1A toto sú krajiny, ktoré dostali synovia Izraelovi do dedičstva v zemi Kanaána, ktoré im rozdelili do dedičstva Eleazár, kňaz a Jozua, syn Núnov, a hlavy otcov pokolení synov Izraelových.
1ESTO pues es lo que los hijos de Israel tomaron por heredad en la tierra de Canaán, lo cual les repartieron Eleazar sacerdote, y Josué hijo de Nun, y los principales de los padres de las tribus de los hijos de Israel.
2Losom im rozdelili ich dedičstvo, tak ako prikázal Hospodin skrze Mojžiša, deviatim pokoleniam a polovici pokolenia.
2Por suerte dióseles su heredad, como Jehová lo había mandado por Moisés, que diese á las nueve tribus y á la media tribu.
3Lebo Mojžiš dal dvom pokoleniam a polovici pokolenia dedičstvo za Jordánom, ale Levitom nedal dedičstva medzi nimi,
3Porque á las dos tribus, y á la media tribu, les había Moisés dado heredad de la otra parte del Jordán: mas á los Levitas no dió heredad entre ellos.
4lebo synov Jozefových boly dve pokolenia, Manasses a Efraim, a Levitom nedali podielu v zemi; iba mestá im dali na bývanie a ich mestské obvody pre ich dobytok a pre ich majetok.
4Porque los hijos de José fueron dos tribus, Manasés y Ephraim: y no dieron parte á los Levitas en la tierra, sino ciudades en que morasen, con sus ejidos para sus ganados y rebaños.
5Ako prikázal Hospodin Mojžišovi, tak učinili synovia Izraelovi a rozdelili zem.
5De la manera que Jehová lo había mandado á Moisés, así lo hicieron los hijos de Israel en el repartimiento de la tierra.
6A synovia Júdovi pristúpili k Jozuovi v Gilgale, a Kálef, syn Jefunneho, Kenizský, mu povedal: Ty vieš o tom, čo hovoril Hospodin Mojžišovi, mužovi Božiemu, o mne a o tebe v Kádeš-barnei.
6Y los hijos de Judá vinieron á Josué en Gilgal; y Caleb, hijo de Jephone Cenezeo, le dijo: Tú sabes lo que Jehová dijo á Moisés, varón de Dios, en Cades-barnea, tocante á mí y á ti.
7Bolo mi štyridsať rokov, keď ma bol poslal Mojžiš, služobník Hospodinov, z Kádeš-barnee prešpehovať zem, a doniesol som mu odtiaľ zprávu, jako som o tom myslel vo svojom srdci.
7Yo era de edad de cuarenta años, cuando Moisés siervo de Jehová me envió de Cades-barnea á reconocer la tierra; y yo le referí el negocio como lo tenía en mi corazón:
8Lež moji bratia, ktorí boli odišli so mnou hore, zmalátnili srdce ľudu, ale ja som cele nasledoval Hospodina, svojho Boha.
8Mas mis hermanos, los que habían subido conmigo, menguaron el corazón del pueblo; empero yo cumplí siguiendo á Jehová mi Dios.
9A Mojžiš prisahal toho dňa povediac: Prisahám, že zem, po ktorej chodila tvoja noha, bude za dedičstvo tebe a tvojim synom až na veky, pretože si cele nasledoval Hospodina, môjho Boha.
9Entonces Moisés juró, diciendo: Si la tierra que holló tu pie no fuere para ti, y para tus hijos en herencia perpetua: por cuanto cumpliste siguiendo á Jehová mi Dios.
10A tak teraz hľa, Hospodin ma živil, tak ako hovoril. Toto je už štyridsaťpäť rokov odvtedy, čo to hovoril Hospodin Mojžišovi, a čo chodil Izrael po púšti. A teraz hľa, je mi dnes osemdesiatpäť rokov.
10Ahora bien, Jehová me ha hecho vivir, como él dijo, estos cuarenta y cinco años, desde el tiempo que Jehová habló estas palabras á Moisés, cuando Israel andaba por el desierto: y ahora, he aquí soy hoy día de ochenta y cinco años:
11Ešte som i dnes taký silný, jako som bol v deň, v ktorý ma poslal Mojžiš, aká bola moja sila vtedy, taká je moja sila i teraz, už či by bolo ísť do boja a či ináče vyjsť alebo prijsť.
11Pero aun hoy estoy tan fuerte como el día que Moisés me envió: cual era entonces mi fuerza, tal es ahora, para la guerra, y para salir y para entrar.
12Preto mi teraz daj tento vrch, o ktorom hovoril Hospodin toho dňa, lebo veď si ty počul toho dňa, že sú tam Enákovia a veľké mestá opevnené. Azda bude Hospodin so mnou a vyženiem ich, tak ako hovoril Hospodin.
12Dame, pues, ahora este monte, del cual habló Jehová aquel día; porque tú oíste en aquel día que los Anaceos están allí, y grandes y fuertes ciudades. Quizá Jehová será conmigo, y los echaré como Jehová ha dicho.
13A Jozua ho požehnal a dal Hebron Kálefovi, synovi Jefunneho, do dedičstva.
13Josué entonces le bendijo, y dió á Caleb hijo de Jephone á Hebrón por heredad.
14Preto sa dostal Hebron Kálefovi, synovi Jefunneho Kenizského do dedičstva, a je tak až do tohoto dňa, pretože cele nasledoval Hospodina, Boha Izraelovho.
14Por tanto Hebrón fué de Caleb, hijo de Jephone Cenezeo, en heredad hasta hoy; porque cumplió siguiendo á Jehová Dios de Israel.
15A Hebron sa volal predtým Kirjat-arbe, toho veľkého človeka, ktorý bol medzi Enákmi. A zem mala pokoj od vojny.
15Mas Hebrón fué antes llamada Chîriath-arba; fué Arba un hombre grande entre los Anaceos. Y la tierra tuvo reposo de las guerras.