1A stalo sa deviateho roku jeho kraľovania, desiateho mesiaca, desiateho dňa toho mesiaca, že prišiel Nabuchodonozor, babylonský kráľ, i s celým svojím vojskom proti Jeruzalemu a rozložil sa proti nemu táborom, a vystavil proti nemu hradby dookola.
1 I go no, a koytaray jiiri yagganta ra, handu way, hando jirbi wayanta hane, kala Babila bonkoono Nebukadnezzar kaa, nga nda nga wongu jama, zama i ma wongu nda Urusalima. A n'a windi nda wongu. I na fu beeri gaabikooni yaŋ cina mo k'a windi.
2A tak bolo mesto obľahnuté až do jedenásteho roku kráľa Cedekiáša.
2 Hala Bonkoono Zedeciya jiiri way cindi fa i na kwaara windi nda wongu.
3Deviateho dňa toho štvrtého mesiaca zmocnil sa mesta hlad, a nebolo chleba pre ľud zeme.
3 Handu taaca, jirbi yagganta hane hara kankam kwaara ra hal i jaŋ ŋwaari laabo borey se.
4Vtedy bolo prelomené mesto, a všetci bojovní mužovia utiekli tej noci cestou brány medzi dvoma múrami, ktorá bola pri zahrade kráľovej. A Chaldeji ležali proti mestu dookola. A kráľ odišiel cestou roviny Araby.
4 Alwaato din gaa i na fune te kwaara cinaro gaa. Yahuda soojey kulu mo zuru cino ra ka gana fonda kaŋ go meyo kaŋ go garu hinka game ra din gaa ka fatta, meyo kaŋ go bonkoono kalo jarga nooya. (Amma Kaldancey wongu jama goono ga kwaara windi; i goono ga wongu nd'a.) Bonkoono mo gana Gooru Beero fonda gaa haray.
5Ale vojsko Chaldejov prenasledovalo kráľa, a dostihli ho na rovinách Jericha, a všetko jeho vojsko sa rozpŕchlo od neho.
5 Amma Kaldancey soojey na bonkoono ce banda gana k'a to Yeriko batama ra. Zedeciya soojey kulu say k'a naŋ.
6A oni chytiac kráľa odviedli ho k babylonskému kráľovi hore do Ribly a tam ho súdili.
6 Kal i na bonkoono di ka kond'a Babila bonkoono do Ribla ra, nga mo n'a ciiti.
7A synov Cedekiášových pobili pred jeho očima, a oči Cedekiášove oslepil a poviazal ho dvoma medenými reťazami, a doviedli ho do Babylona.
7 I na Zedeciya izey wi a jine ka Zedeciya moy looti. I n'a haw da guuru-say sisiriyaŋ ka kond'a Babila.
8Potom piateho mesiaca, siedmeho dňa toho mesiaca, ktorý to rok bol devätnástym rokom kráľa Nabuchodonozora, babylonského kráľa, prišiel Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, služobník babylonského kráľa, do Jeruzalema.
8 Bonkoono Nebukadnezzar mayra jiiri way cindi yagganta, handu guwanta, hando zaari iyyanta hane, kala Nebuzaradan, batukoy jine bora, Babila bonkoono tamo kaa Urusalima.
9A spálil dom Hospodinov i dom kráľov i všetky domy Jeruzalema, i všetky veľké domy popálil ohňom.
9 A na Rabbi windo nda bonkoono windo da Urusalima windey kulu ton. A na danji daŋ windi beerey kulu gaa.
10A múry Jeruzalema dookola rozborilo všetko vojsko Chaldejov, ktoré mal so sebou veliteľ kráľovskej stráže.
10 Kaldancey soojey kulu mo kaŋ go batukoy jine bora banda na Urusalima birni cinarey bagu-bagu nangu kulu.
11A ostatok ľudu, ktorý bol pozostal v meste, a prebehlíkov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, jako aj ostatok zástupu prestehoval Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže.
11 Borey mo kaŋ cindi kwaara ra, da ngey kaŋ yaŋ fay ka ye Babila bonkoono banda, da boro buuno cindo kulu, batukoy jine bora Nebuzaradan n'i ku ka kond'ey tamtaray.
