1Potom otvoril Job svoje ústa a zlorečil svojmu dňu.
1DESPUÉS de esto abrió Job su boca, y maldijo su día.
2A tak odpovedal Job a riekol:
2Y exclamó Job, y dijo:
3Oj, aby bol zahynul deň, v ktorom som sa narodil, a noc, ktorá povedala: Chlapča sa počalo.
3Perezca el día en que yo nací, Y la noche que se dijo: Varón es concebido.
4Nech sa obráti ten deň na tmu; nech sa nepýta po ňom Bôh s hora, ani nech nezasvieti naň svetlosť;
4Sea aquel día sombrío, Y Dios no cuide de él desde arriba, Ni claridad sobre él resplandezca.
5nech si ho vymenia tma a tôňa smrti, nech prebýva na ňom mrákava, a nech ho predesia čierňavy dňa!
5Aféenlo tinieblas y sombra de muerte; Repose sobre él nublado, Que lo haga horrible como caliginoso día.
6Nech ta soberie tú noc mrákota; nech nie je pripojená ku dňom roku, nech nevojde do počtu mesiacov!
6Ocupe la oscuridad aquella noche; No sea contada entre los días del año, Ni venga en él número de los meses.
7Hľa, aby tá noc bola bývala neplodnou, aby nebolo prišlo do nej plesanie!
7Oh si fuere aquella noche solitaria, Que no viniera canción alguna en ella!
8Nech ju prekľajú tí, ktorí zlorečia dňu, hotoví zobudiť leviatána!
8Maldíganla los que maldicen al día, Los que se aprestan para levantar su llanto.
9Nech sa zatmejú hviezdy jej šera, aby čakajúc na svetlo nedočkala sa ho ani nech neuvidí mihalníc rannej zory,
9Oscurézcanse las estrellas de su alba; Espere la luz, y no venga, Ni vea los párpados de la mañana:
10pretože nezavrela dverí môjho materinského života, aby bola zastrela trápenie od mojich očí.
10Por cuanto no cerró las puertas del vientre donde yo estaba, Ni escondió de mis ojos la miseria.
11Prečo som nezomrel, prv ako som sa narodil alebo vyjdúc zo života matky prečo som nezhynul?
11¿Por qué no morí yo desde la matriz, O fuí traspasado en saliendo del vientre?
12Prečo ma kedy vzali na kolená a prečo na prsia, aby som ich požíval?
12¿Por qué me previnieron las rodillas? ¿Y para qué las tetas que mamase?
13Lebo teraz by som ležal a odpočíval, spal by som a mal by som pokoj,
13Pues que ahora yaciera yo, y reposara; Durmiera, y entonces tuviera reposo,
14s kráľmi a radcami zeme, ktorí si staväli pustiny,
14Con los reyes y con los consejeros de la tierra, Que edifican para sí los desiertos;
15alebo s kniežatami, ktoré maly zlato a ktoré naplňovaly svoje domy striebrom.
15O con los príncipes que poseían el oro, Que henchían sus casas de plata.
16Alebo prečo som nebol jako nedochôdča, skryté, jako nemluvňatá, ktoré nevidely svetla?
16O ¿por qué no fuí escondido como aborto, Como los pequeñitos que nunca vieron luz?
17Tam prestávajú bezbožníci zúriť, a tam odpočívajú tí, ktorí ustali v sile od práce.
17Allí los impíos dejan el perturbar, Y allí descansan los de cansadas fuerzas.
18Tam sú spolu bezpeční i väzni, nepočujú hlasu pohoniča.
18Allí asimismo reposan los cautivos; No oyen la voz del exactor.
19Malý a veľký sú tam rovní, a sluha je tam prostý svojho pána.
19Allí están el chico y el grande; Y el siervo libre de su señor.
20Načo dáva Bôh utrápenému svetlo a život, tým, ktorí majú horkosť v duši?!
20¿Por qué se da luz al trabajado, Y vida á los de ánimo en amargura,
21Ktorí očakávajú na smrť, a niet jej, hoci ju hľadajú viac ako skrytých pokladov?
21Que esperan la muerte, y ella no llega, Aunque la buscan más que tesoros;
22Ktorí by sa radovali, až by plesali, veselili by sa, keby našli hrob?
22Que se alegran sobremanera, Y se gozan, cuando hallan el sepulcro?
23Načo to dáva Bôh človekovi, ktorého cesta je skrytá, a ktorého Bôh ohradil plotom z tŕnia?
23¿Por qué al hombre que no sabe por donde vaya, Y al cual Dios ha encerrado?
24Lebo pred mojím pokrmom prichádza moje vzdychanie, a moje revania sa rozlievajú ako voda,
24Pues antes que mi pan viene mi suspiro; Y mis gemidos corren como aguas.
25pretože to, čoho som sa strachoval, ma nadišlo, a to, čoho som sa obával, prišlo na mňa.
25Porque el temor que me espantaba me ha venido, Y hame acontecido lo que temía.
26Nebol som hriešne ubezpečený ani som nemal pokoja ani som neodpočíval, a jednako prišla pohroma.
26No he tenido paz, no me aseguré, ni me estuve reposado; Vínome no obstante turbación.