1A hľa, v tom prišiel muž Boží z Judska so slovom Hospodinovým do Bét-ela, keď práve stál Jeroboám nad oltárom, aby kadil.
1 Irikoy boro fo mo go no kaŋ fun Yahuda laabu Rabbi sanno boŋ ka kaa Betel. Yerobowam mo go ga kay feema jarga zama nga ma dugu ton se.
2A zavolal proti oltáru slovom Hospodinovým a riekol: Oltáru, oltáru, takto hovorí Hospodin: Hľa, syn sa narodí domu Dávidovmu, ktorému bude meno Joziáš, ktorý bude obetovať na tebe kňazov výšin, ktorí kadia na tebe kadivo, i ľudské kosti budú páliť na tebe.
2 Bora mo na jinde tunandi ka feema ciine te Rabbi sanno boŋ ka ne: «Ya feema, ya feema! Haŋ kaŋ Rabbi ne ga ti: ‹Guna, i ga ize alboro hay Dawda dumo ra kaŋ maa ga ciya Yosiya. Ni boŋ mo no a ga tudey boŋ sududuyaŋ nangey alfagey sarga, ngey kaŋ yaŋ ga dugu ton ni boŋ. I ga boro biriyaŋ mo ton ni boŋ.› »
3A dal i znamenie toho istého dňa povediac: Toto je znamenie, že Hospodin hovoril skrze mňa: Hľa, oltár sa roztrhne, a vysype sa popol, ktorý je na ňom.
3 Irikoy bora na alaamayaŋ mo cabe han din hane ka ne: «Alaama kaŋ Rabbi ci neeya: Guna, feema wo ga kortu. Booso kaŋ go a ra mo ga mun.»
4A stalo sa, keď počul kráľ slovo muža Božieho, ktoré volal proti oltáru v Bét-ele, že Jeroboám vystrel svoju ruku sponad oltára a povedal: Chyťte ho! Ale uschla jeho ruka, ktorú vystrel proti nemu, a nemohol ju zase stiahnuť k sebe.
4 A ciya binde, waato kaŋ bonkoono maa Irikoy bora sanno kaŋ a na jinde tunandi ka feema kaŋ go Betel ciine te, kala Yerobowam mo na nga kambe salle feema do ka ne: «W'a di!» A kamba binde kaŋ a salle bora boŋ din suugu, hal a si baa hin k'a ye nga gaa.
5A oltár sa roztrhol, a vysypal sa popol z oltára podľa znamenia, ktoré dal muž Boží slovom Hospodinovým.
5 Feema mo kortu, booso mo mun feema ra, Irikoy bora alaama kaŋ a cabe din boŋ, Rabbi sanno boŋ.
6Vtedy odpovedal kráľ a riekol mužovi Božiemu: Upokoj, prosím, tvár Hospodina, svojho Boha, a modli sa za mňa, aby sa zase vrátila moja ruka ku mne. A tak modliac sa upokojil muž Boží tvár Hospodinovu, a ruka kráľova sa vrátila k nemu a bola jako predtým.
6 Bonkoono mo salaŋ Irikoy bora se ka ne: «Kala ni ma Rabbi ni Irikoyo gomno ŋwaaray ay se sohõ, ma te ay se adduwa mo, zama a m'ay kamba baano ye ay gaa.» Irikoy bora mo na Rabbi ŋwaaray. Kala bonkoono kamba mo yay ka ciya sanda mate kaŋ a go doŋ.
7Potom hovoril kráľ mužovi Božiemu: Poď so mnou do domu a posilni sa pokrmom, a dám ti dar.
7 Bonkoono mo ne Irikoy bora se: «Ma kaa ay banda fu, ka ni fundo yeenandi, ay mo ga ni no alhakku.»
8Ale muž Boží povedal kráľovi: Ani keby si mi dal polovicu svojho domu, nevošiel by som s tebou ani by som nejedol chleba ani by som nepil vody na tomto mieste.
8 Amma Irikoy bora ne bonkoono se: «Baa ni g'ay no ni windo jara, ay si koy ni banda, ay si ŋwaari ŋwa, ay si hari haŋ mo neewo.
9Lebo tak mi prikázal slovom Hospodinovým povediac: Nebudeš jesť chleba ani nebudeš piť vody ani sa nevrátiš cestou, ktorou si ta išiel.
9 Zama yaadin no i n'ay lordi Rabbi sanno boŋ ka ne: Ni ma si ŋwaari ŋwa, ni ma si hari haŋ mo. Ni ma si ye ka kaa mo fonda kaŋ ni gana ka koy din gaa.»
10A tak odišiel inou cestou a nevrátil sa cestou, ktorou bol prišiel do Bét-ela.
10 Kal a na fondo fo gana ka ye. A mana fonda kaŋ a gana ka kaa Betel din gana ka ye.
11Ale býval v Bét-ele nejaký starý prorok, ktorého syn prišiel a rozprával mu všetko to, čo učinil muž Boží toho dňa v Bét-ele, i slová, ktoré hovoril kráľovi, a porozprával ich svojmu otcovi.
