¹V dvanástom roku Achaza, judského kráľa, začal kraľovať Hozea, syn Élu, v Samárii nad Izraelom a kraľoval deväť rokov.

¹ Yahuda bonkoono Ahaz mayra jiiri way cindi hinkanta ra no Ela izo Hoseya te bonkooni Samariya ra Israyla boŋ. Jiiri yagga mo no a go ga may.

²A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, len že nie priam tak ako kráľovia Izraelovi, ktorí boli pred ním.

² A na teera laalo te Rabbi diyaŋ gaa, amma manti sanda Israyla bonkooney kaŋ yaŋ n'a jin cine.

³Proti nemu vyšiel hore Salmanazar, assýrsky kráľ, a Hozea sa mu stal sluhom a dával mu dar.

³ Assiriya bonkoono Salmaneser kaa ka wongu nd'a, Hoseya mo ciya a bannya ka kande a se jangal.

⁴Ale assýrsky kráľ našiel na Hozeovi zradu, pretože poslal poslov k Só-vovi, egyptskému kráľovi, a neposlal hore assýrskemu kráľovi obvyklého daru jako dovtedy s roka na rok. Preto ho obľahol assýrsky kráľ, poviazal ho a dal do žalára.

⁴ Assiriya bonkoono na murteyaŋ munaficitaray gar Hoseya do. Zama a jin ka diyayaŋ donton Misira bonkoono So do. A mana jangal samba Assiriya bonkoono do mo, mate kaŋ a doona ka te jiiri kulu. Woodin sabbay se no Assiriya bonkoono n'a haw k'a gaay kasu ra.

⁵A assýrsky kráľ vyšiel hore a prešiel po celej zemi a keď prišiel hore do Samárie, obľahol ju a obliehal tri roky.

⁵ Assiriya bonkoono ziji mo ka gana ka bisa laabo kulu ra. A ziji ka koy Samariya k'a windi nda wongu jiiri hinza.

⁶V deviatom roku Hozeu zaujal assýrsky kráľ Samáriu a prestehoval Izraela do Assýrie a osadil ich v Chelachu a v Chábore pri rieke Gozane a v médskych mestách.

⁶ Hoseya jiiri yagganta ra no Assiriya bonkoono na Samariya ŋwa ka Israyla ku. A kond'ey Assiriya k'i gorandi Hala, Habor isa me gaa, Gozan laabu da Mediyancey kwaarey ra mo.

⁷A stalo sa, keď len hrešili synovia Izraelovi proti Hospodinovi, svojmu Bohu, ktorý ich vyviedol z Egyptskej zeme zpod ruky faraona, egyptského kráľa, a báli sa iných bohov

⁷ A ciya mo, Israyla izey na zunubi te Rabbi ngey Irikoyo se, nga kaŋ kand'ey i ma fun Misira laabo ra nda Misira bonkoono Firawna* kambe ra. I humburu de-koy fooyaŋ,

⁸a chodili v ustanoveniach pohanov, ktorých vyhnal Hospodin zpred tvári synov Izraelových, a v ustanoveniach kráľov Izraelových, ktorých narobili,

⁸ i dira mebarawey alaadey boŋ, ngey kaŋ yaŋ Rabbi gaaray Israyla jine. I na Israyla bonkooney alaadey kaŋ i te mo gana.

⁹a synovia Izraelovi ukrývali veci, ktoré neboly spravedlivé, proti Hospodinovi, svojmu Bohu, a nastaväli si výšin vo všetkých svojich mestách, od veže strážnych až po ohradené mesto,

⁹ Tuguray ra mo Israyla izey te hariyaŋ kaŋ mana hagu Rabbi ngey Irikoyo diyaŋ gaa. Koyne, i na tudey boŋ sududuyaŋ nangey cina ngey kwaarey kulu ra, za batukoy cinari kuuko gaa kal a ma koy kwaara kaŋ gonda birni cinari gaa.

¹⁰a nastaväli si modlárskych stĺpov a hájov na každom vŕšku, jako-tak vysokom, a pod každým stromom zeleným

¹⁰ I na cinariyaŋ da wayboro himandi bundu tooruyaŋ sinji ngey boŋ se tudu kuuku kulu boŋ, da tuuri kobtokoy kulu cire.

¹¹a kadili tam na všetkých výšinách ako pohania, ktorých vypratal Hospodin zpred ich tvári; a robili zlé veci, aby popudzovali Hospodina,

¹¹ Nangey din mo no i ga dugu ton sududuyaŋ nangey kulu ra, sanda mate kaŋ cine mebarawey kaŋ Rabbi gaaray i jine din ga te. I na teera laaloyaŋ te zama i ma Rabbi zokoti se.

