1A kráľovná zo Šeby slýchala povesť o Šalamúnovi dotyčne mena Hospodinovho a prišla, aby ho zkúsila rôznymi záhadami.
1 Waato kaŋ Seba wayboro bonkoono maa Suleymanu maa beera kaŋ a te Rabbi maa sabbay se, kal a kaa zama nga m'a si da hãayaŋ kaŋ ga sandi.
2A tak prišla do Jeruzalema s veľmi velikým sprievodom a bohatstvom, s veľblúdmi, ktoré niesly voňavé veci a zlata veľmi mnoho i drahé kamene. A keď prišla k Šalamúnovi, hovorila s ním o všetkom, čo mala vo svojom srdci.
2 A kaa Urusalima nda jama beeri bambata, da yoyaŋ kaŋ go ga yaazi jinayyaŋ jare, da wura boobo, da taalam tondiyaŋ kaŋ nooru ga baa. Waato kaŋ a kaa Suleymanu do kal a na hay kulu kaŋ go nga bina ra kaa taray a se.
3A Šalamún je odpovedal na všetky jej slová, a nebolo veci, ktorá by bola bývala skrytá pred kráľom, na ktorú by jej nebol dal odpovede.
3 Suleymanu mo tu a se a hãayaŋey kulu boŋ. Hay fo kulu si tugante bonkoono se kaŋ a mana ci wayboro bonkoono se.
4Vtedy, keď videla kráľovná Šeby všetku tú múdrosť Šalamúnovu i dom, ktorý vystavil,
4 Waato kaŋ Seba wayboro bonkoono di Suleymanu laakalo kulu, da windo kaŋ a cina,
5a jedlá jeho stola, sediská jeho služobníkov, stanoviská tých, ktorí mu posluhovali, ich rúcha a pohárnikov, a jeho schodište, po ktorom chodil hore do domu Hospodinovho, nebolo v nej viacej ducha od úžasu,
5 d'a taablo ŋwaaro, d'a tamey gora dumi, d'a windi goy-izey kayyaŋo dumi, d'i bankaarayey, da ngey kaŋ yaŋ g'a no haŋyaŋ hari, da mate kaŋ i ga sargay salle Rabbi windo ra, kala waybora gaa yay.
6a povedala kráľovi: Bola to pravda, čo som počula vo svojej zemi o tvojich veciach a o tvojej múdrosti,
6 A ne bonkoono se: «Cimi baaruyaŋ no ay maa ay laabo ra ni muraadey ciine ra, da ni laakalo wane.
7a neverila som tým rečiam, dokiaľ som neprišla, a dokiaľ nevidely moje oči, a hľa, nebola mi povedaná ani polovica. Prevýšil si čo do múdrosti a dobroty zvesť, ktorú som počula.
7 Kulu nda yaadin, ay mana sanney cimandi bo, kala waato kaŋ ay kaa ka di a d'ay moy. A go mo, wiiza, i mana baa jara ci ay se. Ni laakalo da ni albarka bisa ni maa beero kaŋ ay maa din.
8Blahoslavení sú tvoji mužovia, blahoslavení títo tvoji sluhovia, ktorí stoja pred tebou vždycky, ktorí čujú tvoju múdrosť!
8 Bine-kaani-koyyaŋ no ni borey, bine-kaani-koyyaŋ mo no ni tamey, kaŋ yaŋ goono ga kay ni jine han kulu, ka maa ni laakalo.
9Nech je požehnaný Hospodin, tvoj Bôh, ktorý má v tebe záľubu a ktorý si ťa obľúbil, aby ťa dal na trón Izraelov, pretože Hospodin miluje Izraela až na veky, a ustanovil ťa za kráľa, aby si činil súd a spravedlivosť.
9 I ma Rabbi ni Irikoyo sifa mo, nga kaŋ maa ni kaani hal a na ni daŋ Israyla karga boŋ, zama Rabbi ga ba Israyla hal abada. Woodin se no a na ni daŋ koytaray, zama ni ma cimi ciiti da adilitaray te se.»
10A dala kráľovi sto dvadsať hrivien zlata a voňavých vecí veľmi mnoho i drahých kameňov; neprišlo už potom nikdy viacej takých voňavých vecí tak mnoho, jako dala kráľovná Šeby kráľovi Šalamúnovi.
