¹A stalo sa, keď to počul kráľ Ezechiáš, že roztrhnul svoje rúcho a oblečúc sa smútočnou vrecovinou, vošiel do domu Hospodinovho.

¹ Waato kaŋ Bonkoono Hezeciya maa woodin binde, a na nga bankaarayey tooru-tooru, a na bufu zaara haw nga gaa, a koy ka furo Rabbi windo ra.

²A poslal Elijakima, ktorý bol nad domom, a Šebnu, pisára, a starších z kňazov, odiatych vrecovinou, k prorokovi Izaiášovi, synovi Ámosovmu,

² A na Eliyacim kaŋ ga faada almayaaley dabari donton mo, nga nda Sebna kaŋ ga tirey hantum, da alfaga ra dottijo zeeney, i go ga daabu nda bufu zaarayaŋ. I koy annabi Isaya, Amoz ize do.

³a riekli mu: Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom súženia, karhania a posmechu; lebo synovia prišli až k prielomu, ale niet sily porodiť.

³ I ne a se: «Hezeciya ne: ‹Zaari woone ya taabi nda wowi, da donda-caray zaari no, zama izey to hayyaŋ, gaabi mo si no kaŋ g'i hay.

⁴Možno, že počuje Hospodin, tvoj Bôh, všetky slová Rabsákeho, ktorého poslal assýrsky kráľ, jeho pán, aby sa rúhal živému Bohu, a pokára ho za slová, ktoré počul Hospodin, tvoj Bôh, a preto povznes modlitbu za ostatok, ktorý sa ešte nachádza.

⁴ Hambara Rabbi ni Irikoyo ga maa Rabsake sanney kulu, nga kaŋ a koyo Assiriya bonkoono donton a ma Irikoy Fundikoono kayna, hala Rabbi ni Irikoyo ma kaseeti a gaa sanno kaŋ nga maa din sabbay se. Ni binde, ma ni jinde sambu ka te adduwa jare woone kaŋ cindi se.› »

⁵A tak prišli služobníci kráľa Ezechiáša k Izaiášovi.

⁵ Bonkoono Hezeciya tamey mo kaa Isaya do.

⁶A Izaiáš im povedal: Takto poviete svojmu pánovi: Takto hovorí Hospodin: Neboj sa slov, ktoré si počul, ktorými obrážali sluhovia assýrskeho kráľa mňa.

⁶ Isaya mo ne i se: «Ya-cine no araŋ ga ci araŋ koyo se: Rabbi ne: Ni ma si humburu sanney kaŋ ni maa din, kaŋ yaŋ Assiriya bonkoono tamey n'ay kayna d'a.

⁷Hľa, ja dám do neho ducha, aby počul zvesť a navrátil sa do svojej zeme, a spôsobím to, aby padnul od meča vo svojej zemi.

⁷ A go, ay ga biya fo daŋ a ra, a ga maa ruubu fo, a ga ye mo nga laabo ra. Ay mo ga naŋ takuba m'a zeeri noodin a laabo ra.»

⁸A Rabsáke sa navrátil a našiel assýrskeho kráľa bojovať proti Libne, lebo počul, že odišiel od Lachiša.

⁸ Rabsake mo ye ka koy Assiriya bonkoono do. A n'a gar a goono ga wongu nda Libna kwaara, zama a maa baaru kaŋ a tun Lacis.

⁹A keď počul o Tirhákovi, ethiopskom kráľovi, že hovorili: Hľa, vyšiel, aby bojoval s tebou! zase poslal poslov k Ezechiášovi s týmito slovami:

⁹ A maa Etiyopi bonkoono Tirhaka baaru kaŋ ne: «Guna, a fatta zama nga ma wongu nda nin.» Kala Assiriya bonkoono ye ka diyayaŋ donton Hezeciya gaa ka ne:

¹⁰Takto poviete Ezechiášovi, judskému kráľovi: Nech ťa neklame tvoj Bôh, na ktorého sa nadeješ, hovoriac: Nebude vydaný Jeruzalem do ruky assýrskeho kráľa!