¹²a slúžili ukydaným bohom, o ktorých im povedal Hospodin: Nerobte toho!

¹² I may toorey se kaŋ yaŋ Rabbi n'i sanni te ka ne: «Araŋ ma si hayey din te me!»

¹³A Hospodin osvedčoval proti Izraelovi i proti Júdovi skrze všetkých svojich prorokov, skrze každého vidiaceho a hovoril: Navráťte sa zo svojich zlých ciest a ostríhajte moje prikázania, moje ustanovenia, podľa celého zákona, ktorý som prikázal vašim otcom a ktorý som poslal k vám skrze svojich služobníkov prorokov.

¹³ Kulu nda yaadin, annabi fo kulu, da borey kaŋ yaŋ ga jina fonnay kulu me ra Rabbi ci Israyla nda Yahuda se ka ne: «Wa bare ka fun araŋ fondo laaley ra. Araŋ m'ay lordey nd'ay hin sanney haggoy, ay asariya kulu boŋ kaŋ ay n'araŋ kaayey lordi nd'a mo, kaŋ ay n'ay tam annabey donton d'a.»

¹⁴Avšak neposlúchli, ale zatvrdili svoju šiju, ako svoju šiju ich otcovia, ktorí neverili v Hospodina, svojho Boha,

¹⁴ Amma i wangu ka maa, i na hanga sanday te, sanda i kaayey hanga sanda cine, kaŋ yaŋ mana Rabbi ngey Irikoyo cimandi.

¹⁵a zavrhli jeho ustanovenia a jeho smluvu, ktorú učinil s ich otcami, i jeho svedoctvá, ktorými svedčil proti nim, a odišli za márnosťou a stali sa márnymi a nasledovali pohanov, ktorí boli vôkol nich, o ktorých im prikázal Hospodin, aby nerobili jako oni.

¹⁵ I wangu a hin sanney d'a sappa kaŋ a te d'i kaayey d'a seedey kaŋ yaŋ a ci i se. I na hari yaamoyaŋ gana hal i ciya yaamoyaŋ. I na dumi cindey kaŋ yaŋ go g'i windi gana, ngey kaŋ yaŋ boŋ Rabbi lordi i se ka ne i ma si goy d'i goyey dumi.

¹⁶A opustiac všetky prikázania Hospodina, svojho Boha, spravili si liate modly, dvoje teliat, a spravili si háj a klaňali sa všetkému vojsku nebeskému a slúžili Bálovi

¹⁶ Koyne, i fay da Rabbi ngey Irikoyo lordey kulu. I na sooguyaŋ himandi handayze hinka te ngey boŋ se. I na bundu tooruyaŋ te. I gurfa beena ra marga kulu se, i may Baal se mo.

¹⁷a vodili svojich synov a svoje dcéry cez oheň a zaoberali sa veštením a planetárili a tak sa predali, aby robili to, čo je zlé v očiach Hospodinových, aby ho popudzovali.

¹⁷ I na ngey ize arey da ngey ize wayey daŋ danji ra. I na gunayaŋ da dobo te. I na ngey boŋ neera zama ngey ma laala te Rabbi diyaŋ gaa k'a zokoti.

¹⁸Preto sa veľmi rozhneval Hospodin na Izraela a odstránil ich zpred svojej tvári; nezostalo iba samo pokolenie Júdovo.

¹⁸ To, woodin yaŋ kulu sabbay se no Rabbi te bine Israyla se gumo. A n'i ganandi ka kaa nga jine. Afo kulu mana cindi, kala Yahuda kunda hinne.

¹⁹Ale ani Júda neostríhal prikázaní Hospodina, svojho Boha, lež aj oni chodili v ustanoveniach synov Izraelových, ktorých narobili.

¹⁹ Baa Yahuda mo, i mana Rabbi ngey Irikoyo lordey haggoy bo, amma i dira Israyla farilley ra kaŋ yaŋ i daŋ.

²⁰Preto opovrhnul Hospodin všetkým semenom Izraelovým a trápil ich a vydal ich do ruky lupičov tak, až ich odvrhnul od svojej tvári,

²⁰ Rabbi mo wangu Israyla izey kulu. A n'i kaynandi k'i daŋ komkoy kambe ra, hal a n'i furu ka kaa nga jine.

