Slovakian

Spanish: Reina Valera (1909)

Job

41

1Hľa, nádej človeka na neho je klamná. Alebo či sa dokonca už i na jeho pohľad rúti na zem?
1¿SACARAS tú al leviathán con el anzuelo, O con la cuerda que le echares en su lengua?
2Nikto nie je taký smelý, ani len aby ho zobudil. A kde kto potom sa postaví predo mnou?!
2¿Pondrás tú garfio en sus narices, Y horadarás con espinas su quijada?
3Kto ma kedy predišiel voľačím, aby som odplatil? Čokoľvek je pod všetkými nebesami, je moje.
3¿Multiplicará él ruegos para contigo? ¿Hablaráte él lisonjas?
4Nebudem mlčať o jeho údoch o sile a kráse jeho ustrojenia.
4¿Hará concierto contigo Para que lo tomes por siervo perpetuo?
5Kto odkryje povrch jeho rúcha? S dvojitou svojou úzdou kto pristúpi?
5¿Jugarás tú con él como con pájaro, O lo atarás para tus niñas?
6Kto otvorí vráta jeho tvári? Okolo jeho zubov je strach.
6¿Harán de él banquete los compañeros? ¿Partiránlo entre los mercaderes?
7Pýchou ryhy jeho štítov; každý je privrený jako tesná pečať.
7¿Cortarás tú con cuchillo su cuero, O con asta de pescadores su cabeza?
8Jeden prilieha k druhému tak, že vzduch nevojde medzi ne.
8Pon tu mano sobre él; Te acordarás de la batalla, y nunca más tornarás.
9Každý ľne pevne k druhému; držia sa spolu a neodstávajú od seba.
9He aquí que la esperanza acerca de él será burlada; Porque aun á su sola vista se desmayarán.
10Jeho kýchanie žiari svetlom a jeho oči sú jako riasy rannej zory.
10Nadie hay tan osado que lo despierte: ¿Quién pues podrá estar delante de mí?
11Z jeho úst vychádzajú fakle; uletujú ohnivé iskry.
11¿Quién me ha anticipado, para que yo restituya? Todo lo que hay debajo del cielo es mío.
12Z jeho chriapov vychádza dym; je to jako vrúci kotol a horiaca sitina.
12Yo no callaré sus miembros, Ni lo de sus fuerzas y la gracia de su disposición.
13Jeho dych rozpaľuje uhlie, a plameň vychádza z jeho úst.
13¿Quién descubrirá la delantera de su vestidura? ¿Quién se llegará á él con freno doble?
14V jeho šiji prebýva sila, a pred ním výskoky uteká strach.
14¿Quién abrirá las puertas de su rostro? Los órdenes de sus dientes espantan.
15Kusy jeho mäsa pevne sa držia. Všetko je na ňom ako uliate, ani sa nepohne.
15La gloria de su vestido son escudos fuertes, Cerrados entre sí estrechamente.
16Jeho srdce je uliate jako z kameňa, a je uliate, pevné jako spodný žernov.
16El uno se junta con el otro, Que viento no entra entre ellos.
17Jeho dvihnutia sa boja i najsilnejší; zlyhajú od zdrtenia.
17Pegado está el uno con el otro, Están trabados entre sí, que no se pueden apartar.
18Keby ho niekto dostihol mečom, jeho meč neostojí, ani kopija ani strela ani pancier.
18Con sus estornudos encienden lumbre, Y sus ojos son como los párpados del alba.
19Považuje železo za slamu, za hnilé drevo meď.
19De su boca salen hachas de fuego, Centellas de fuego proceden.
20Strela z luku ho nepohne na útek; kamene z praku sa mu obrátia na plevy.
20De sus narices sale humo, Como de una olla ó caldero que hierve.
21Kyjak považuje za suché steblo; smeje sa šramotu kopije.
21Su aliento enciende los carbones, Y de su boca sale llama.
22Pod ním je ostrie črepu; stelie hrot, ako čo by to bolo na blato.
22En su cerviz mora la fortaleza, Y espárcese el desaliento delante de él.
23Pôsobí, aby vrela hlbina jako hrniec; robí more nádobou strojenej masti.
23Las partes momias de su carne están apretadas: Están en él firmes, y no se mueven.
24Za ním svieti draha; považuje priepasť za bezvládne šediny.
24Su corazón es firme como una piedra, Y fuerte como la muela de abajo.
25Nie je mu podobného na zemi; ktorý by bol učinený tak, bez strachu.
25De su grandeza tienen temor los fuertes, Y á causa de su desfallecimiento hacen por purificarse.
26Smele pozrie na čokoľvek vysoké; je kráľom nad všetkými šelmami.
26Cuando alguno lo alcanzare, ni espada, Ni lanza, ni dardo, ni coselete durará.
27El hierro estima por pajas, Y el acero por leño podrido.
28Saeta no le hace huir; Las piedras de honda se le tornan aristas.
29Tiene toda arma por hojarascas, Y del blandir de la pica se burla.
30Por debajo tiene agudas conchas; Imprime su agudez en el suelo.
31Hace hervir como una olla la profunda mar, Y tórnala como una olla de ungüento.
32En pos de sí hace resplandecer la senda, Que parece que la mar es cana.
33No hay sobre la tierra su semejante, Hecho para nada temer.
34Menosprecia toda cosa alta: Es rey sobre todos los soberbios.