¹A stalo sa, keď dostaväl Šalamún dom Hospodinov a dom kráľov a dokonal všetko to, čo si žiadal Šalamún, čo chcel učiniť,

¹ Waato kaŋ Suleymanu na Rabbi windo da bonkoono windo cina ka ban, da muraadu kulu kaŋ kaan nga, Suleymanu se kaŋ a ga ba nga ma du ka te,

²ukázal sa Hospodin Šalamúnovi po druhé, jako sa mu ukázal v Gibeone,

² kala Rabbi ye ka bangay Suleymanu se koyne sorro hinkanta, sanda mate kaŋ cine a bangay a se waato Jibeyon ra.

³a Hospodin mu riekol: Počul som tvoju modlitbu a tvoju pokornú prosbu, ktorú si prosil predo mnou: posvätil som tento dom, ktorý si vystavil, aby som tam položil svoje meno, a aby tam bolo až na veky, a moje oči a moje srdce tam budú po všetky dni.

³ Rabbi ne a se: «Ay maa ni adduwa da ni ŋwaarayyaŋey kaŋ ni te ay jine. Ay na fu woone kaŋ ni cina hanandi, zama ay m'ay maa sinji a ra hal abada. Ay moy d'ay bina mo ga bara noodin duumi.

⁴A ty, ak budeš chodiť predo mnou tak, ako chodil Dávid, tvoj otec, v bezúhonnosti srdca a v úprimnosti činiac všetko tak, ako som ti prikázal, a budeš ostríhať moje ustanovenia a moje súdy,

⁴ Ni ciine binde, hala day ni dira ay jine, mate kaŋ cine ni baaba Dawda te, bine hananyaŋ da adilitaray ra, hala mo ni ga te hay kulu boŋ kaŋ ay na ni lordi d'a, m'ay hin sanney d'ay farilley haggoy,

⁵vtedy postavím pevne trón tvojho kráľovstva nad Izraelom, aby stál na veky, jako som hovoril Dávidovi, tvojmu otcovi, povediac: Nebude ti vyhladený muž s trónu Izraelovho.

⁵ ay mo, kal ay ma ni mayray karga sinji Israyla boŋ hal abada. Ay g'a te alkawlo kaŋ ay sambu ni baaba Dawda se din boŋ, kaŋ ay ne a si jaŋ boro kaŋ ga goro Israyla karga boŋ.

⁶Ale jestli sa naozaj odvrátite nazpät vy alebo vaši synovia nenasledujúc ma a tak nebudete ostríhať moje prikázania, moje ustanovenia, ktoré som vám predložil, ale pojdete a budete slúžiť iným bohom a budete sa im klaňať,

⁶ Amma d'araŋ bare ka fay d'ay ganayaŋ, da nin no wala ni izey no, araŋ mana ay lordey d'ay hin sanney haggoy, kaŋ yaŋ ay daŋ araŋ jine, amma araŋ koy ka may tooru fooyaŋ se, ka sumbal i jine,

⁷vyplienim Izraela s povrchu zeme, ktorú som im dal, a dom, ktorý som posvätil svojmu menu, odvrhnem od svojej tvári, a Izrael bude za príslovie a za ostrý posmech medzi všetkými národami.

⁷ ay mo ga Israyla gaaray ka kaa laabo kaŋ ay n'i no din ra. Fu woone mo kaŋ ay hanandi ay maa sabbay se, ay m'a furu ay banda. Israyla ga ciya yaasay da hahaarayaŋ hari dumey kulu game ra.

⁸A tento dom bude vrcholom; každý, kto pojde popri ňom, zdesí sa a zhýkne od údivu, a povedia: Prečo tak učinil Hospodin tejto zemi a tomuto domu?

⁸ Fu wo mo kaŋ gonda beeray ya-cine, boro kulu kaŋ bisa ga te dambara ka cuusu ka ne: ‹Ifo se no Rabbi na woodin te laabo nda fu wo se?›

⁹A rieknu: Preto, že opustili Hospodina, svojho Boha, ktorý vyviedol ich otcov z Egyptskej zeme, a chopili sa iných bohov, klaňali sa im a slúžili im, preto uviedol Hospodin na nich všetko toto zlé.

