1A stalo sa v treťom roku Hozeu, syna Élu, izraelského kráľa, že začal kraľovať Ezechiáš, syn Achaza, judského kráľa.
1 A ciya mo, Israyla bonkoono Hoseya Ela izo mayra jiiri hinzanta ra, kala Yahuda bonkoono Hezeciya Ahaz izo mo te bonkooni.
2Dvadsaťpäť rokov mal, keď začal kraľovať, a kraľoval dvadsaťdeväť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Abia, dcéra Zachariášova.
2 A gonda jiiri waranka cindi gu waato kaŋ a sintin ka may. A may mo jiiri waranka cindi yagga Urusalima ra. A nyaŋo maa Abi, Zakariya ize way.
3A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako činil Dávid, jeho otec.
3 A na teera hanno te Rabbi diyaŋ gaa, sanda hay kulu kaŋ a kaayo Dawda te cine.
4On odstránil výšiny, roztrieskal modlárske sochy, vysekal háje a roztĺkol medeného hada, ktorého bol spravil Mojžiš; lebo až do tých dní mu kadili synovia Izraelovi kadivo, a nazval ho Nechuštánom.
4 A na tudey boŋ sududuyaŋ nangey tuusu, ka cinarey ceeri-ceeri, ka wayboro himandi bundu toorey beeri-beeri. A na guuru-say gondo bagu-bagu, wo kaŋ Musa dan. Zama kala alwaato din Israyla izey ga dugu ton a se, i ga ne a se mo Nehustan, _kaŋ a feerijo ga ti gondo kaŋ i te da guuru-say|_.
5Nadejal sa na Hospodina, Boha Izraelovho, a nebolo po ňom jemu rovného medzi všetkými kráľmi Júdovými ani medzi tými, ktorí boli pred ním.
5 A de Rabbi Israyla Irikoyo gaa, a banda mo a cine mana te Yahuda bonkooney kulu ra, baa ngey kaŋ yaŋ n'a jin ra.
6Lebo sa pevne držal Hospodina; neuhnul od neho, aby ho nebol nasledoval; a ostríhal jeho prikázania, ktoré prikázal Hospodin Mojžišovi.
6 Zama a naagu Rabbi gaa. A mana fay d'a ganayaŋ mo, amma a n'a lordey haggoy, kaŋ yaŋ Rabbi na Musa lordi nd'a.
7A Hospodin bol s ním; všade, kamkoľvek išiel, a čokoľvek konal, rozumne konal a sprotivil sa assýrskemu kráľovi a neslúžil mu.
7 Rabbi mo go a banda. Naŋ kaŋ a gana kulu, a du albarka. A murte mo Assiriya bonkoono gaa, a mana may a se.
8On porazil Filištínov až po Gazu i jej kraje, a to od veže strážnych až po ohradené mesto.
8 A na Filistancey kar ka koy hala Gaza nd'a kawyey, za batukoy gar'ize gaa ka koy hala kwaara kaŋ gonda birni cinari gaa.
9A stalo sa vo štvrtom roku kráľa Ezechiáša, a to bol siedmy rok Hozeu, syna Élovho, izraelského kráľa, že vyšiel hore Salmanazar, assýrsky kráľ, proti Samárii a obľahol ju.
9 A ciya mo, Bonkoono Hezeciya mayra jiiri taacanta ra, kaŋ ga ti Israyla bonkoono Hoseya Ela izo jiiri iyyanta, kala Assiriya bonkoono Salmaneser ziji ka koy Samariya k'a windi nda wongu.
10A zaujal ju po troch rokoch, v šiestom roku Ezechiáša, ktorý to rok bol deviatym rokom Hozeu, izraelského kráľa; vtedy bola zaujatá Samária.
10 Jiiri hinzanta bananta i n'a ŋwa, sanda Hezeciya mayra jiiri iddanta ra, kaŋ ga ti Israyla bonkoono Hoseya mayra jiiri yagganta, i na Samariya ŋwa.
11A assýrsky kráľ prestehoval Izraela so Assýrie a osadil ich v Chelachu a v Chábore pri rieke Gozane a v médskych mestách,
11 Assiriya mo na Israyla ku ka kond'ey Assiriya k'i gorandi Hala, Habor isa me gaa, Gozan laabu, da Midiyancey kwaarey ra mo.