12A niečo z chudobných ľudí zeme zanechal veliteľ kráľovskej stráže za vinárov a oráčov.
12 Amma batukoy jina bora fay da alfukaarey laabo ra, i ma ciya reyzin* nya hansekoyaŋ da farkoyaŋ mo.
13A medené stĺpy, ktoré boly v dome Hospodinovom, a podstavce jako aj medené more, ktoré bolo v dome Hospodinovom, potĺkli Chaldeji a ich meď odviezli do Babylona.
13 Kaldancey mo na guuru-say muuley kaŋ go Rabbi windo ra, da ganda jisiyaŋey, da guuru-say bango kaŋ go Rabbi windo ra bagu-bagu. I na guuru sayo sambu ka kond'a Babila.
14I hrnce, lopatky, nože, panvy i všetky medené nádoby, ktorými svätoslúžili, pobrali.
14 Kusey mo, da cambey, da fitilla korfo hanseyaŋ harey, da kawrey, da guuru-say jinay kulu kaŋ i ga goy te d'a, i n'i kulu ku.
15I kadidlá i čaše, všetko, už či bolo zo zlata a či zo striebra, pobral veliteľ kráľovskej stráže.
15 Danji kuyaŋ taasey da wura da nzarfu gaasey mo, batukoy jine bora n'i kulu ku.
16Dva stĺpy, jedno more a podstavce, ktorých bol narobil Šalamún pre dom Hospodinov. Nebolo váhy medi všetkých tých nádob.
16 Muulu hinka mo, da hari jisiyaŋ haro, da ganda sinjiyaŋ hayey, kaŋ yaŋ Suleymanu te Rabbi windo se, da guuru-say jinay, woodin yaŋ kulu tiŋay, i baa da neesiyaŋ.
17Osemnásť lakťov bola výška jedného stĺpa a makovica na ňom medená, a výška makovice bola tri lakte, a pletivo a zrnaté jablká boly na makovici dookola, všetko bolo z medi. A tak to mal i druhý stĺp i s pletivom.
17 Muulu fo kuuyaŋ kambe kar way cindi ahakku no, guuru-say tuk'ize mo go a boŋ. Tuk'izo kuuyaŋo mo, kambe kar hinza no, da taaru da garenad* tuuri ize himandiyaŋ a boŋ nangu kulu, guuru-say wane no. Muule hinkanta mo, yaadin no a bara, nga nda guuru-say taaru care banda.
18A veliteľ kráľovskej stráže vzal i Seraiáša, predného kňaza, i Sofoniáša, kňaza druhého radu, jako aj troch strážcov prahu.
18 Batukoy jine bora na alfaga beero Seraya sambu, da Alfa Zafaniya kaŋ ga dake a gaa, da me batuko hinza mo.
19A z mesta vzal jedného komorníka, ktorý bol vrchným úradníkom nad bojovnými mužmi, a piatich mužov z tých, ktorí vídavali tvár kráľovu, ktorí boli najdení v meste, i pisára veliteľa vojska, ktorý popisoval ľud zeme a odvádzal do vojska, a šesťdesiat mužov z ľudu zeme, ktorí sa našli v meste.
19 Birno ra mo a sambu mantaw fo kaŋ i daŋ soojey boŋ, boro gu kaŋ yaŋ ga ti bonkoono saawarekasiney, wo kaŋ yaŋ i gar kwaara ra, da bora kaŋ ga hantum batukoy jine bora se, da wongu jama arkuso, nga kaŋ ga laabo jama margu, da boro waydu laabo jama ra, kaŋ yaŋ i n'i gar kwaara ra.
20A vezmúc ich Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, odviedol ich k babylonskému kráľovi do Ribly.
20 Batukoy jine bora Nebuzaradan n'i sambu ka kond'ey Babila bonkoono do Ribla ra.
21A babylonský kráľ ich pobil a usmrtil ich v Rible, v zemi Chamatu. A tak sa prestehoval Júda zo svojej zeme.
21 Kala Babila bonkoono n'i kar k'i wi Ribla ra, Hamat laabo ra. Yaadin no a konda Yahuda ka daŋ tamtaray ra d'a k'i fay da ngey laabo.
22A ľud, ktorý ešte zostal v Judskej zemi, ktorý tam ponechal Nabuchodonozor, babylonský kráľ, nad tými ustanovil Gedaliáša, syna Achikáma, syna Šafánovho.