¹⁰ «Ya-cine no araŋ ga salaŋ Yahuda bonkoono Hezeciya se d'a, araŋ ma ne a se: ‹Ni Irikoyo kaŋ gaa ni ga de din, a ma si ni halli ka ne Urusalima si furo Assiriya bonkoono kambe ra bo.

¹¹Lebo hľa, ty si počul o tom, čo urobili assýrski kráľovia všetkým zemiam, ako ich docela zahubili, a ty by si mal byť vytrhnutý?

¹¹ A go, ni maa mate kaŋ Assiriya bonkooney te laabu kulu se k'i halaci parkatak. Ni binde, ni ga yana no?

¹²Či ich azda vytrhli bohovia národov, ktoré zkazili moji otcovia, Gozana a Chárana, Recefa a synov Édena, ktorí boli v Telassáre?

¹² Ndunnya dumey din kaŋ yaŋ ay kaayey halaci sanda Gozan, da Haran, da Resef, da Eden izey kaŋ yaŋ go Telassar ra, i de-koyey n'i faaba no?

¹³Kde je kráľ Chamatu a kráľ Arpádu a kráľ mesta Sefarvajima, Hény a Ivvy?

¹³ Man Hamat bonkoono, da Arpad bonkoono, da Sefarbayim gallo wano, da Hena nda Abba wano?› »

¹⁴Vtedy vzal Ezechiáš list z ruky poslov a prečítal ho, a odíduc hore do domu Hospodinovho, rozvinul ho Ezechiáš pred Hospodinom.

¹⁴ Hezeciya mo na tira ta diyey kambey ra k'a caw. Hezeciya ziji mo ka koy Rabbi windo ra ka tira feeri Rabbi jine.

¹⁵A Ezechiáš sa modlil pred Hospodinom a povedal: Hospodine, Bože Izraelov, ktorý tróniš nad cherubínmi, ty si sám jediný Bôh, a to všetkých kráľovstiev zeme, ty si učinil nebesia i zem.

¹⁵ Hezeciya na adduwa te Rabbi gaa mo ka ne: «Ya Rabbi, Israyla Irikoyo, ciiti malaykey boŋ gorokwa, ni hinne no ga ti Irikoy ndunnya mayrayey kulu ra. Nin no ka beene nda ganda te.

¹⁶Nakloň, Hospodine, svoje ucho a počuj! Otvor, Hospodine, svoje oči a vidz a počuj slová Senacheribove, ktorý ho poslal, aby sa rúhal živému Bohu.

¹⁶ Ya Rabbi, ma ni hanga jeeri ka maa, ma ni moy fiti ka guna. Ma maa Sennakerib sanney kaŋ a na Rabsake donton d'a zama nga ma Irikoy Fundikoono kayna se.

¹⁷Je to skutočná pravda, Hospodine, spustošili assýrski kráľovia tie národy aj ich zeme

¹⁷ Daahir, ya Rabbi, Assiriya bonkooney na laabey da ngey batamey halaci.

¹⁸a pohádzali ich bohov do ohňa, lebo to neboli Bohovia, ale dielo rúk človeka, drevo a kameň, a zahubili ich.

¹⁸ I n'i toorey mo catu danji ra, zama manti irikoyyaŋ no, amma borey kambe goyyaŋ no, tuuri nda tondi yaŋ no. Woodin se no i hin k'i halaci.

¹⁹A tak teraz, Hospodine, náš Bože, prosíme, zachráň nás z jeho ruky, aby poznaly všetky kráľovstvá zeme, že ty, Hospodine, si sám jediný Bôh.

¹⁹ Sohõ mo, ya Rabbi iri Irikoyo, ay ga ni ŋwaaray, m'iri faaba Sennakerib kambe ra, hala ndunnya mayrayey kulu ma bay kaŋ nin, ya Rabbi, ni hinne no ga ti Irikoy.»