12pretože neposlúchali na hlas Hospodina, svojho Boha, ale prestupovali jeho smluvu, všetko to, čo prikázal Mojžiš, služobník Hospodinov, a neposlúchali ani nečinili.
12 Zama i mana Rabbi ngey Irikoyo sanno gana bo, amma i n'a sappa tunandi, kaŋ ga ti hayey kulu kaŋ Rabbi tamo Musa n'i lordi nd'a. I wangu ka maa a se mo, sanku fa i m'a te.
13Potom v štrnástom roku kráľa Ezechiáša, vyšiel hore Senacherib, assýrsky kráľ, proti všetkým mestám Júdovým ohradeným a zaujal ich.
13 Kala bonkoono Hezeciya mayra jiiri way cindi taacanta ra, Assiriya bonkoono Sennakerib ziji ka kaa ka Yahuda gallu kulu kaŋ gonda cinari beeri wongu, a n'i ŋwa mo.
14A Ezechiáš, judský kráľ, poslal poslov k assýrskemu kráľovi do Lachiša povediac: Zhrešil som, obráť sa preč odo mňa; to, čo naložíš na mňa, ponesiem. A assýrsky kráľ uložil na Ezechiáša, judského kráľa, tristo hrivien striebra a tridsať hrivien zlata.
14 Yahuda bonkoono Hezeciya mo donton Assiriya bonkoono do Lacis kwaara ra ka ne: «Ay na taali te. Ni ma tun k'ay naŋ. Haŋ kaŋ ni dake ay boŋ kulu, ay g'a sambu.» Assiriya bonkoono mo dake Yahuda bonkoono Hezeciya boŋ nzarfu ton way cindi hinza nda jare cine, da wura ton fo nda jare cine.
15A Ezechiáš dal všetko striebro, ktoré sa našlo v dome Hospodinovom a v pokladoch domu kráľovho.
15 Hezeciya mo n'a no nzarfu kulu kaŋ i gar Rabbi windo ra, da bonkoono kwaara jisiyaŋ nango ra.
16V tom čase olúpal Ezechiáš dvere chrámu Hospodinovho zo zlata i stĺpy, ktoré bol pokryl zlatom sám Ezechiáš, judský kráľ, a dal to assýrskemu kráľovi.
16 Alwaato din no Hezeciya na wura kaŋ go Rabbi windo meyey gaa da meyey ganjey gaa dagu, wo kaŋ Yahuda bonkoono Hezeciya n'i daabu nd'a. A n'i no Assiriya bonkoono se.
17Ale assýrsky kráľ jednako len poslal Tartána a Rab-sarísa a Rabsákeho z Lachiša ku kráľovi Ezechiášovi s velikým vojskom do Jeruzalema. A odíduc hore prišli k Jeruzalemu a vyjdúc hore prišli a zastáli pri struhe horného rybníka, ktorá je pri hradskej poľa valchárovho.
17 Assiriya bonkoono na Tartan, da mantawey jine funa, da Rabsake donton i ma fun Lacis ka koy Bonkoono Hezeciya do Urusalima. I koy mo nda wongu marga bambata. Saaya kaŋ i to noodin, i binde kay bango hari fonda jarga, nga kaŋ go beene kaarukoy fari fonda gaa haray.
18A keď volali na kráľa, vyšiel k nim Elijakim, syn Hilkiášov, ktorý bol nad domom, a Šebna, pisár, a Joach, syn Azafov, kancelár.
18 Saaya kaŋ i na bonkoono ce, kala Eliyacim Hilciya ize kaŋ ga faada almayaaley dabari, da Sebna kaŋ ga tirey hantum, da Yowa Asaf izo kaŋ ga tirey gaay, i fatta ka koy i do.
19A Rabsáke im povedal: Nože povedzte Ezechiášovi: Takto hovorí ten veľký kráľ, assýrsky kráľ: Akáže je to nádej, na ktorú sa nadeješ?
19 Rabsake ne i se: «Kal araŋ ma ci Hezeciya se sohõ: Mate kaŋ bonkooni beero, Assiriya bonkoono ci neeya: Deyaŋ hari woofo dumi gaa no ni goono ga jeeri?
20Povedal si iba slovo rtov, a to má byť rada a sila do boja! Na koho sa teraz nadeješ, že si sa mi sprotivil?
