1A synovia Rúbenovi a synovia Gádovi mali mnoho dobytka, náramne mnoho. A keď videli zem Jazer a zem Gileád, že hľa, to miesto je príhodné miesto pre dobytok,
1Y LOS hijos de Rubén y los hijos de Gad tenían una muy grande muchedumbre de ganado; los cuales viendo la tierra de Jazer y de Galaad, parecióles el país lugar de ganado.
2prišli synovia Gádovi a synovia Rúbenovi a riekli Mojžišovi a Eleazárovi, kňazovi, i kniežatám obce takto:
2Y vinieron los hijos de Gad y los hijos de Rubén, y hablaron á Moisés, y á Eleazar el sacerdote, y á los príncipes de la congregación, diciendo:
3Atarót, Díbon, Jazer, Nimra, Chešbon, Elaleh, Sebám, Nébo a Beon,
3Ataroth, y Dibón, y Jazer, y Nimra, y Hesbón, y Eleale, y Sabán, y Nebo, y Beón,
4zem to, ktorú zbil Hospodin pred obcou Izraelovou, je zem príhodná pre dobytok, a tvoji služobníci majú dobytok.
4La tierra que Jehová hirió delante de la congregación de Israel, es tierra de ganado, y tus siervos tienen ganado.
5A ešte riekli: Ak sme našli milosť v tvojich očiach, nech sa dá tá zem tvojim služobníkom do državia; nevoď nás za Jordán.
5Por tanto, dijeron, si hallamos gracia en tus ojos, dése esta tierra á tus siervos en heredad, y no nos hagas pasar el Jordán.
6Na to riekol Mojžiš synom Gádovým a synom Rúbenovým: Či azda vaši bratia pojdú do boja, a vy budete tu sedieť?
6Y respondió Moisés á los hijos de Gad y á los hijos de Rubén: ¿Vendrán vuestros hermanos á la guerra, y vosotros os quedaréis aquí?
7Nuž prečo zdŕžate a odvraciate srdce synov Izraelových, aby neprešli do zeme, ktorú im dal Hospodin?
7¿Y por qué prevenís el ánimo de los hijos de Israel, para que no pasen á la tierra que les ha dado Jehová?
8Tak urobili vaši otcovia, keď som ich bol poslal z Kádeš-barnee, aby prehliadli zem.
8Así hicieron vuestros padres, cuando los envié desde Cades-barnea para que viesen la tierra.
9Zašli hore až po dolinu Eškol a videli zem, zdržali a odvrátili srdce synov Izraelových, aby neišli do zeme, ktorú im dal Hospodin.
9Que subieron hasta la arroyada de Escol, y después que vieron la tierra, preocuparon el ánimo de los hijos de Israel, para que no viniesen á la tierra que Jehová les había dado.
10A preto sa toho dňa rozpálil hnev Hospodinov, takže prisahal povediac:
10Y el furor de Jehová se encendió entonces, y juró diciendo:
11Prisahám, že mužovia, ktorí vyšli hore z Egypta vo veku od dvadsiatich rokov a vyše, neuvidia zeme, ktorú som prísahou zasľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, lebo ma nenasledovali cele,
11Que no verán los varones que subieron de Egipto de veinte años arriba, la tierra por la cual juré á Abraham, Isaac, y Jacob, por cuanto no fueron perfectos en pos de mí;
12krome Kálefa, syna Jefunneho, Kenezeja, a Jozuu, syna Núnovho, lebo cele nasledovali Hospodina.
12Excepto Caleb, hijo de Jephone Cenezeo, y Josué hijo de Nun, que fueron perfectos en pos de Jehová.
13A rozpálil sa hnev Hospodinov na Izraela, a spôsobil to, aby sa potulovali po púšti štyridsať rokov, dokiaľ nevyhynulo všetko to pokolenie, ktoré robilo to, čo je zlé v očiach Hospodinových.
13Y el furor de Jehová se encendió en Israel, é hízolos andar errantes cuarenta años por el desierto, hasta que fué acabada toda aquella generación, que había hecho mal delante de Jehová.
