1A odíduc z Élima prišli, celá obec synov Izraelových, na púšť Sín, ktorá je medzi Élimom a medzi Sinaim, pätnásteho dňa druhého mesiaca po ich vyjdení z Egyptskej zeme.
1Y PARTIENDO de Elim toda la congregación de los hijos de Israel, vino al desierto de Sin, que está entre Elim y Sinaí, á los quince días del segundo mes después que salieron de la tierra de Egipto.
2A reptali, celá obec synov Izraelových, proti Mojžišovi a proti Áronovi na púšti.
2Y toda la congregación de los hijos de Israel murmuró contra Moisés y Aarón en el desierto;
3A synovia Izraelovi im vraveli: Keby sme len boli pomreli od ruky Hospodinovej v Egyptskej zemi, keď sme sedávali nad hrncami mäsa, keď sme jedávali chleba do sýtosti! Lebo ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste umorili celé toto shromaždenie hladom.
3Y decíanles los hijos de Israel: Ojalá hubiéramos muerto por mano de Jehová en la tierra de Egipto, cuando nos sentábamos á las ollas de las carnes, cuando comíamos pan en hartura; pues nos habéis sacado á este desierto, para matar de hambre á toda esta m
4Vtedy riekol Hospodin Mojžišovi: Hľa, učiním to, aby vám pršal chlieb z neba, a ľud vyjde a vše nasberá toľko, koľko mu kedy bude treba na deň, aby som ho zkúsil, či bude chodiť v mojom zákone a či nie.
4Y Jehová dijo á Moisés: He aquí yo os haré llover pan del cielo; y el pueblo saldrá, y cogerá para cada un día, para que yo le pruebe si anda en mi ley, ó no.
5A bude v šiesty deň, že si pripravia to, čo donesú, a bude toho dvakrát toľko jako toho, čo inokedy sberajú deň ako deň.
5Mas al sexto día aparejarán lo que han de encerrar, que será el doble de lo que solían coger cada día.
6A Mojžiš a Áron povedali všetkým synom Izraelovým: Večer poznáte, že vás Hospodin vyviedol z Egyptskej zeme.
6Entonces dijo Moisés y Aarón á todos los hijos de Israel: A la tarde sabréis que Jehová os ha sacado de la tierra de Egipto:
7A ráno uvidíte slávu Hospodinovu, pretože počul vaše reptania proti Hospodinovi. Ale čože sme my, že repcete proti nám?
7Y á la mañana veréis la gloria de Jehová; porque él ha oído vuestras murmuraciones contra Jehová; que nosotros, ¿qué somos, para que vosotros murmuréis contra nosotros?
8A Mojžiš povedal: Po tom poznáte, keď vám dá Hospodin večer mäsa, aby ste sa najedli, a chleba ráno, aby ste sa nasýtili, pretože počul Hospodin vaše reptania, ktorými ste reptali proti nemu. Lebo veď čože sme my? Vaše reptania neboly proti nám, ale proti Hospodinovi.
8Y dijo Moisés: Jehová os dará á la tarde carne para comer, y á la mañana pan en hartura; por cuanto Jehová ha oído vuestras murmuraciones con que habéis murmurado contra él: que nosotros, ¿qué somos? vuestras murmuraciones no son contra nosotros, sino con
9A Mojžiš povedal Áronovi: Povedz celej obci synov Izraelových: Pristúpte pred Hospodina, lebo počul vaše reptania.
9Y dijo Moisés á Aarón: Di á toda la congregación de los hijos de Israel: Acercaos á la presencia de Jehová; que él ha oído vuestras murmuraciones.
10A stalo sa, keď hovoril Áron celej obci synov Izraelových, že sa obrátili tvárou k púšti, a hľa, sláva Hospodinova sa ukázala v oblaku.
10Y hablando Aarón á toda la congregación de los hijos de Israel, miraron hacia el desierto, y he aquí la gloria de Jehová, que apareció en la nube.
11A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:
11Y Jehová habló á Moisés, diciendo:
12Počul som reptania synov Izraelových. Hovor im a povedz: Pred večerom budete jesť mäso a ráno sa nasýtite chleba, aby ste vedeli, že ja som Hospodin, váš Bôh.
12Yo he oído las murmuraciones de los hijos de Israel; háblales, diciendo: Entre las dos tardes comeréis carne, y por la mañana os hartaréis de pan, y sabréis que yo soy Jehová vuestro Dios.
13A stalo sa večer, že priletely hore prepelice a pokryly tábor, a ráno ležala vrstva rosy okolo tábora.
13Y venida la tarde subieron codornices que cubrieron el real; y á la mañana descendió rocío en derredor del real.
14A keď vystúpila vrstva rosy, hľa, bolo na tvári púšte čosi drobné srazené lupinaté, čosi drobné jako inovať na zemi.
14Y como el rocío cesó de descender, he aquí sobre la haz del desierto una cosa menuda, redonda, menuda como una helada sobre la tierra.
15Keď to videli synovia Izraelovi, povedali druh druhovi: Man hú? Lebo nevedeli, čo je. A Mojžiš im povedal: To je ten chlieb, ktorý vám dal Hospodin na pokrm.
15Y viéndolo los hijos de Israel, se dijeron unos á otros: ¿Qué es esto? porque no sabían qué era. Entonces Moisés les dijo: Es el pan que Jehová os da para comer.
16Toto je to, čo prikázal Hospodin: Sberajte z toho každý toľko, koľko kto zjie, mieru omer na hlavu, podľa počtu vašich duší; každý z vás pre toho, kto je v jeho stáne, vezmete.
16Esto es lo que Jehová ha mandado: Cogereis de él cada uno según pudiere comer; un gomer por cabeza, conforme al número de vuestras personas, tomaréis cada uno para los que están en su tienda.
