1Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:
1Y RESPONDIO Eliphaz el Temanita, y dijo:
2Jestli sa pokúsime prehovoriť k tebe slovo, neunaví ťa to? Ale kto by sa aj mohol zdržať, aby nehovoril?!
2Si probáremos á hablarte, serte ha molesto; Mas ¿quién podrá detener las palabras?
3Hľa, učieval si mnohých a zomdlené ruky si posilňoval;
3He aquí, tú enseñabas á muchos, Y las manos flacas corroborabas;
4tvoje slová pozdvihovaly klesajúceho, a zmocňoval si kolená, ktoré sa nakláňaly od slabosti.
4Al que vacilaba, enderezaban tus palabras, Y esforzabas las rodillas que decaían.
5A keď teraz prišlo toto na teba, ťažko to nesieš; dotklo sa ťa, a si predesený.
5Mas ahora que el mal sobre ti ha venido, te es duro; Y cuando ha llegado hasta ti, te turbas.
6Či nebola tvoja bohabojnosť tvojou nádejou, tvojím očakávaním bezúhonnosť tvojich ciest?
6¿Es este tu temor, tu confianza, Tu esperanza, y la perfección de tus caminos?
7Nože sa rozpomeň, kde ktorý nevinný kedy zahynul? Alebo kde boli kedy spravedliví vyhladení?
7Recapacita ahora, ¿quién que fuera inocente se perdiera? Y ¿en dónde los rectos fueron cortados?
8Jako som vídal tých, ktorí orali neprávosť a siali trápenie, že to i žali.
8Como yo he visto, los que aran iniquidad Y siembran injuria, la siegan.
9Zahynuli od dychu Božieho a od ducha jeho hnevu zanikli.
9Perecen por el aliento de Dios, Y por el espíritu de su furor son consumidos.
10Revanie ľva a hlas ľvice umĺkne, a zuby ľvíčat bývajú vylámané;
10El bramido del león, y la voz del león, Y los dientes de los leoncillos son quebrantados.
11starý lev hynie, keď nieto koristi, a mláďatá ľvice sa rozpŕchnu.
11El león viejo perece por falta de presa, Y los hijos del león son esparcidos.
12Ale ku mne sa prikradlo slovo, a moje ucho pochytilo niečo málo z toho.
12El negocio también me era á mí oculto; Mas mi oído ha percibido algo de ello.
13V dumách, pochádzajúcich z nočných videní, keď pripáda hlboký spánok na ľudí,
13En imaginaciones de visiones nocturnas, Cuando el sueño cae sobre los hombres,
14nadišiel na mňa strach, a pochytilo ma trasenie, čo prestrašilo množstvo mojich kostí.
14Sobrevínome un espanto y un temblor, Que estremeció todos mis huesos:
15Lebo nejaký duch prešiel popred moju tvár: dupkom vstaly vlasy na mojom tele.
15Y un espíritu pasó por delante de mí, Que hizo se erizara el pelo de mi carne.
16Zastál, ale som nepoznal jeho tvári, len nejaká podoba stála pred mojimi očima. Bolo ticho, a počul som nejaký hlas:
16Paróse un fantasma delante de mis ojos, Cuyo rostro yo no conocí, Y quedo, oí que decía:
17Či je smrteľný človek spravedlivejší ako Bôh, alebo či je muž čistejší nad toho, ktorý ho učinil?
17¿Si será el hombre más justo que Dios? ¿Si será el varón más limpio que el que lo hizo?
18Hľa, neverí ani svojim sluhom a pri svojich anjeloch zistil nedostatok.
18He aquí que en sus siervos no confía, Y notó necedad en sus ángeles
19A čo potom povedať o tých, ktorí bývajú v domoch z hliny, ktorých základ je založený na prachu?! Rozdrtia ich skôr ako moľa.
19Cuánto más en los que habitan en casas de lodo, Cuyo fundamento está en el polvo, Y que serán quebrantados de la polilla!
20Od rána do večera bývajú skrúšení; bez toho, že by si toho všímali, hynú na večnosť.
20De la mañana á la tarde son quebrantados, Y se pierden para siempre, sin haber quien lo considere.
21Či nejde ta s nimi aj ich sláva? Zomierajú, ale nie v múdrosti.
21¿Su hermosura, no se pierde con ellos mismos? Mueren, y sin sabiduría.