²⁰Vtedy poslal Izaiáš, syn Ámosov, k Ezechiášovi a riekol: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: To, za čo si sa mi modlil ohľadne Senacheriba, assýrskeho kráľa, som počul.

²⁰ Isaya Amoz izo mo donton Hezeciya gaa ka ne a se: «Yaa no Rabbi, Israyla Irikoyo ci: Za kaŋ ni na adduwa te ay gaa Assiriya bonkoono Sennakerib ciine ra, ay maa ni se.

²¹Toto je slovo, ktoré hovorí Hospodin o ňom: Opovrhuje tebou a posmieva sa ti panna dcéry Siona, posmešne kýva za tebou hlavou, dcéra Jeruzalema!

²¹ Sanni kaŋ Rabbi ci a boŋ neeya: Sihiyona ize wandiya donda nin ka donda-caray haari te ni se. Urusalima ize wayo na boŋ saku-saku ni banda!

²²Komu si sa ty rúhal a koho si obrážal? Proti komu si povýšil hlas? A pozdvihol si svoje oči na výsosť proti Svätému Izraelovmu!

²² May no ni kayna? May no ni donda din? May gaa no ni na jinde sambu, Ni na ni boŋ sambu ka beene guna ka gaaba nd'a Israyla wane Koy Hanna?

²³Skrze svojich poslov si sa rúhal Pánovi a povedal si: S množstvom svojich vozov som ja vyšiel na vysokosť vrchov, na najvyššie vrchole Libanona, a pozotínam jeho vysoké cedry i jeho výborné jedle spanilé a vojdem do nocľažišťa na jeho konci, do lesa, do jeho ovocnej zahrady.

²³ Ni na ni tamey daŋ i ma Rabbi kayna. Ay torkey kunda no ay kaaru nd'a, Hala tondi kuukey boŋ, Hala yongo Liban carawey gaa. Ay ga sedre* beerey da sipres* suubanantey mo beeri ka zeeri. Ay ga furo saaji tuuri zugu booba ra, Hala lunku-lunkey ra.

²⁴Ja som vykopal a pil som cudzie vody a vysuším spodkom svojich nôh všetky toky Egypta.-

²⁴ Ay fansi ka yawtaray hari haŋ, Ay ce taamu no ay na Misira isey kulu koogandi nd'a.

²⁵Či si ty nepočul, že som to už dávno učinil, že som utvoril od pradávna? A teraz som to priviedol ta, že si nato, aby si pustošil ohradené mestá v hromady rumov.

²⁵ Haba? Ni mana maa baaru za gaayaŋ? Ay no ka woodin te k'a waadu mo za waato zamaney ra. Sohõ mo ay n'a toonandi kaŋ ga ti ni ma gallu kaŋ gonda cinari beeri halaci, K'i ciya laabu gusam.

²⁶A ich obyvatelia nemajúc sily odolať desia a hanbia sa, sú jako poľná bylina a jako zeleň sviežej trávy, jako tráva na strechách, siatina, zkazená hrdzou, prv ako by bola vyrástla do stebla.

²⁶ I gorokoy ciya hina kayna koyyaŋ, I humburu, i haaw, I go sanda saaji subu cine, sanda kobto tayo, Sanda subu tayo kaŋ go garu boŋ cine kaŋ ga kukure za a mana beeri.

²⁷Ale ja znám tvoje sedenie, tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie i tvoje zúrenie proti mne.

²⁷ Amma ay wo ga ni gora bay, Da ni fattayaŋo, da ni furoyaŋo, Da ni futay beero ay gaa.

²⁸Pretože tvoje zúrenie proti mne a tvoja spupná ubezpečenosť vystúpila hore do mojich uší, dám svoju obrúčku do tvojich nozdier a svoje zubadlo do tvojich rtov a odvediem ťa zpät cestou, ktorou si prišiel.