11 Amma annabi zeeno fo go no Betel da goray. A ize fo mo kaa ka ci a se hay kulu kaŋ Irikoy bora te Betel ra han din hane. Sanney kaŋ a ci bonkoono se, izey n'i ci ngey baabo se.
12A ich otec im hovoril: Kde ktorou cestou išiel? A jeho synovia videli cestu, ktorou išiel muž Boží, ktorý to bol prišiel z Judska.
12 I baabo ne i se: «Fondo woofo no a gana ka ye?» A izey binde laakal da fonda kaŋ Irikoy bora kaŋ fun Yahuda din gana.
13Vtedy povedal svojim synom: Osedlajte mi osla, a osedlali mu osla, a sadol na neho.
13 A ne nga izey se: «Wa kaari-ka daŋ ay se farka gaa.» I binde na kaari-ka daŋ farka gaa, nga mo n'a kaaru,
14A išiel za mužom Božím a našiel ho sedieť pod tým dubom a riekol mu: Či si to ty ten muž Boží, ktorý prišiel z Judska? A on odpovedal: Som.
14 ka Irikoy bora ce gana. A n'a gar ga goro shen* tuuri nya fo cire. A ne a se: «Nin no ga ti Irikoy bora kaŋ fun Yahuda?» Bora tu ka ne: «Ay no.»
15A riekol mu: Poď so mnou do domu a pojedz chlieb.
15 Kal a ne Irikoy bora se: «Ma ye ka kaa fu ay banda ka ŋwaari ŋwa.»
16Ale on povedal: Nemôžem sa vrátiť s tebou a vojsť s tebou ani nebudem jesť chleba ani nebudem piť u teba vody na tomto mieste.
16 Irikoy bora ne a se: «Ay si hin ka ye ni banda, wala ay ma furo ni do. Ay si ŋwaari ŋwa, ay si hari haŋ mo neewo ni banda.
17Lebo mám prikázané slovom Hospodinovým: Nebudeš jesť chleba ani tam nebudeš piť vody, nevrátiš sa tak, aby si išiel cestou, ktorou si ta išiel.
17 Zama Rabbi sanno do i ne ay se ‹Ni ma si ŋwaari ŋwa, ni ma si hari haŋ mo noodin. Ni ma si bare ka ye mo fonda kaŋ ni gana ka koy din gaa koyne.› »
18Na to mu riekol: I ja som prorok ako ty, a anjel mi hovoril slovom Hospodinovým a riekol: Vráť ho so sebou do svojho domu, aby pojedol chlieb a napil sa vody. Luhal mu.
18 Kala annabo ne a se: «Ay mo annabi no, sanda ni cine. Malayka fo no ka salaŋ ay se Rabbi sanno do ka ne: ‹Ma ye ka kand'a ni windo ra, zama a ma ŋwaari ŋwa, a ma hari haŋ mo.› » Amma wiiza a taari no Irikoy bora se!
19A vrátil sa s ním a jedol chlieb v jeho dome a pil vodu.
19 Irikoy bora binde n'a gana ka ye. A na ŋwaari ŋwa, a na hari haŋ mo, annabi zeena din windo ra.
20A stalo sa, keď oni sedeli za stolom, že sa stalo slovo Hospodinovo k prorokovi, ktorý ho vrátil,
20 A ciya binde, i go no ŋwaaro do ya-cine day, kala Rabbi sanno kaa annabo din do kaŋ ye ka kande Irikoy bora.
21a zavolal na muža Božieho, ktorý prišiel z Judska, a riekol: Takto hovorí Hospodin: Preto, že si učinil na odpor tomu, čo povedaly ústa Hospodinove, a neostríhal si prikázania, ktoré ti prikázal Hospodin, tvoj Bôh,
21 A na jinde sambu Irikoy bora kaŋ fun Yahuda ra din gaa ka ne: «Haŋ kaŋ Rabbi ci neeya: za kaŋ ni wangu ka maa Rabbi sanney, lordo mo kaŋ Rabbi ni Irikoyo na ni lordi nd'a, ni man'a haggoy,
22ale si sa vrátil a jedol si chlieb a pil si vodu na mieste, o ktorom ti hovoril: Nejedz tam chleba ani nepi vody, nevojde tvoje mŕtve telo do hrobu tvojich otcov.
22 amma ni ye ka kaa ka ŋwaari ŋwa, ni na hari haŋ mo nango kaŋ a ne ni se: ni ma si ŋwaari ŋwa wala mo ni ma si hari haŋ noodin -- to, ni buukwa si to ni kaayey saarayey do.»
23A stalo sa, keď zjedol chlieb a keď vypil, že mu osedlal osla, prorokovi, ktorého bol vrátil.