14A hľa, vy ste nastúpili na miesto svojich otcov, plemä hriešnych mužov, aby ste ešte pridávali na páľu hnevu Hospodinovho proti Izraelovi,
14Y he aquí vosotros habéis sucedido en lugar de vuestros padres, prole de hombres pecadores, para añadir aún á la ira de Jehová contra Israel.
15lebo sa odvraciate zpät nenasledujúc ho, a on ho zase len nechá na púšti, a budete príčinou zkazy všetkého tohoto ľudu.
15Si os volviereis de en pos de él, él volverá otra vez á dejaros en el desierto, y destruiréis á todo este pueblo.
16Vtedy pristúpili k nemu a riekli: Len ohrady tu vystavíme pre svoj dobytok a mestá pre svoje deti,
16Entonces ellos se allegaron á él y dijeron: Edificaremos aquí majadas para nuestro ganado, y ciudades para nuestros niños;
17a my sa rýchle vyzbrojíme a pojdeme pred synmi Izraelovými, dokiaľ ich nedovedieme na ich miesto, a naše deti budú bývať v ohradených mestách pre nepriateľských obyvateľov zeme.
17Y nosotros nos armaremos, é iremos con diligencia delante de los hijos de Israel, hasta que los metamos en su lugar: y nuestros niños quedarán en ciudades fuertes á causa de los moradores del país.
18Nevrátime sa do svojich domov, dokiaľ nezdedia synovia Izraelovi, každý svojho dedičstva.
18No volveremos á nuestras casas hasta que los hijos de Israel posean cada uno su heredad.
19Lebo nedostaneme s nimi dedičstva za Jordánom alebo tam ďalej, keď sa nám dostane naše dedičstvo za Jordánom na východ.
19Porque no tomaremos heredad con ellos al otro lado del Jordán ni adelante, por cuanto tendremos ya nuestra heredad de estotra parte del Jordán al oriente.
20Vtedy im povedal Mojžiš: Ak učiníte tú vec, ak sa ozbrojíte a pojdete pred Hospodinom do boja,
20Entonces les respondió Moisés: Si lo hiciereis así, si os apercibiereis para ir delante de Jehová á la guerra,
21a prejde vám každý ozbrojený cez Jordán pred Hospodinom a zostane tam, dokiaľ nevyženie svojich nepriateľov od svojej tvári,
21Y pasareis todos vosotros armados el Jordán delante de Jehová, hasta que haya echado á sus enemigos de delante de sí,
22a dokiaľ nebude zem podmanená pred Hospodinom, a len potom sa vrátite, budete bez viny pred Hospodinom a pred Izraelom, a tak vám bude táto zem dedičným državím pred Hospodinom.
22Y sea el país sojuzgado delante de Jehová; luego volveréis, y seréis libres de culpa para con Jehová, y para con Israel; y esta tierra será vuestra en heredad delante de Jehová.
23Ale ak myslíte, že neučiníte tak, vtedy hľa, zhrešili ste proti Hospodinovi, a poznajte svoj hriech, ktorý vás nájde.-
23Mas si así no lo hiciereis, he aquí habréis pecado á Jehová; y sabed que os alcanzará vuestro pecado.
24Vystavte si mestá pre svoje deti a stáje pre svoj dobytok, a to, čo vyšlo z vašich úst, učiňte.
24Edificaos ciudades para vuestros niños, y majadas para vuestras ovejas, y haced lo que ha salido de vuestra boca.
25A synovia Gádovi a synovia Rúbenovi odpovedali Mojžišovi a riekli: Tvoji služobníci učinia tak, ako rozkazuje náš pán:
25Y hablaron los hijos de Gad y los hijos de Rubén á Moisés, diciendo: Tus siervos harán como mi señor ha mandado.
26naše deti, naše ženy, náš dobytok a všetky naše hovädá budú tam, v mestách Gileáda,
26Nuestros niños, nuestras mujeres, nuestros ganados, y todas nuestras bestias, estarán ahí en las ciudades de Galaad;
27a tvoji služobníci prejdú, každý ozbrojený do vojny, idúc pred Hospodinom do boja, tak ako hovorí náš pán.
27Y tus siervos, armados todos de guerra, pasarán delante de Jehová á la guerra, de la manera que mi señor dice.