20 Ni goono ga ne (amma woodin kulu ruubu no): iri gonda dabari nda wongu gaabi. May no bora binde kaŋ gaa ni goono ga jeeri, kaŋ se ni murte ay gaa?
21Teraz hľa, spoľahol si sa na tú trstenú palicu nalomenú, na Egypt, ktorá, keď sa niekto oprie na ňu, vojde do jeho ruky a prebodne ju: taký je faraon, egyptský kráľ, všetkým, ktorí sa nadejú na neho.
21 A go, ni goono ga jeeri goobo wo gaa, kaŋ kwaari ceero no, kaŋ ga ti Misira. Baa boro jeeri haya din dumi gaa, kal a ma furo bora kambe ra k'a gooru. Yaadin cine no Misira bonkoono Firawna bara nd'a boro kulu kaŋ ga jeeri a gaa se!
22A keď mi poviete: Na Hospodina, svojho Boha, sa nadejeme! Či nie je to ten istý, ktorého výšiny odstránil Ezechiáš i jeho oltáre, a riekol Júdovi a Jeruzalemu: Pred týmto oltárom sa budete klaňať v Jeruzaleme!?
22 Amma d'araŋ ne ay se araŋ go ga de Rabbi araŋ Irikoyo gaa -- manti nga no Hezeciya n'a sududuyaŋ nangey d'a sargay feemey hibandi? A ne mo Yahuda nda Urusalima se: ‹Feema woone jine no araŋ ga sududu Urusalima ra.›
23A teraz nože závoď s mojím pánom, s assýrskym kráľom, a dám ti dva tisíce koní, ak si môžeš dať na ne jazdcov.
23 Sohõ binde, ay ga ni ŋwaaray, ma caaca nd'ay koyo Assiriya bonkoono. Ay ga ni no bari zambar hinka, hala day nin wo, ni wano do haray ni ga hin ka kaarukoyaŋ dake i boŋ.
24A jako potom odvrátiš tvár jediného vojvodcu, niektorého z najmenších služobníkov môjho pána? Ale pravda spoľahneš sa na Egypt, na vozy a na jazdcov!
24 Mate binde no ni ga te ka yaarukom folloŋ bare ka ye banda ay koyo bannyey ra, baa i kulu ikayna? Ni goono ga jeeri Misira gaa. To, ni ga du wongu torkoyaŋ da bari-kariyaŋ noodin?
25A krome toho, či som prišiel bez Hospodina hore proti tomuto miestu, aby som ho zkazil? Veď Hospodin mi povedal: Vyjdi hore proti tej zemi a zkaz ju!
25 Ay mo sohõ, kaŋ ay kaa ay ma nango wo halaci se, manti Rabbi yaddayaŋ boŋ no? Rabbi no ka ne ay se ay ma koy ka laabo wo wongu k'a halaci.»
26Na to riekol Elijakim, syn Hilkiášov, a Šebna a Joach Rabsákemu: Hovor, prosíme, svojim služobníkom sýrsky, lebo veď rozumieme, a nehovor s nami židovsky pred ľudom, ktorý je na múre!
26 Kala Hilciya izo Eliyacim da Sebna nda Yoha ne Rabsake se: «Iri ga ni ŋwaaray, ma salaŋ iri, ni bannyey se da Suriyance sanni, zama iri ga maa woodin. Ma si salaŋ iri se da Yahudancey sanni borey kaŋ go birni cinaro boŋ hangey ra.»
27Ale Rabsáke im povedal: A či azda proti tvojmu pánovi a k tebe ma poslal môj pán, aby som vám hovoril tieto slová? A či nie proti mužom, ktorí sedia na múre, aby jedli svoje vlastné lajná a pili svoj vlastný moč i spolu s vami?
27 Amma Rabsake ne i se: «E! Ay koyo n'ay donton nin da ni koyo do no, sanku fa ay ma sanni woone yaŋ ci? Manti alborey kaŋ go ga goro birni cinaro boŋ yaŋ gaa no a n'ay donton, i ma ngey wuri ŋwa, i ma ngey hari-mun haŋ mo araŋ banda?»
28Potom sa postavil Rabsáke a volal veľkým hlasom židovsky, hovoril a riekol: Počujte slovo toho veľkého kráľa, assýrskeho kráľa!