²¹lebo odtrhol Izraela od domu Dávidovho, a urobil kráľom Jeroboáma, syna Nebátovho; a Jeroboám odvrátil preč Izraela, aby nenasledoval Hospodina, a spôsobil to, aby hrešil veľkým hriechom.

²¹ Zama a na Israyla fay ka kaa Dawda dumo gaa. Israyla na Yerobowam Nebat izo didiji bonkooni. Yerobowam mo na Israyla ganji Rabbi ganayaŋ, a n'i daŋ zunubi bambata teeyaŋ.

²²A tak chodili synovia Izraelovi vo všetkých hriechoch Jeroboámových, ktoré páchal; neodstúpili od toho,

²² Israyla izey mo na Yerobowam zunubey kulu kaŋ yaŋ a te gana, i mana fay d'ey.

²³dokiaľ neodstránil Hospodin Izraela zpred svojej tvári, jako hovoril skrze všetkých svojich služobníkov prorokov, a preto sa musel prestehovať Izrael preč so svojej zeme do Assýrie, kde je až do tohoto dňa.

²³ Hal a to naŋ kaŋ Rabbi na Israyla ganandi ka kaa nga jine, sanda mate kaŋ cine a ci nga tam annabey kulu me ra. Yaadin no i na Israyla ganandi nd'a nga laabo ra ka kond'a Assiriya laabu hala ka kaa hunkuna.

²⁴A assýrsky kráľ doviedol národy z Babylona a z Kúty a z Avvy a z Chamatu a zo Sefarvajima a osídlil ich v mestách Samárie miesto synov Izraelových, a zaujali v dedičstvo Samáriu a bývajú v jej mestách.

²⁴ Kala Assiriya bonkoono na boroyaŋ kaa Kuta kwaara, da Babila, da Abba, da Hamat, da Sefarbayim, k'i gorandi Samariya kwaarey ra Israyla izey nango ra. Ngey mo na Samariya mayra ta ka goro a kwaarey ra.

²⁵A bolo na počiatku ich bývania tam, že sa nebáli Hospodina, a preto poslal Hospodin na nich ľvov, ktorí ich dávili.

²⁵ A ciya mo nango din i goray sintina, i mana Rabbi beerandi. Woodin sabbay se no Rabbi mo na muusu beeri yaŋ donton i ra, i na afooyaŋ wi i ra.

²⁶Preto povedali assýrskemu kráľovi a riekli: Národy, ktoré si prestehoval a osadil v mestách Samárie, neznajú obyčaje Boha zeme, a preto poslal na nich ľvov, a hľa, usmrcujú ich, pretože neznajú obyčaje Boha zeme.

²⁶ Woodin sabbay se no i salaŋ Assiriya bonkoono se ka ne: «Mebarawey kaŋ ni ku ka jisi Samariya kwaarey ra, i si laabo din Irikoyo asariya bay. Woodin sabbay se no a na muusu beeri yaŋ donton i ra. Ngey mo neeya g'i wi, zama i si laabo Irikoyo asariya bay.»

²⁷Vtedy rozkázal assýrsky kráľ a riekol: Zaveďte ta jedného z kňazov, ktorých ste odstehovali ztade, a nech idú a bývajú tam, a nech ich učí obyčaji Boha zeme.

²⁷ Alwaato din Assiriya bonkoono lordi ka ne: «Kal i ma sambu tamtaray alfagey ra afo kaŋ i kande ka fun noodin. I ma naŋ a ma ye ka koy ka goro noodin laabo ra, ka borey dondonandi laabo din Irikoyo asariya.»

²⁸A tak prišiel jeden z kňazov, ktorých boli odstehovali zo Samárie, a býval v Bét-ele a učil ich, ako sa majú báť Hospodina.

²⁸ Alfagey kaŋ i ku Samariya ra binde, afo kaa ka goro Betel. A n'i dondonandi mate kaŋ boro ga humburu Rabbi nd'a.

²⁹Ale pri tom robili si, každý národ svojich vlastných bohov a postavili v dome výšin, ktorých narobili obyvatelia Samárie, každý národ vo svojich vlastných mestách, v ktorých bývali.

²⁹ Kulu nda yaadin mebaraw fo kulu te nga boŋ tooruyaŋ k'i daŋ tudey boŋ fuwey ra, kaŋ yaŋ Samariyancey te, mebaraw kulu ngey kwaara ra kaŋ ra i ga goro.

³⁰Babylonskí mužovia si narobili Sukkót-benót; kútski mužovia si spravili Nergala; chamatskí mužovia si spravili Ašímu,

³⁰ Babila borey te Sukkot-Benet. Kuta borey mo te Nergal. Hamat borey te Asima.