22 Amma borey kaŋ cindi Yahuda laabo ra sanni, ngey kaŋ yaŋ Babila bonkoono Nebukadnezzar naŋ, i boŋ a na Gedaliya Ahikam izo, Safan ize daŋ a m'i may.
23A keď počuli všetci velitelia vojsk, oni aj ich mužovia, že babylonský kráľ ustanovil za správcu krajiny Gedaliáša, prišli ku Gedaliášovi do Micpy, totiž Izmael, syn Netaniášov, a Jochanan, syn Kareáchov, a Seraiáš, syn Tanchúmeta Netofatského, a Jazaniáš, syn Machatov, oni aj ich mužovia.
23 I go no, alwaato kaŋ wongu margey jine borey kulu, ngey nda ngey borey maa baaru kaŋ Babila bonkoono na Gedaliya daŋ a ma dabari, kal i kaa Gedaliya do Mizpa ra. Ngey neeya: Isumeyla Netaniya izo, da Yohanan Kareya izo, da Seraya Tamhumet izo, Netofa boro no, da Yaazaniya Maaka boro izo, ngey nda ngey borey.
24A Gedaliáš im prisahal aj ich mužom a riekol im: Nebojte sa služobníkov Chaldejov, zostaňte v zemi a slúžte babylonskému kráľovi, a bude vám dobre.
24 Gedaliya mo ze ngey nda ngey borey se ka ne: «Wa si humburu Kaldancey bannyey. W'araŋ gora te laabo ra, ka Babila bonkoono gana, araŋ ga goro baani mo.»
25A stalo sa v siedmom mesiaci, že prišiel Izmael, syn Netaniáša, syna Elišamovho, z kráľovského semena, a desiati mužovia s ním a zabili Gedaliáša, a zomrel, i Židov i Chaldejov, ktorí boli s ním v Micpe, pobili.
25 Amma a ciya, handu iyyanta ra, kala Isumeyla Netaniya izo, Elisama ize kaŋ ga ti fuula banda fo kaa, nga nda boro way nga banda. I na Gedaliya kar kal a bu, nga nda Yahudancey da Kaldancey kulu kaŋ yaŋ go a banda Mizpa ra.
26Potom sa sobral všetok ľud, od malého až do veľkého, i velitelia vojsk a utečúc prišli do Egypta, lebo sa báli Chaldejov.
26 Jama kulu mo, za zankey gaa ka koy albeerey gaa, da wongu margey jine borey tun ka koy Misira, zama i ga humburu Kaldancey.
27A stalo sa tridsiateho siedmeho roku zajatia Jehojachina, judského kráľa, dvanásteho mesiaca, dvadsiateho siedmeho dňa toho mesiaca, že Evil-merodach, babylonský kráľ, toho roku, ktorého začal kraľovať, povýšil hlavu Jehojachina, judského kráľa, prepustiac ho zo žalára.
27 I go no, Yahuda bonkoono Yehoyacin tamtara jiiri waranza cindi iyyanta ra, a handu way cindi hinkanta, zaari waranka cindi iyyanta hando ra, kala Babila bonkoono Ebil-Merodak jiiri sintina ra, a na Yahuda bonkoono Yehoyacin kaa kasu fuwo ra k'a beerandi.
28A hovoril s ním dobrotive a dal jeho stolicu nad stolicu iných kráľov, ktorí boli s ním v Babylone.
28 A na gomni sanni ci a se, a n'a koytaray karga beerandi bonkooney kulu kargey kaŋ go a banda Babila ra boŋ.
29A premenil rúcho jeho väzby, a jedával chlieb vždycky pred ním, po všetky dni svojho života.
29 A n'a kasu bankaarayey kaa ka barmay a se afooyaŋ. A ga ŋwa Babila bonkoono jine waati kulu kal a fundo me.
30A jeho vymeraný diel sa mu dával ako stály diel od kráľa, každý deň to, čo prišlo na ktorý deň, po všetky dni jeho života.
30 Haŋ kaŋ a ga laami kulu ga fun bonkoono do, zama bonkoono g'a no nga baa waati kulu, zaari kulu kal a jirbey me.