kone faraonove s jeho vozmi a s jeho jazdcami vošly do mora, a Hospodin obrátil na nich vody mora, ale synovia Izraelovi išli po suchu, stredom mora.
19Porque Faraón entró cabalgando con sus carros y su gente de á caballo en la mar, y Jehová volvió á traer las aguas de la mar sobre ellos; mas los hijos de Israel fueron en seco por medio de la mar.
20A Mária, prorokyňa, sestra Áronova, vzala bubon do svojej ruky, a vyšly za ňou všetky ženy s bubnami a v kolotancoch.
20Y María la profetisa, hermana de Aarón, tomó un pandero en su mano, y todas las mujeres salieron en pos de ella con panderos y danzas.
21A Mária im odpovedala: Spievajte Hospodinovi, lebo sa veľmi zvelebil; koňa i s jeho jazdcom hodil do mora.
21Y María les respondía: Cantad á Jehová; porque en extremo se ha engrandecido, Echando en la mar al caballo, y al que en él subía.
22Vtedy rušal Mojžiš Izraela od Červeného mora, a vyšli na púšť Šúr a išli tri dni tou púšťou a nenašli vody.
22E hizo Moisés que partiese Israel del mar Bermejo, y salieron al desierto de Shur; y anduvieron tres días por el desierto sin hallar agua.
23Potom prišli do Mary, ale nemohli piť vodu z Mary, lebo bola horká. Preto bolo nazvané meno toho miesta Mara.
23Y llegaron á Mara, y no pudieron beber las aguas de Mara, porque eran amargas; por eso le pusieron el nombre de Mara.
24A ľud reptal proti Mojžišovi a vravel: Čo budeme piť?
24Entonces el pueblo murmuró contra Moisés, y dijo: ¿Qué hemos de beber?
25A Mojžiš kričal k Hospodinovi; a Hospodin mu ukázal drevo, ktoré keď hodil do vody, voda sa stala sladkou. Tam mu vydal ustanovenie a súd a tam ho zkúsil.
25Y Moisés clamó á Jehová; y Jehová le mostró un árbol, el cual metídolo que hubo dentro de las aguas, las aguas se endulzaron. Allí les dió estatutos y ordenanzas, y allí los probó;
26A riekol: Ak budeš naozaj poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je spravedlivé v jeho očiach, a priložíš ucho k jeho prikázaniam a budeš ostríhať všetky jeho ustanovenia, niktorej z nemocí, ktoré som doložil na Egypt, nedoložím na teba, lebo ja Hospodin som len, ktorý ťa uzdravuje.
26Y dijo: Si oyeres atentamente la voz de Jehová tu Dios, é hicieres lo recto delante de sus ojos, y dieres oído á sus mandamientos, y guardares todos sus estatutos, ninguna enfermedad de las que envié á los Egipcios te enviaré á ti; porque yo soy Jehová tu
27Potom prišli do Élima. Tam bolo dvanásť pramenných studní vody a sedemdesiat paliem. A tam sa rozložili táborom nad vodami.
27Y llegaron á Elim, donde había doce fuentes de aguas, y setenta palmas; y asentaron allí junto á las aguas.