³¹Avvänia spravili Nibchaza a Tartáka, a Sefarvajimänia pálili svojich synov ohňom, Adrammelechovi a Anammelechovi, bohom Sefarvajimänov.

³¹ Abbi borey te Nibhaz da Tartak. Sefarbancey mo na ngey izeyaŋ daŋ danji ra Adrammelek da Anammelek se, kaŋ ga ti Sefarbayim toorey.

³²A pritom sa báli Hospodina a narobili si kňazov výšin z najposlednejších zpomedzi seba, ktorí obetovali za nich v dome výšin.

³² Yaadin no i humburu Rabbi. I ra koyne i na alfagayaŋ suuban boro yaamey ra tudey boŋ sududuyaŋ nangey se, borey kaŋ yaŋ ga sargay te i se i tudey boŋ sududuyaŋ fuwey ra.

³³A Hospodina sa báli a svojim bohom slúžili podľa obyčaje pohanských národov tam, odkiaľ ich odstehovali.

³³ I humburu Rabbi ka may ngey toorey se mo, mebarawey kaŋ yaŋ ra i n'i sambu alaadey boŋ.

³⁴Až do tohoto dňa robia podľa drievnych obyčají, neboja sa Hospodina ani nečinia podľa svojich ustanovení ani podľa svojho súdu ani podľa zákona ani podľa prikázania, ktoré prikázal Hospodin synom Jakobovým, ktorému dal meno Izrael.

³⁴ Hala hõ i ga goy ngey doŋ alaadey boŋ. I mana Rabbi beerandi bo. I mana goy ngey hin sanney boŋ mo, wala ngey alaadey, wala asariya boŋ, wala Rabbi lordey kaŋ yaŋ a na Yakuba izey lordi nd'a din boŋ, dumo kaŋ a n'a no maa Israyla,

³⁵A Hospodin učinil s nimi smluvu a prikázal im povediac: Nebudete sa báť iných bohov ani sa im nebudete klaňať ani im nebudete slúžiť ani im nebudete obetovať.

³⁵ ngey kaŋ yaŋ Rabbi na alkawli sambu i se. A na sanno gaabandi i se ka ne: «Araŋ ma si humburu de-koy fooyaŋ bo. Araŋ ma si sombu i se, araŋ ma si may i se, araŋ ma si sargay te i se mo.

³⁶Ale iba Hospodina, ktorý vás vyviedol hore z Egyptskej zeme vo veľkej sile a vystretým ramenom, toho sa budete báť a jemu sa budete klaňať a jemu budete obetovať.

³⁶ Amma Rabbi, nga kaŋ fun d'araŋ Misira laabo ra da dabari bambata da kambe sallanta, nga no araŋ ga humburu. Nga mo no araŋ ga sombu a se; a se mo no araŋ ga sargay te.

³⁷A ustanovenia a súdy a zákon a prikázania, ktoré vám napísal, budete ostríhať činiac to, po všetky dni a nebudete sa báť iných bohov.

³⁷ A hin sanney d'a farilley d'a asariya d'a lordey, kaŋ yaŋ a hantum araŋ se, araŋ g'i haggoy hal abada, zama araŋ m'i te. Araŋ ma si humburu de-koy fooyaŋ bo.

³⁸A na smluvu, ktorú som učinil s vami, nezabudnete ani sa nebudete báť iných bohov.

³⁸ Sappa kaŋ ay te d'araŋ mo, araŋ ma si diny'a bo. Araŋ ma si humburu de-koy fooyaŋ.

³⁹Ale iba Hospodina, svojho Boha, sa budete báť, a on vás vytrhne z ruky všetkých vašich nepriateľov.

³⁹ Amma Rabbi araŋ Irikoyo no araŋ ga humburu. A g'araŋ faaba mo araŋ ibarey kulu kambe ra.»

⁴⁰Ale neposlúchli, a robili a robia podľa drievnej svojej obyčaje.

⁴⁰ Amma i mana hangan. I goy ngey doŋ alaadey boŋ.

⁴¹A tak tedy sa bály tie národy Hospodina a slúžily svojim rytinám aj ich synovia i synovia ich synov; ako robili ich otcovia, tak robia aj oni až do tohoto dňa.

⁴¹ Dumi woodin yaŋ mo, i humburu Rabbi ka may sooguyaŋ hima-careyaŋ se. Yaadin mo no i izey d'i haamey. Sanda mate kaŋ i kaayey te, yaadin no ngey mo goono ga te hala ka kaa sohõ.