17A synovia Izraelovi urobili tak a nasberali kto viacej, kto menej.
17Y los hijos de Israel lo hicieron así: y recogieron unos más, otros menos:
18Ale keď potom merali na omer, nezvýšilo sa tomu, kto nasberal mnoho, a ten, kto málo, nemal nedostatku; každý nasberal toľko, koľko zjedol.
18Y medíanlo por gomer, y no sobraba al que había recogido mucho, ni faltaba al que había recogido poco: cada uno recogió conforme á lo que había de comer.
19A Mojžiš im povedal: Nech nikto nenecháva z toho do rána.
19Y díjoles Moisés: Ninguno deje nada de ello para mañana.
20Avšak neposlúchli Mojžiša, lež niektorí ponechali z toho niečo až do rána, ale sčervivelo a zosmradilo sa. Preto sa nahneval na nich Mojžiš.
20Mas ellos no obedecieron á Moisés, sino que algunos dejaron de ello para otro día, y crió gusanos, y pudrióse; y enojóse contra ellos Moisés.
21Tak to potom sberali každého rána, každý toľko, koľko kto zjedol. Ale keď hrialo slnce, topilo sa to.
21Y recogíanlo cada mañana, cada uno según lo que había de comer: y luego que el sol calentaba, derretíase.
22A v šiesty deň nasberali chleba dvojnásobne, dva omery na jedného. Potom prišli všetky kniežatá obce a oznámili to Mojžišovi.
22En el sexto día recogieron doblada comida, dos gomeres para cada uno: y todos los príncipes de la congregación vinieron á Moisés, y se lo hicieron saber.
23A on im povedal: To je to, čo hovoril Hospodin: Sobotný odpočinok, svätá sobota bude zajtra Hospodinovi. To, čo máte piecť, pečte, a čo máte variť, varte, a všetko, čo zbudne, ponechajte si opatriac to na ráno.
23Y él les dijo: Esto es lo que ha dicho Jehová: Mañana es el santo sábado, el reposo de Jehová: lo que hubiereis de cocer, cocedlo hoy, y lo que hubiereis de cocinar, cocinadlo; y todo lo que os sobrare, guardadlo para mañana.
24A tak to ponechali do rána, jako prikázal Mojžiš, a nezosmradilo sa, ani v tom nebolo červa.
24Y ellos lo guardaron hasta la mañana, según que Moisés había mandado, y no se pudrió, ni hubo en él gusano.
25A Mojžiš povedal: Jedzte to dnes, lebo dnes je sobota Hospodinovi: Dnes by ste toho nenašli na poli.
25Y dijo Moisés: Comedlo hoy, porque hoy es sábado de Jehová: hoy no hallaréis en el campo.
26Po šesť dní to budete sberať, ale siedmeho dňa je sobota, nebude v nej manny.
26En los seis días lo recogeréis; mas el séptimo día es sábado, en el cual no se hallará.
27A stalo sa siedmeho dňa, že vyšli niektorí z ľudu sberať, ale nenašli.
27Y aconteció que algunos del pueblo salieron en el séptimo día á recoger, y no hallaron.
28A Hospodin riekol Mojžišovi: Dokedy sa budete vzpečovať ostríhať moje prikázania a moje zákony?
28Y Jehová dijo á Moisés: ¿Hasta cuándo no querréis guardar mis mandamientos y mis leyes?
29Vidzte, že Hospodin vám dal sobotu; preto vám dáva v šiesty deň chleba na dva dni. Seďte každý tam, kde ktorý ste. Nech nikto nevychádza v siedmy deň zo svojho miesta.
29Mirad que Jehová os dió el sábado, y por eso os da en el sexto día pan para dos días. Estése, pues, cada uno en su estancia, y nadie salga de su lugar en el séptimo día.
30A tak odpočíval ľud siedmeho dňa.
30Así el pueblo reposó el séptimo día.
31A dom Izraelov nazval meno toho chleba manna, ktorá bola jako koriandrové semeno, biela, a jej chuť bola jako koláč s medom.
31Y la casa de Israel lo llamó Maná; y era como simiente de culantro, blanco, y su sabor como de hojuelas con miel.
32A Mojžiš povedal: Toto je to, čo rozkázal Hospodin: Naplň ňou mieru omer, aby bola zachovaná pre vaše budúce pokolenia, aby videli chlieb, ktorý som vám dával jesť na púšti, keď som vás vyviedol z Egyptskej zeme.
32Y dijo Moisés: Esto es lo que Jehová ha mandado: Henchirás un gomer de él para que se guarde para vuestros descendientes, á fin de que vean el pan que yo os dí á comer en el desierto, cuando yo os saqué de la tierra de Egipto.
33A Mojžiš povedal Áronovi: Vezmi jednu nádobu a daj do nej plný omer manny a ulož ju pred Hospodinom, aby bola zachovaná pre vaše budúce pokolenia.
33Y dijo Moisés á Aarón: Toma un vaso y pon en él un gomer lleno de maná, y ponlo delante de Jehová, para que sea guardado para vuestros descendientes.
34Preto jako bol prikázal Hospodin Mojžišovi, uložil ju Áron pred svedoctvom, aby tam bola opatrovaná.
34Y Aarón lo puso delante del Testimonio para guardarlo, como Jehová lo mandó á Moisés.
35A synovia Izraelovi jedli mannu štyridsať rokov, až dokiaľ neprišli do zeme, v ktorej mali bývať; mannu jedli, kým neprišli k pohraničiu Kananejskej zeme.
35Así comieron los hijos de Israel maná cuarenta años, hasta que entraron en la tierra habitada: maná comieron hasta que llegaron al término de la tierra de Canaán.
36A omer je desatinou efy.
36Y un gomer es la décima parte del epha.