¹Prečo, ó, Hospodine, stojíš zďaleka? Prečo sa skrývaš v časoch súženia?

¹¿POR qué estás lejos, oh Jehová, Y te escondes en el tiempo de la tribulación?

²V pýche bezbožného ohnive prenasledujú biedneho. Nech sú lapení do svojich pletích, ktoré vymýšľajú!

²Con arrogancia el malo persigue al pobre: Serán cogidos en los artificios que han ideado.

³Lebo sa honosí bezbožník nad dosiahnutou žiadosťou svojej duše; lakomec sa rúha, popudzuje Hospodina.

³Por cuanto se alaba el malo del deseo de su alma, Y bendice al codicioso ó quien Jehová aborrece.

⁴Bezbožník podľa vysokosti svojej tvári hovorí: Nebude to vyhľadávať nikto; všetka jeho myseľ je, že niet Boha.

⁴El malo, por la altivez de su rostro, no busca á Dios: No hay Dios en todos sus pensamientos.

⁵Jeho cesty sú zdarné každého času. Podľa jeho mienky sú tvoje súdy vysoko od neho; pyšne fúka na všetkých svojich nepriateľov.

⁵Sus caminos son viciosos en todo tiempo: Tus juicios los tiene muy lejos de su vista: Echa bocanadas en orden á todos sus enemigos.

⁶Hovorí vo svojom srdci: Nepohnem sa z pokolenia na pokolenie, pretože neprijdem do zlého.

⁶Dice en su corazón: No seré movido en ningún tiempo, Ni jamás me alcanzará el infortunio.

⁷Jeho ústa sú plné kliatby, lesti a úžerného útisku; pod jeho jazykom je trápenie a márnosť.

⁷Llena está su boca de maldición, y de engaños y fraude: Debajo de su lengua, vejación y maldad.

⁸Čihajúc sedí v zálohe vo vsiach, v úkrytoch vraždí nevinného. Jeho oči striehnu bezmocného.

⁸Está en las guaridas de las aldeas: En los escondrijos mata al inocente: Sus ojos están acechando al pobre.

⁹Úkladí v skrýši jako lev vo svojej peleši; čihá, aby uchvatol biedneho; uchvatne biedneho vtiahnuc ho do svojej siete.

⁹Acecha en oculto, como el león desde su cama: Acecha para arrebatar al pobre: Arrebata al pobre trayéndolo á su red.

¹⁰Čupí a krčí sa, a padne do jeho moci množstvo biednych.

¹⁰Encógese, agáchase, Y caen en sus fuerzas muchos desdichados.

¹¹Hovorí vo svojom srdci: Zabudol silný Bôh; skryl svoju tvár; nevidí a nebude vidieť na večnosť.

¹¹Dice en su corazón: Dios está olvidado, Ha encubierto su rostro; nunca lo verá.

¹²Povstaň, ó, Hospodine, silný Bože, pozdvihni svoju ruku; nezabudni na ponížených!

¹²Levántate, oh Jehová Dios, alza tu mano, No te olvides de los pobres.

¹³Prečo má bezbožník popudzovať Boha a hovoriť vo svojom srdci, že nebudeš vyhľadávať!?

¹³¿Por qué irrita el malo á Dios? En su corazón ha dicho que no lo inquirirás.

¹⁴Ale ty vidíš, lebo ty hľadíš na trápenie a na zármutok, aby si dal každému svojou rukou; na teba sa spustí bezmocný; sirote si ty spomocníkom.

¹⁴Tú lo tienes visto: porque tú miras el trabajo, y la vejación, para vengar le por tu mano: A ti se acoge el pobre, Tú eres el amparo del huérfano.

¹⁵Polám rameno bezbožníka a vyhľadaj bezbožnosť zlostníka, až viacej nenajdeš.

¹⁵Quebranta el brazo del malo: Del maligno buscarás su maldad, hasta que ninguna halles.

¹⁶Hospodin je Kráľom na večné veky; pohania vyhynú z jeho zeme.

¹⁶Jehová, Rey eterno y perpetuo: De su tierra fueron destruídas las gentes.

¹⁷Žiadosť ponížených čuješ, ó, Hospodine; posilňuješ ich srdce a nakláňaš k nim svoje ucho,

¹⁷El deseo de los humildes oíste, oh Jehová: Tú dispones su corazón, y haces atento tu oído;

¹⁸aby si súdil sirotu a potlačeného, aby viac nestrašil smrteľný človek zo zeme.

¹⁸Para juzgar al huérfano y al pobre, A fin de que no vuelva más á hacer violencia el hombre de la tierra.