1A Rechabeám odišiel do Sichema, lebo do Sichema bol prišiel celý Izrael, aby ho učinili kráľom.
1 Rehobowam koy Sekem zama Israyla kulu koy Sekem zama ngey m'a didiji bonkooni.
2A stalo sa, keď počul Jeroboám, syn Nebátov, o smrti Šalamúnovej súc ešte v Egypte, kam bol utiekol pred kráľom Šalamúnom, že Jeroboám zostal v Egypte.
2 A ciya binde, Nebat ize Yerobowam maa baaro din, (zama waato a go Misira, naŋ kaŋ a zuru Suleymanu se ka koy. Waato kaŋ a go Misira da goray,
3Ale poslali po neho a povolali ho. A tak prišiel Jeroboám i celé shromaždenie Izraelovo, a hovorili Rechabeámovi a riekli:
3 kal a corey donton k'a ce.) Kala Yerobowam da Israyla jama kulu tun ka kaa ka salaŋ Rehobowam se ka ne:
4Tvoj otec urobil tvrdým a ťažkým naše jarmo, a tak teraz ty ho poľahči a ujmi z tvrdej služby svojho otca a s nášho ťažkého jarma, ktoré vložil na nás, a budeme ti slúžiť.
4 «Ni baaba n'iri taabandi da calu* kaŋ ga tin. Sohõ binde kala ni ma rongome te iri se da tamtaray konna kaŋ ni baaba n'iri daŋ, d'a calu tiŋa kaŋ a dake iri boŋ, iri mo ga may ni se.»
5A on im povedal: Odídite a dočkajte ešte tri dni a potom sa navráťte ku mne. A tak odišiel ľud.
5 Bonkoono ne i se: «Wa tun ka koy hala ne ka guna jirbi hinza, gaa no araŋ ma ye ka kaa ay do.» Borey binde tun ka dira.
6Vtedy sa radil kráľ Rechabeám so starcami, ktorí stávali pred Šalamúnom, jeho otcom, kým žil, a povedal: Ako vy radíte, jakú dať odpoveď tomuto ľudu?
6 Bonkoono Rehobowam binde saaware nda arkusey kaŋ ga kay nga baabo Suleymanu jine za a ga funa. A ne: «Saaware woofo dumi no araŋ g'ay no, zama ay ma tu borey wo se?»
7A hovorili mu a riekli: Ak ty dnes budeš služobníkom tomuto ľudu a poslúžiš im a odpovieš im a budeš im hovoriť dobré slová, budú ti služobníkmi po všetky dni.
7 Kal i salaŋ a se ka ne: «Da ni yadda ka ciya tam jama wo se hunkuna, ka may i se, ka tu i se, ka gomni sanni te i se mo, kala ngey mo ma ciya ni tamyaŋ hal abada.»
8Ale opustil radu starcov, ktorú mu dali, a radil sa s mládencami, ktorí rástli s ním a ktorí stáli pred ním.
8 Amma Rehobowam na arkusey saawara kaŋ i n'a no din furu. A na nga waddey kaŋ yaŋ beeri nga banda saaware ceeci, ngey kaŋ yaŋ go ga kay a jine.
9A povedal im: Čo vy radíte, čo máme odpovedať tomuto ľudu, ktorí mi hovorili a riekli: Poľahči nám a ujmi z jarma, ktoré vložil na nás tvoj otec.
9 A ne i se: «Man araŋ saawara, zama iri ma tu jama wo se, kaŋ yaŋ ne ay se: ‹Ma jarawo kaŋ ni baaba dake iri boŋ din dogonandi?› »
10A mládenci, ktorí rástli s ním, mu hovorili a riekli: Takto povieš tomu ľudu, ktorí ti hovorili a riekli: Tvoj otec učinil ťažkým naše jarmo, ale ty poľahči a ujmi z našeho jarma, tedy takto im budeš hovoriť: Môj malíček je tlstejší, ako boly bedrá môjho otca.
10 Kala a waddey kaŋ yaŋ beeri a banda salaŋ a se ka ne: «Ya-cine no ni ga ne borey din se kaŋ yaŋ salaŋ ni se ka ne: ‹Ni baaba na jaraw tiŋandi iri boŋ, amma nin wo, ni m'a dogonandi iri se.› Ya-cine no ni ga ne i se: ‹Ay kambe koda bisa ay baaba canta wargayaŋ.
11A tak teraz, môj otec vraj naložil na vás ťažké jarmo, ale ja ešte pridám na vaše jarmo; môj otec vás trestal bičíkmi, ale ja vás budem trestať uzlovatými bičmi.
11 A binde, mate kaŋ cine ay baaba na jaraw tiŋo dake araŋ boŋ, ay mo g'a tonton. Ay baaba na araŋ gooji da barzuyaŋ, amma ay wo, daŋyaŋ no ay g'araŋ gooji nd'a.› »
12Nuž prišiel Jeroboám i všetok ľud k Rechabeámovi tretieho dňa, jako hovoril kráľ povediac: Navráťte sa ku mne tretieho dňa.