⁹ I ga tu ka ne: ‹Zama i fay da Rabbi ngey Irikoyo, nga kaŋ n'i kaayey kaa Misira laabo ra. I na de-koy* fooyaŋ sambu ka sumbal i se, ka may i se mo. Woodin se no Rabbi na masiiba woone kulu candi ka kande i boŋ.› »

¹⁰A stalo sa po dvadsiatich rokoch, v ktorých staväl Šalamún tie dva domy, dom Hospodinov a dom kráľov,

¹⁰ Jiiri waranka bananta, kaŋ Suleymanu na windi hinka din cina, danga Rabbi windo da bonkoono windo nooya,

¹¹pri čom Chíram, kráľ Týru, podporoval Šalamúna zaopatrujúc ho cedrovým drevom a zlatom podľa všetkej jeho žiadosti, že vtedy dal kráľ Šalamún Chíramovi dvadsať miest v Galilejskej zemi.

¹¹ waato din gaa no, bonkoono Suleymanu na Tir bonkoono Hiram no kwaara waranka Galili laabo ra. Zama Hiram na sedre da sipres* bundu samba ka no Suleymanu se, da wura mo haŋ kaŋ cine a ga ba kulu.

¹²A Chíram vyšiel z Týru, aby videl mestá, ktoré mu dal Šalamún, a neľúbily sa mu.

¹² Hiram mo fun Tir ka kaa zama nga ma di kwaarey kaŋ yaŋ Suleymanu na nga no, i binde mana kaan a se.

¹³A riekol: Čo sú to jaké mestá, ktoré si mi dal, môj brat? A nazval ich zemou Kábul, a tak sa volajú až do tohoto dňa.

¹³ Kal a ne: «Ya ay nya-izo, kwaara woofo dumiyaŋ no ni n'ay no wo?» A ne i se Kabul laabu, maa kaŋ i gonda hala ka kaa sohõ.

¹⁴A Chíram poslal kráľovi sto dvadsať hrivien zlata.

¹⁴ Hiram na wura danga ton gu nda jare cine samba bonkooni se.

¹⁵A toto je vec tej dávky, ktorú vybral kráľ Šalamún, aby staväl dom Hospodinov a svoj dom a Millo a múr Jeruzalema a Chácor a Megiddo a Gázer.

¹⁵ Woone no ga ti doole goy kaŋ bonkoono Suleymanu te din sabaabu, zama i ma Rabbi windo da bonkoono windo, da Millo, da Urusalima windanta cinaro, da Hazor, da Mejiddo, da Gezer mo cina.

¹⁶Faraon, kráľ Egypta, bol vyšiel hore a zaujal Gázer a vypálil ho ohňom a Kananejov, ktorí bývali v meste, pobil, a dal ho do vena svojej dcére, žene Šalamúnovej.

¹⁶ Misira bonkoono Firawna jin ka kaaru ka Gezer ŋwa, k'a ton da danji. A na Kanaanancey kaŋ goono ga goro noodin kwaara ra wi, k'a no nga ize wayo Suleymanu wande se a ma ciya a hiijay-daŋ-banda.

¹⁷A Šalamún vystavil Gázer a Dolný Bét-choron,

¹⁷ Suleymanu na Gezer da Bayt-Horon ganda ce,

¹⁸Baalát a Tadmor na púšti, v zemi,

¹⁸ da Baalat, da Tadmor kaŋ go saajo ra, Yahuda laabo ra,

¹⁹a všetky skladištné mestá, ktoré mal Šalamún, mestá vozov a mestá jazdcov a iné, čo si všetko žiadal Šalamún, čo si žiadal vystaviť v Jeruzaleme a na Libanone jako aj v celej zemi svojho panovania.