28 Kala Rabsake kay noodin ka ce da jinde beeri Yahudance sanni ra. A salaŋ i se ka ne: «Wa maa bonkooni beero Assiriya bonkoono sanno.
29Takto hovorí kráľ: Nech vás neklame Ezechiáš! Lebo vás nebude môcť vytrhnúť z jeho ruky!
29 Yaa no bonkoono ci: ‹Wa si ta Hezeciya m'araŋ halli, zama a si hin k'araŋ faaba Assiriya bonkoono kambe ra.
30Ani nech vás nenahovorí Ezechiáš nadejať sa na Hospodina hovoriac: Istotne nás vytrhne Hospodin, a nebude vydané toto mesto do ruky assýrskeho kráľa.
30 Hezeciya ma si naŋ mo araŋ ma de Rabbi gaa ka ne: Daahir Rabbi g'iri faaba, hala gallo wo ma si furo Assiriya bonkoono kambe ra.›
31Nepočúvajte na Ezechiáša, lebo takto hovorí assýrsky kráľ: Učiňte so mnou mier a nadobudnite požehnanie a tak vyjdite ku mne a jedzte každý zo svojho viniča a každý zo svojho fíka a pite každý vodu zo svojej studne,
31 Wa si hangan Hezeciya se, zama yaa no Assiriya bonkoono ci: ‹Wa amaana te da ay, wa fatta mo ka kaa ay do. Boro kulu ga nga reyzin* nyaŋo nafa ŋwa, boro kulu ga ŋwa nga jeejay* nyaŋo gaa, araŋ boro fo kulu ga haŋ nga bumbo dayo gaa,
32dokiaľ neprijdem a nepoberiem si vás do zeme, podobnej vašej zemi, do zeme obilia a vína, do zeme chleba a viníc, do zeme olív, vydávajúcich dobrý olej, a medu, a žite a nepomrite! Ale nepočúvajte na Ezechiáša, lebo vás zvodí hovoriac: Hospodin nás vytrhne.
32 hal a ga to alwaati kaŋ ay ga kaa k'araŋ sambu, ka konda araŋ laabu fo ra kaŋ ga hima araŋ laabu. A gonda ntaaso da reyzin hari, laabu no kaŋ gonda hari nda reyzin kaliyaŋ, zeytun* nya da yu laabu mo no zama araŋ ma funa, araŋ ma si bu se.› Araŋ ma si hangan Hezeciya se pat! waati kaŋ a g'araŋ fafagu ka ne: ‹Rabbi g'iri faaba.›
33Či azda vytrhli bohovia národov každý svoju zem z ruky assýrskeho kráľa?
33 Ndunnya de-koyey ra gonda afo kaŋ na nga laabo faaba Assiriya bonkoono kambe ra no?
34Kde sú bohovia Chamatu a Arpádu? Kde bohovia Sefarvajima, Hény a Ivvy, aby boli vytrhli Samáriu z mojej ruky?!
34 Man Hamatyaŋ da Arpad de-koyey? Man gaa Sefarbayim da Hena nda Abba de-koyey? I na Samariya faaba ay kamba ra no?
35Ktorí sú to medzi všetkými bohmi tých zemí, ktorí by boli vytrhli svoju zem z mojej ruky, aby Hospodin vytrhol Jeruzalem z mojej ruky?
35 Laabey kulu de-koyey ra, woofo no ka nga laabo faaba ay kambe ra, hala Rabbi mo ma Urusalima faaba ay kamba ra?»
36A ľud mlčal, a neodpovedali mu ani slova, lebo to bol rozkaz kráľov, ktorý povedal: Neodpovedajte mu!
36 Amma jama dangay siw! I mana tu a se da baa sann'ize folloŋ, zama bonkoono lordi ka ne i ma si tu a se.
37Potom prišiel Elijakim, syn Hilkiášov, ktorý bol nad domom, i Šebna, pisár, i Joach, syn Azafov, kancelár, k Ezechiášovi majúc roztrhnuté rúcho a oznámili mu slová Rabsákeho.
37 Waato din gaa Eliyacim Hilciya ize kaŋ ga faada almayaaley dabari, da Sebna kaŋ ga tirey hantum, da Yowa Asaf izo kaŋ ga tirey gaay, i ye ka kaa Hezeciya do nda ngey bankaarayey toorante yaŋ ka Rabsake sanney ci a se.