28A Mojžiš prikázal o nich Eleazárovi, kňazovi, a Jozuovi, synovi Núnovmu, i hlavám otcov pokolení synov Izraelových.
28Entonces los encomendó Moisés á Eleazar el sacerdote, y á Josué hijo de Nun, y á los príncipes de los padres de las tribus de los hijos de Israel.
29A Mojžiš im povedal: Ak prejdú synovia Gádovi a synovia Rúbenovi s vami Jordán, každý ozbrojený do boja, idúc pred Hospodinom, a keď už bude zem podmanená pred vami, dáte im zem Gileád do dedičného državia.
29Y díjoles Moisés: Si los hijos de Gad y los hijos de Rubén, pasaren con vosotros el Jordán, armados todos de guerra delante de Jehová, luego que el país fuere sojuzgado delante de vosotros, les daréis la tierra de Galaad en posesión:
30Ale keby neprešli ozbrojení s vami, dostanú državie medzi vami v zemi Kanaána.
30Mas si no pasaren armados con vosotros, entonces tendrán posesión entre vosotros en la tierra de Canaán.
31Na to odpovedali synovia Gádovi a synovia Rúbenovi a riekli: To, čo hovoril Hospodin tvojim služobníkom, tak to učiníme;
31Y los hijos de Gad y los hijos de Rubén respondieron, diciendo: Haremos lo que Jehová ha dicho á tus siervos.
32my prejdeme ozbrojení pred Hospodinom do zeme Kanaána, a naše državie nášho dedičstva bude tu za Jordánom.
32Nosotros pasaremos armados delante de Jehová á la tierra de Canaán, y la posesión de nuestra heredad será de esta parte del Jordán.
33A tak im dal Mojžiš, synom Gádovým a synom Rúbenovým a polovici pokolenia Manassesa, syna Jozefovho, kráľovstvo Síchona, amorejského kráľa, a kráľovstvo Óga, bázanského kráľa, zem i s jej mestami v hraniciach, mestá zeme dookola.
33Así les dió Moisés á los hijos de Gad y á los hijos de Rubén, y á la media tribu de Manasés hijo de José, el reino de Sehón rey Amorrheo, y el reino de Og rey de Basán, la tierra con sus ciudades y términos, las ciudades del país alrededor.
34A synovia Gádovi vystavili Díbon, Atarót a Aroér
34Y los hijos de Gad edificaron á Dibón, y á Ataroth, y á Aroer,
35a Atarót-šofan, Jazer a Jogbehu
35Y á Atroth-sophan, y á Jazer, y á Jogbaa,
36a Bét-nimru a Bét-cháran, ohradené mestá, i stáje pre drobný dobytok.
36Y á Beth-nimra, y á Betharán: ciudades fuertes, y también majadas para ovejas.
37A synovia Rúbenovi vystavili Chešbon, Elale a Kirjataim
37Y los hijos de Rubén edificaron á Hesbón, y á Eleale, y á Kiriathaim,
38a Nébo a Bál-meon, premeniac im mená, i Sibmu, a dali iné mená mestám, ktoré vystavili.
38Y á Nebo, y á Baal-meón, (mudados los nombres), y á Sibma: y pusieron nombres á las ciudades que edificaron.
39Potom odišli synovia Machíra, syna Manassesovho, do Gileáda a vzali ho a hnali Amoreja, ktorý býval v ňom.
39Y los hijos de Machîr hijo de Manasés fueron á Galaad, y tomáronla, y echaron al Amorrheo que estaba en ella.
40A Mojžiš dal Gileád Machírovi, synovi Manassesovmu, a býval v ňom.
40Y Moisés dió Galaad á Machîr hijo de Manasés, el cual habitó en ella.
41A Jair, syn Manassesov, išiel a zaujal ich dediny a nazval ich dedinami Jairovými.
41También Jair hijo de Manasés fué y tomó sus aldeas, y púsoles por nombre Havoth-jair.
42A Nóbach išiel a zaujal Kenát a jeho mestečká a pomenoval ho Nóbachom, svojím menom.
42Asimismo Noba fué y tomó á Kenath y sus aldeas, y llamóle Noba, conforme á su nombre.