¹⁹ da Suleymanu arzaka jisiyaŋ kwaarey kulu cina, sanda kwaarey kaŋ i cina a wongu torkey se, da wo kaŋ yaŋ i cina a bari-karey se, da hay kulu kaŋ Suleymanu ga ba nga ma cina ndunnya kaani maayaŋ se Urusalima ra nda Liban ra, d'a mayray laabey kulu ra.

²⁰Čo do všetkého ľudu, ktorý bol pozostal z Amorejov, Hetejov, Ferezejov, Hevejov a z Jebuzejov, ktorí neboli zo synov Izraelových,

²⁰ Amorancey, da Hittancey, da Perizancey, da Hibancey, da Yebusancey do haray borey kulu kaŋ cindi ciine ra, kaŋ yaŋ manti Israyla izeyaŋ no,

²¹čo do ich synov, ktorí boli pozostali po nich v zemi, ktorých nemohli synovia Izraelovi, jako zakliatych, vyhubiť, tým uložil Šalamún poddanskú službu jako daň, a je tak až do tohoto dňa.

²¹ i izey kaŋ cindi i banda laabo ra, kaŋ yaŋ Israyla izey mana hin ka halaci ka ban parkatak, i boŋ no Suleymanu na doole goy dake hala hunkuna.

²²Ale zo synov Izraelových nedal Šalamún nikoho do služby poddanstva, lebo tí boli mužmi vojny a boli jeho služobníkmi, jeho kniežatami, jeho vojennou družinou a veliteľmi nad jeho vozmi a jeho jazdcami.

²² Amma Israyla izey ra Suleymanu mana tam kaa, amma ngey no ga ti soojey kaŋ ga goy a se, d'a laabukoy kayney d'a yaarukomey, da torkey maykoy, da bari-karey.

²³Toto boli poprední úradníci, ktorí boli nad dielom Šalamúnovým: bolo ich päťsto päťdesiat. Tí vládli nad ľudom, ktorý pracoval na diele.

²³ Woodin yaŋ no ga ti jine borey kaŋ go Suleymanu goyo boŋ, i boro zangu gu nda waygu no kaŋ yaŋ ga borey kaŋ goono ga taabi goyo te may.

²⁴Len dcéra faraonova odišla hore z mesta Dávidovho do svojho domu, ktorý jej vystavil. Vtedy staväl Millo.

²⁴ Amma Firawna ize wayo ziji ka fun Dawda birno ra ka kaa nga windo kaŋ Suleymanu cina a se din ra. Alwaato din no Suleymanu na Millo cina.

²⁵A Šalamún obetoval trikrát do roka zápalné obeti a pokojné obeti na oltári, ktorý vystavil Hospodinovi, a kadil tým na oltári, ktorý bol pred Hospodinom. A tak tedy dokonal dom.

²⁵ Sorro hinza jiiro ra Suleymanu ga sargay kaŋ i ga ton da saabuyaŋ sargayyaŋ te feema kaŋ a cina Rabbi se din boŋ. A ga dugu ton mo i banda feema kaŋ go Rabbi jine din ra. Yaadin no a na windo cina ka ban d'a.

²⁶A kráľ Šalamún narobil lodí v Ecjon-gábere, ktoré je pri Elóte na brehu Rudého mora, v zemi Edomovej.

²⁶ Bonkoono Suleymanu na hari hiyaŋ te mo Eziyon-Geber ra, kaŋ go Elat jarga, Teeku Cira me gaa, Edom laabo ra.

²⁷A Chíram poslal na tých lodiach svojich služobníkov, zkúsených plavcov, ktorí znali more, so služobníkmi Šalamúnovými.

²⁷ Hiram na nga tamyaŋ donton hiyey marga din ra, hi goy-teerey kaŋ ga waani teeku goy, i go Suleymanu goy-teerey banda.

²⁸A prišli do Ofíra a vzali odtiaľ zlata štyristo dvadsať hrivien a dopravili ho ku kráľovi Šalamúnovi.

²⁸ I kaa Ofir. Noodin i na wura ku, danga ton waranka afo si cine no, ka kand'a bonkoono Suleymanu do.