²⁸ Ay gaa futa kaŋ ni te ay sabbay se binde, Zama ni boŋbeera baaru kaaru hal a furo ay hangey ra, Kal ay m'ay darb'izo daŋ ni niina ra, D'ay alzamo mo ni meyo ra, Ya ni bare ka ye da nin fonda kaŋ ni gana ka kaa din ra.

²⁹A toto ti bude, Ezechiášu, znamením: tohoto roku máte jesť to, čo samo narastie, i druhého roku to, čo sa samo urodí, a tretieho roku sejte a žnite a saďte vinice a jedzte ich ovocie.

²⁹ Ya nin Hezeciya, woone no ga ciya ni se alaama: Haran araŋ ga jaraw ŋwa, Yeesi mo kala woodin jarawo, Jiiri hinzanta mo araŋ ma duma ka wi, Araŋ ma reyzin* kaliyaŋ tilam, araŋ m'i nafa ŋwa mo.

³⁰A ostatok domu Júdovho, ktorý unikne, vpustí zase korene dolu a vydá ovocie hore.

³⁰ Yahuda duma jara kaŋ cindi kaŋ du ka yana mo, A ga ye ka te kaaji ganda, a ma izey te beene.

³¹Lebo z Jeruzalema vyjde ostatok a to, čo unikne záhube, z vrchu Siona. Revnivosť Hospodina Zástupov to učiní.

³¹ Zama Urusalima ra no jare fo kaŋ cindi din ga fatta, Ngey kaŋ yaŋ yana ga fatta Sihiyona tondo ra. Rabbi Kundeykoyo anniya no ga woodin te.

³²Preto takto hovorí Hospodin o assýrskom kráľovi: Nevojde do tohoto mesta ani ta nevostrelí strely ani nepojde proti nemu štítom ani nenasype proti nemu násypu.

³² Woodin sabbay se, yaa no Rabbi ci Assiriya bonkoono boŋ: A si kaa gallu woone ra. A si hangaw hay a ra, a si kaa a jine da koray, A si laabu tulluwa te a se mo.

³³Tou istou cestou, ktorou prišiel, sa i navráti; ale do tohoto mesta nevojde, hovorí Hospodin.

³³ Fonda kaŋ a gana ka kaa d'a din, Nga no a ga gana ka ye koyne. A si kaa mo kwaaro wo do, Yaadin no Rabbi ci.

³⁴Lebo budem brániť toto mesto a zastávať ho, aby som ho zachránil pre seba a pre Dávida, svojho služobníka.

³⁴ Zama ay no ga te gallu woone se kosaray y'a faaba ay boŋ se no, Ay boŋ se d'ay tamo Dawda mo sabbay se.»

³⁵A stalo sa tej istej noci, že vyšiel anjel Hospodinov a pobil v assýrskom tábore sto osemdesiatpäť tisíc. A keď vstali skoro ráno, videli, že hľa, všetci boli mŕtvolami.

³⁵ Kala cino din ra Rabbi malayka fatta ka koy ka Assiriyancey wongu marga ra boro zambar zangu nda wahakku cindi gu wi. Waato kaŋ borey tun susuba, a go, i kulu buukoyaŋ no.

³⁶Preto sa pohol a odišiel. A tak sa navrátil Senacherib, assýrsky kráľ, a býval a sedel v Ninivem.

³⁶ Assiriya bonkoono Sennakerib mo tun ka ye nga ce banda ka goro Ninawiya kwaara.

³⁷A stalo sa, keď sa klaňal v dome Nizrocha, svojho boha, že Adrammelech a Šarecer, jeho synovia, ho zabili mečom a sami utiekli do zeme Araráta. A kraľoval Esar-chaddon, jeho syn, miesto neho.

³⁷ A ciya mo, waato kaŋ a goono ga sududu nga de-koyo Nisrok se tooro windo ra, kal a izey Adrammelek da Sarezar n'a wi nda takuba. I zuru ka yana mo ka koy Ararat laabo ra. Sennakerib ize Esar-Haddon no te bonkooni a nango ra.