12 Yerobowam binde, nga nda borey kulu kaa Rehobowam do zaari hinzanta hane, sanda mate kaŋ bonkoono n'i lordi ka ne: «Wa kaa ay do zaari hinzanta hane.»
13A kráľ odpovedal ľudu tvrde a opustiac radu starcov, ktorú mu dali,
13 Bonkoono mo tu jama se da futay. A wangu arkusey saawara kaŋ i te a se.
14hovoril im podľa rady detí-mládencov a povedal: Môj otec učinil ťažkým vaše jarmo, ale ja ešte pridám na vaše jarmo; môj otec vás trestal bičíkmi, ale ja vás budem trestať uzlovatými bičmi.
14 A salaŋ i se nga waddey saawara boŋ ka ne: «Ay baaba na jaraw tiŋandi araŋ boŋ, amma ay wo g'a tonton. Ay baaba na araŋ gooji nda barzuyaŋ, amma ay wo g'araŋ gooji nda daŋyaŋ.»
15A neposlúchol a nepovolil kráľ ľudu, lebo to bol obrat od Hospodina, aby postavil svoje slovo, ktoré hovoril Hospodin skrze Achiáša Silonského Jeroboámovi, synovi Nebátovmu.
15 Yaadin no bonkoono mana hangan jama se, zama waadu hari no kaŋ fun Rabbi do, zama nga ma nga sanno kaŋ Rabbi ci Nebat ize Yerobowam se Ahiya Silo bora me ra din tabbatandi.
16Keď videl celý Izrael, že ho nevyslyšal kráľ, takto odpovedal ľud kráľovi a riekol: Akýže máme podiel v Dávidovi? Ani nemáme dedičstva v synovi Izaiho! Do svojich stánov, Izraelu! Teraz už opatri svoj dom, Dávide! A tak odišiel Izrael do svojich stánov.
16 Waato kaŋ Israyla jama kulu di kaŋ bonkoono baa si nda ngey, jama tu bonkoono se ka ne: «Baa woofo no iri se binde Dawda do? Iri sinda tubu fo mo Yasse izo do. Ya Israyla, wa koy araŋ kwaarey do. Ya Dawda, kala ni ma laakal da ni boŋ kunda.» Israyla binde dira ka koy fu.
17Ale čo do synov Izraelových, ktorí bývali v mestách Júdových, nad tými kraľoval Rechabeám.
17 Amma Israyla ize cindey kaŋ yaŋ goono ga goro Yahuda laabo ra, i sanni, Rehobowam n'i may.
18A keď potom poslal kráľ Rechabeám Adoráma, ktorý bol nad daňami, celý Izrael ho uhádzal kamením, aj zomrel. A kráľ Rechabeám sobral všetku silu, aby vysadol na voz a utiekol do Jeruzalema.
18 Waato din gaa bonkoono Rehobowam na Adoram donton, nga kaŋ go doole goyo boŋ. Israyla kulu binde n'a catu-catu nda tondiyaŋ kal a bu. Bonkoono Rehobowam binde tun da cahãyaŋ ka kaaru torko boŋ zama nga ma zuru ka koy Urusalima.
19Tak tedy sa vzbúril Izrael proti domu Dávidovmu a odpadol od neho, a je tak až do tohoto dňa.
19 Israyla binde murte Dawda dumey gaa hala ka kaa sohõ.
20A stalo sa, keď počul celý Izrael, že sa navrátil Jeroboám, poslali k nemu a povolali ho do shromaždenia a učinili ho kráľom nad celým Izraelom. Nebolo nikoho, kto by bol išiel za domom Dávidovým krome samotného pokolenia Júdovho.
20 A ciya binde, waato kaŋ Israyla kulu maa baaru kaŋ Yerobowam ye ka kaa, i donton k'a ce jama marga do, k'a didiji bonkooni Israyla kulu boŋ. Boro kulu mana Dawda kunda gana, kala Yahuda kunda hinne.
21Keď potom prišiel Rechabeám do Jeruzalema, shromaždil všetok dom Júdov i pokolenie Benjaminovo, sto osemdesiat tisíc vybraných mužov vojenných, aby bojovali proti domu Izraelovmu nato, aby prinavrátili kráľovstvo Rechabeámovi, synovi Šalamúnovmu.
21 Waato kaŋ Rehobowam kaa Urusalima, a na Yahuda kunda nda Benyamin kunda kulu margu, boro suubananteyaŋ zambar zangu nda wahakku kaŋ soojeyaŋ no, zama i ma Israyla dumo wongu ka ye ka kande mayra Suleymanu ize Rehobowam kambe ra.
