¹Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Smrť synova. Žalm Dávidov.

¹Al Músico principal: sobre Muth-labben: Salmo de David. TE alabaré, oh Jehová, con todo mi corazón; Contaré todas tus maravillas.

²Oslavovať ťa budem, Hospodine, celým svojím srdcom, budem rozprávať všetky tvoje divy.

²Alegraréme y regocijaréme en ti: Cantaré á tu nombre, oh Altísimo;

³Radovať sa budem a plesať v tebe, žalmy budem spievať tvojemu menu, ó, Najvyšší!

³Por haber sido mis enemigos vueltos atrás: Caerán y perecerán delante de ti.

⁴Lebo moji nepriatelia sa obrátili nazad, klesli a zahynuli od tvojej tvári,

⁴Porque has hecho mi juicio y mi causa: Sentástete en silla juzgando justicia.

⁵lebo si rozsúdil môj súd a moju pravotu; sadol si na prestol, spravedlivý sudca.

⁵Reprendiste gentes, destruiste al malo, Raíste el nombre de ellos para siempre jamás.

⁶Ohromil si národy; zahubil si bezbožníka; zahladil si ich meno na večné veky.

⁶Oh enemigo, acabados son para siempre los asolamientos; Y las ciudades que derribaste, Su memoria pereció con ellas.

⁷Nepriateľu, dokonané sú tvoje pustošenia na večnosť, a poboril si mestá; zahynula s nimi aj ich pamiatka.

⁷Mas Jehová permanecerá para siempre: Dispuesto ha su trono para juicio.

⁸Ale Hospodin tróni na veky; svoj trón stavia nato, aby súdil.

⁸Y él juzgará el mundo con justicia; Y juzgará los pueblos con rectitud.

⁹On bude súdiť okruh sveta v spravedlivosti; rozsúdi národy v pravosti.

⁹Y será Jehová refugio al pobre, Refugio para el tiempo de angustia.

¹⁰A Hospodin bude vysokým útočišťom potlačenému, vysokým útočišťom v časoch súženia.

¹⁰Y en ti confiarán los que conocen tu nombre; Por cuanto tú, oh Jehová, no desamparaste á los que te buscaron.

¹¹A budú v teba dúfať tí, ktorí znajú tvoje meno; lebo ty neopustíš tých, ktorí ťa hľadajú, ó, Hospodine.

¹¹Cantad á Jehová, que habita en Sión: Noticiad en los pueblos sus obras.

¹²Spievajte žalmy Hospodinovi, tomu, ktorý prebýva na Sione; zvestujte medzi národami jeho skutky;

¹²Porque demandando la sangre se acordó de ellos: No se olvidó del clamor de los pobres.

¹³lebo on vyhľadáva vyliatu krv a pamätá na ňu, nezabúda na krik utrápených.

¹³Ten misericordia de mí, Jehová: Mira mi aflicción que padezco de los que me aborrecen, Tú que me levantas de las puertas de la muerte;

¹⁴Zmiluj sa nado mnou, Hospodine; vidz moje trápenie, ktoré znášam od tých, ktorí ma nenávidia, ty, ktorý ma vyzdvihuješ z brán smrti,

¹⁴Porque cuente yo todas tus alabanzas En las puertas de la hija de Sión, Y me goce en tu salud.

¹⁵aby som rozprával všetky tvoje chvály v bránach dcéry Siona a plesal v tvojom spasení.

¹⁵Hundiéronse las gentes en la fosa que hicieron; En la red que escondieron fué tomado su pie.

¹⁶Pohania sa pohrúžili do jamy, ktorú urobili, a ich noha sa lapila do siete, ktorú ukryli.

¹⁶Jehová fué conocido en el juicio que hizo; En la obra de sus manos fué enlazado el malo. (Higaion. Selah.)

¹⁷Hospodin sa učinil známym; vykonal súd; bezbožník sa zaplietol do diela svojich vlastných rúk. Higgájon. Sélah.

¹⁷Los malos serán trasladados al infierno, Todas las gentes que se olvidan de Dios.

¹⁸Bezbožníci sa obrátia do pekla jako aj všetky národy, ktoré zabudly na Boha.

¹⁸Porque no para siempre será olvidado el pobre; Ni la esperanza de los pobres perecerá perpetuamente.

¹⁹Lebo nebude chudobný zabudnutý na veky; nádej ponížených nezahynie na večnosť.

¹⁹Levántate, oh Jehová; no se fortalezca el hombre; Sean juzgadas las gentes delante de ti.

²⁰Povstaň, Hospodine, nech nezmocneje smrteľný človek; nech sú národy súdené pred tvojou tvárou.

²⁰Pon, oh Jehová, temor en ellos: Conozcan las gentes que son no más que hombres. (Selah.)

²¹Pusti na nich strach, ó, Hospodine, aby vedely národy, že sú iba biednymi smrteľníkmi. Sélah.