10 Kala wayboro bonkoono na bonkoono no wura danga ton gu nda jare cine, da yaazi jinay boobo mo, hala nda taalam tondi caadanteyaŋ. Boro kulu mana ye ka kande yaazi jinay sanda wo kaŋ Seba wayboro bonkoono kande ka bonkoono Suleymanu no baayaŋ cine.
11Ale aj lode Chíramove, ktoré dovážaly zlato z Ofíra, doviezly z Ofíra dreva almuggím veľmi mnoho i drahých kameňov.
11 Hiram hiyey mo, kaŋ yaŋ ga kande wura ka fun Ofir, i kande almug* dubi boobo, da taalam tondi caadante boobo ka fun Ofir.
12A kráľ narobil z toho dreva almuggím zábradiel k domu Hospodinovmu a k domu kráľovmu a citarí a hárf pre spevákov. Nikdy potom neprišlo toľko a takého dreva almuggím ani sa nevidelo až do tohoto dňa.
12 Bonkoono mo na bonjareyaŋ te da almug bundu Rabbi windo da bonkoono windo se. A na moolo kayna nda moolo beeri yaŋ te d'a mo doonkoy se. Boro kulu mana ye ka kande almug dubiyaŋ, boro kulu mana ye ka di i cine yaŋ mo hala hunkuna.
13A kráľ Šalamún dal kráľovnej zo Šeby všetko, čo len chcela, čo si zažiadala, krome toho, čo jej dal Šalamún ako kráľovský dar. Potom sa obrátila a odišla do svojej zeme, ona i jej služobníci.
13 Bonkoono Suleymanu na Seba wayboro bonkoono no hay kulu kaŋ a ga ba kaŋ a ŋwaaray mo, kaŋ waana haŋ kaŋ Suleymanu n'a no nga koytara yulwa ra. Waybora binde bare ka ye nga laabu, nga nda nga tamey.
14A váhy zlata, ktoré prišlo Šalamúnovi za jeden rok, bolo šesťsto šesťdesiatšesť hrivien zlata,
14 Wura kaŋ ga kaa Suleymanu do jiiri fo ra, a neesiyaŋ ga ti ton waranza cine, wura wane koonu,
15krome toho, čo prišlo od kupcov a zo zárobku obchodníkov a od všetkých kráľov Arábie a od správcov zeme.
15 kaŋ baa si haŋ kaŋ i ga du dillaŋey jangalo do haray, da fatawc'izey, da kunda dumi-dumey, da laabu-laabukoy kayney do haray.
16A kráľ Šalamún spravil dvesto veľkých štítov z kovaného zlata; šesťsto šeklov zlata dal na jeden každý štít.
16 Bonkoono Suleymanu na koray beeri zangu hinka te da wura danante. Koray fo kulu tiŋay ga to wura kilo iddu cine.
17Spravil aj tristo malých štítov z kovaného zlata; tri funtové many zlata dal na jeden taký štít. A kráľ ich dal do domu lesa Libanona.
17 A na koray dumi fo mo te da wura danante, i boro zangu hinza. I kulu gonda kilo hinza da jare cine koray fo ra. Bonkoono n'i daŋ faada kaŋ se i ga ne Liban tuuri zugay faada ra.
18A kráľ spravil veliký trón zo slonovej kosti a pokryl ho rýdzim zlatom.
18 Bonkoono na karga bambata fo te da cebeeri hinjeyaŋ. A n'a daabu mo da wura hanno.
19Trón mal šesť stupňov, a vrch mal trón okrúhly od zadnej strany a mal operadlá z jedného i z druhého boku pri sedisku, a vedľa operadiel stáli dvaja ľvi.
19 Kaarimi hari iddu go no hal i ga to karga do. Karga boŋo mo koomakoy no banda, nangora do mo gonda kambe yaŋ kuray hinka kulu. Muusu beeri hinka mo go ga kay, afo go kambu kulu haray.
20A dvanásť ľvov tam stálo na šiestich stupňoch z jednej i z druhej strany. Nebolo nič také učinené pre niktoré kráľovstvo.