23 A ciya binde, waato kaŋ a na ŋwaari ŋwa ka hari haŋ ka ban banda, kala annabi zeena na kaari-ka daŋ farka gaa annabo kaŋ a ye ka kande din se.
24A išiel, a našiel ho lev na ceste a usmrtil ho, a jeho mŕtve telo bolo povrhnuté na ceste, a osol stál vedľa neho, i lev stál vedľa mŕtvoly.
24 Waato kaŋ a fatta, kala muusu beeri kubay d'a fonda boŋ k'a wi. A buukwa go fonda gaa ga furu. Farka go ga kay noodin a jarga, muuso mo go buukwa boŋ ga kay.
25A hľa, nejakí mužovia išli tade a videli mŕtvolu, povrhnutú na ceste, i ľva stáť vedľa mŕtvoly, a prijdúc hovorili to v meste, v ktorom býval ten starý prorok.
25 Borey kaŋ go ga bisa di buukwa kaŋ i furu fonda boŋ, muuso mo go ga kay buukwa do haray. I kaa ka baaro dede kwaara ra naŋ kaŋ annabi zeena din bara nda goray.
26Keď to počul prorok, ktorý ho to bol vrátil s cesty, povedal: To je ten muž Boží, ktorý sa sprotivil ústam Hospodinovým; preto ho vydal Hospodin ľvovi, a dolámal ho a usmrtil ho podľa slova Hospodinovho, ktoré mu hovoril.
26 Waato kaŋ annabo kaŋ n'a bare ka ye ka kand'a nga fondo zeena gaa din maa baaro, a ne: «Irikoy bora nooya, nga kaŋ wangu ka maa Rabbi sanney. Woodin se no Rabbi n'a nooyandi muuso se, hal a m'a tooru-tooru k'a wi, Rabbi sanno kaŋ a ci a se din boŋ.»
27Potom hovoril svojim synom a riekol: Osedlajte mi osla. A osedlali.
27 Kal a salaŋ nda nga izey ka ne: «Wa haw ay se kaari-ka farka gaa.» I na kaari-ka haw.
28A odíduc našiel jeho mŕtvolu. povrhnutú na ceste, a osla a ľva stáť vedľa mŕtvoly. Lev nezožral mŕtvoly ani neskrúšil osla.
28 Kal a koy ka buukwa gar, a go ga furu fonda gaa. Farka nda muuso go ga kay a do. Muuso mana buukwa ŋwa, a mana farka tooru-tooru mo.
29Vtedy vzal prorok mŕtve telo muža Božieho, vyložil ho na osla a dopravil ho zpät. A tak vošiel starý prorok do mesta, aby smútil a aby ho pochoval.
29 Kala annabo din na Irikoy bora buukwa sambu ka dake farka boŋ ka ye ka kand'a annabi zeena din kwaara ra, zama nga ma bu baray te, k'a fiji mo.
30A položil jeho mŕtve telo do svojho hrobu, a smútil nad ním hovoriac: Jaj, môj brat!
30 A na buukwa jisi nga bumbo saara ra, ka bu baray te a se ka ne: «Kaari, ya ay nya-izo!»
31A stalo sa, keď už ho bol pochoval, že povedal svojim synom a riekol: Keď zomriem, pochovajte ma do hrobu, v ktorom je pochovaný muž Boží, vedľa jeho kostí položte moje kosti.
31 A ciya binde, waato kaŋ a n'a fiji din banda, a salaŋ nga izey se ka ne: «D'ay bu, i m'ay fiji saara kaŋ i na Irikoy bora fiji din ra. I m'ay biriyey jisi a waney banda.
32Lebo istotne sa stane to, čo volal slovom Hospodinovým proti oltáru, ktorý je v Bét-ele, a proti všetkým domom výšin, ktoré sú v mestách Samárie.
32 Zama sanno kaŋ a na jinde tunandi ka fe feema boŋ Betel ra, Rabbi ciyaŋo boŋ, da sanno kaŋ a ci tudey boŋ sududuyaŋ nangey kulu kaŋ go Samariya kwaarey ra boŋ, sikka si sanney din ga to.»
33Po tejto udalosti sa nevrátil Jeroboám so svojej zlej cesty, ale zase narobil kňazov výšin z najposlednejších z ľudu. Kto len chcel, každému naplnil ruku a tak ho vysvätil, a bol kňazom výšin.
33 Hayey din banda Yerobowam mana bare ka nga fondo laala naŋ, amma a ye ka talkey kulu ra alfagayaŋ daŋ tudey boŋ sududuyaŋ nangey se. Boro kulu kaŋ ga ba, bonkoono m'a fay ka hanandi, zama i ma ciya alfagayaŋ tudey boŋ sududuyaŋ nangey se.
34A tak to bolo touto vecou, že dom Jeroboámov hrešil, a to tak, aby bol vyplienený a zahladený s povrchu zeme.
34 Haya din binde ciya zunubi Yerobowam windo se hala mate kaŋ cine i g'a tuusu k'a halaci ndunnya fando boŋ.