22Ale stalo sa slovo Božie k Šemaiášovi, mužovi Božiemu, povediac:
22 Amma Irikoy sanno kaa Irikoy bora Semaya do ka ne:
23Povedz Rechabeámovi, synovi Šalamúnovmu, judskému kráľovi, a celému domu Júdovmu i Benjamínovi aj ostatku ľudu a riekni:
23 «Ma salaŋ Yahuda bonkoono Suleymanu izo Rehobowam se, nga nda Yahuda da Benyamin kulu da jama cindo mo se ka ne:
24Takto hovorí Hospodin: Nechoďte hore ani nebojujte proti svojim bratom, synom Izraelovým! Navráťte sa každý do svojho domu, lebo odo mňa sa stala tá vec. A poslúchli slovo Hospodinovo a vrátili sa, aby odišli podľa slova Hospodinovho.
24 ‹Haŋ kaŋ Rabbi ci neeya: Araŋ ma si ziji fa! Araŋ ma si araŋ nya-izey Israyla izey wongu mo. Boro kulu ma ye ka koy nga kwaara, zama woone wo, ay do no a fun.› » I binde maa Rabbi sanno ka ngey fondo di ka ye, Rabbi sanno boŋ.
25Potom vystavil Jeroboám Sichem na vrchu Efraimovom a býval v ňom. A vyjdúc odtiaľ vystavil Penuel.
25 Waato din gaa no Yerobowam na Sekem cina Ifraymu tondey laabo ra, ka goro a ra. A tun noodin ka koy ka Penuwel cina.
26Ale potom si povedal Jeroboám vo svojom srdci: Teraz sa navráti kráľovstvo k domu Dávidovmu.
26 Yerobowam ne nga bina ra: «Sohõ da jama wo ziji zama ngey ma sargay te Urusalima, Rabbi windo ra, mayra ga ye ka kaa Dawda dumo do haray.
27Ak bude tento ľud chodiť hore obetovať obeti v dome Hospodinovom v Jeruzaleme, obráti sa srdce tohoto ľudu k svojmu pánovi, k Rechabeámovi, judskému kráľovi, a zabijú ma a navrátia sa k Rechabeámovi, judskému kráľovi.
27 Saaya din jama wo biney ga ye ka bare ka guna ngey bonkoono gaa haray, kaŋ ga ti Yahuda bonkoono Rehobowam. I g'ay wi mo ka ye Yahuda bonkoono Rehobowam do.»
28A kráľ poradiac sa spravil dvoje zlatých teliat a povedal im, ľuďom: Už ste sa dosť nachodili hore do Jeruzalema! Tu hľa, tvoji bohovia, Izraelu, ktorí ťa vyviedli hore z Egyptskej zeme!
28 Woodin se no bonkoono na saaware te ka ne i ma handayze hinka te, wura wane yaŋ. A ne jama se: «Araŋ dira ka koy Urusalima yaŋ wo, a wasa. Guna, ya Israyla, ni irikoyey neeya, ngey kaŋ yaŋ kande nin ka fun Misira laabo ra.»
29A postavil jedno v Bét-ele a druhé dal do Dána.
29 Yerobowam na afo daŋ Betel ra, a na afa mo daŋ Dan ra.
30Ale tá vec bola na hriech. A tak chodil ľud pred to jedno až do Dána.
30 Haya din binde ciya zunubi, zama jama koy zama ngey ma sombu ka sududu wo kaŋ go hala Dan ra din jine.
31A spravil dom výšin a narobil kňazov z najposlednejších z ľudu, ktorí neboli zo synov Léviho.
31 A ye ka sududuyaŋ nangu fooyaŋ te tudey boŋ, ka alfagayaŋ mo daŋ kaŋ yaŋ ga ti ikayney jama kulu ra, kaŋ manti Lawi izey wane yaŋ no.
32A Jeroboám spravil i sviatok ôsmeho mesiaca, pätnásteho dňa toho mesiaca, jako je sviatok, ktorý sa svätí v Judsku, a obetoval zápalnú obeť na oltári. Tak urobil v Bét-ele obetujúc teľatám, ktoré spravil. A postavil v Bét-ele kňazov výšin, ktoré spravil.
32 Yerobowam binde lordi ka ne i ma batu te handu ahakkanta ra, hando jirbi way cindi guwanta, batu kaŋ i ga te Yahuda ra misa boŋ. Nga mo koy sargay feema din do. Yaadin mo no a te Betel ra, ka sargayyaŋ te handayzey kaŋ nga te se. Betel ra mo a na alfagayaŋ daŋ tudey boŋ nangey kaŋ a te yaŋ se.
33A tedy obetoval na oltári, ktorý spravil v Bét-ele, pätnásteho dňa ôsmeho mesiaca, toho mesiaca, ktorý si sám vymyslel. A tak spravil sviatok synom Izraelovým a vystúpil nad oltár, aby kadil.
33 A ziji mo feema kaŋ a te Betel ra din do, handu ahakkanta jirbi way cindi guwa, hando kaŋ a suuban nga bina ra din nooya. A na batu sinji mo Israyla izey se, ka ziji mo feema do zama nga ma dugu ton.