20 Muusu beeri way cindi hinka mo goono ga kay, kambu woone da ya-haray kambo mo gaa, kaarimi hari iddo boŋ. I mana karga din cine te mayray kulu ra.
21A všetky nádoby kráľa Šalamúna, z ktorých sa pilo, boly zo zlata, a všetky nádoby domu lesa Libanona boly z čistého zlata. Nebolo ničoho zo striebra, ani nemalo striebro vo dňoch Šalamúnových nijakej ceny.
21 Suleymanu haŋyaŋ gaasiyey mo, i kulu wurayaŋ no. Liban tuuri zugay faada taasey mo, i kulu wura hanno wane yaŋ no, nzarfu wane baa afo si i ra. Nzarfu manti hay fo kaŋ i ga saal no Suleymanu jirbey ra.
22Lebo kráľ mal taršíšske lode na mori s loďami Chíramovými. Raz za tri roky prichádzaly taršíšske lode, ktoré dovážaly zlato a striebro, slonovú kosť a opice a pávov.
22 Zama bonkoono gonda Tarsis hi boobo teeko boŋ, ngey da Hiram hiyey mo care banda. Jiiri hinza kulu ra Tarsis hiyey ga kaa sorro folloŋ, i ga kande wura da nzarfu da cebeeri hinjeyaŋ da foonoyaŋ, da makka curoyaŋ.
23A kráľ Šalamún bol väčší od všetkých kráľov zeme čo do bohatstva a do múdrosti.
23 Bonkoono Suleymanu binde bisa ndunnya koyey kulu arzaka da laakal.
24Ľudia celej zeme hľadali vidieť tvár Šalamúnovu, aby počuli jeho múdrosť, ktorú dal Bôh do jeho srdca.
24 Ndunnya kulu mo soobay ka Suleymanu ceeci zama ngey ma maa laakalo kaŋ Irikoy daŋ a bina ra.
25A tí všetci donášali, každý svoj dar, strieborné nádoby a zlaté nádoby, rúcha, zbraň a voňavé veci, kone a mulice, a to tak každý rok, čo na ktorý rok pripadlo.
25 I afo kulu mo ga kande nga nooyaŋo: nzarfu taasayaŋ, da wura taasayaŋ, da bankaaray, da wongu kwaayyaŋ, da yaazi jinay yaŋ, da bariyaŋ, da alambaanayaŋ, yaadin cine no jiiri kulu.
26A Šalamún nashromaždil vozov a jazdcov a mal tisíc štyristo vozov a dvanásť tisíc jazdcov a umiestnil ich v mestách vozov a u seba, u kráľa, v Jeruzaleme.
26 Suleymanu mo na torkoyaŋ da bari-kariyaŋ margu. A gonda torko zambar fo da zangu taaci. A gonda bari-kari zambar way cindi hinka mo kaŋ yaŋ a fay-fay ka jisi torkey kwaarey ra, da bonkoono do mo Urusalima.
27A kráľ nahromadil striebra v Jeruzaleme jako kamenia a cedrového dreva nahromadil ako sykomorí, ktorých rastie na rovine množstvo.
27 Bonkoono na nzarfu ciya sanda tondiyaŋ Urusalima ra. A na sedre* bundu mo ciya sanda durmi kaŋ go gooru batama ra cine, baayaŋ se.
28Kone dovádzali Šalamúnovi z Egypta, a čo do hromady koní, kupci kráľovi brali odtiaľ hromadu koní za peniaze.
28 Bariyey kaŋ yaŋ go Suleymanu se, Misira no i ga fun d'ey kuru-kuru. Bonkoono dillaŋey no ga kand'ey, kuru fo kulu nda nga hayo.
29A tak išiel voz hore a vyšiel z Egypta za šesťsto šeklov striebra a kôň za sto päťdesiat, a tak vodili odtiaľ svojou rukou pre všetkých kráľov Hetejov a pre kráľov Sýrie.
29 Torko fo ga fun Misira nzarfu kilo iyye cine boŋ, bari fo mo kilo hinka cine boŋ. Yaadin mo no i te Hittancey da Suriya bonkooney kulu se. I kaa dillaŋey din kambe ra.