1Elizeus hovoril žene, ktorej syna bol vzkriesil, a riekol: Vstaň a iď ty aj so svojou čeľaďou a pohostíň tam, kde môžeš pohostíniť, lebo Hospodin privolá hlad. Aj prišiel na zem a trval sedem rokov.
1 Amma Iliyasu jin ka salaŋ da waybora kaŋ a n'a izo fundo yeti. A ne: «Ni ma tun ka koy, nin da ni almayaaley, ka koy naŋ kaŋ ni ga zumbu kulu. Zama Rabbi ce ka ne haray ma te. Jiiri iyye mo no a ga te laabo ra.»
2A žena vstanúc urobila podľa slova muža Božieho a odišla i so svojou čeľaďou a pohostínila v zemi Filištínov sedem rokov.
2 Kala waybora tun ka te Irikoy bora ciyaŋo boŋ. A koy, nga nda nga almayaaley care banda ka goro Filistancey laabo ra jiiri iyye.
3A stalo sa po siedmich rokoch, že sa navrátila žena zo zeme Filištínov a vyšla, aby kričala na kráľa za svoj dom a za svoje pole.
3 A ciya, jiiri iyya din bananta ra, kala waybora din tun Filistancey laabo ra. A ye ka kaa nga kwaara. A fatta mo zama nga ma hẽ bonkoono gaa a windo nd'a farey sabbay se.
4A práve vtedy hovoril kráľ s Geházim, služobníkom muža Božieho, a riekol: Nože mi rozprávaj o všetkých tých velikých veciach, ktoré činil Elizeus.
4 A kaa ka saba nda bonkoono go ga salaŋ da Gehazi, Irikoy bora zanka. A go ga ne: «Ay ga ni ŋwaaray, ma ded'ay se hari bambata kulu kaŋ Iliyasu te.»
5A stalo sa, kým rozprával kráľovi o tom, že oživil toho mŕtveho, tu hľa, žena, ktorej syna oživil, kričala na kráľa pre svoj dom a pre svoje pole. A Geházi povedal: Môj pán kráľ, toto je tá žena, a toto je ten jej syn, ktorého oživil Elizeus.
5 Nga mo go baaru ciyaŋ gaa bonkoono se, mate kaŋ cine a ye ka buukwa no fundi, kala waybora kaŋ Iliyasu n'a izo fundo ye a gaa din go, a kande nga hẽeno bonkoono do, nga windo nda nga farey se. Gehazi mo ne: «Ya Koyo ay bonkoono, woone no ga ti waybora kaŋ izo Iliyasu ye ka kand'a fundo a gaa.»
6A kráľ sa pýtal ženy, a rozprávala mu. Potom jej dal kráľ jedného dvoranína a riekol: Prinavráť všetko, čo bolo jej, i všetku úrodu poľa od toho dňa, ktorého opustila zem, až doteraz.-
6 Alwaato kaŋ bonkoono na waybora hã, nga mo na baaro dede a se. Bonkoono mo na doogari fo daŋ ka ne: «I ma yeti a se hay kulu kaŋ ga ti a wane, da nga fari albarka kulu za han kaŋ hane a na laabo naŋ hala hunkuna.»
7A Elizeus prišiel do Damašku, a Ben-hadad, sýrsky kráľ, bol nemocný. A bolo mu oznámené a rečené: Ten muž Boží prišiel až sem.
7 Kala Iliyasu kaa Damaskos kwaara. Suriya bonkoono Ben-Hadad mo jante. I ci a se ka ne: «Irikoy bora kaa ne.»
8Vtedy povedal kráľ Hazaelovi: Vezmi do svojej ruky obetný dar a idi vústrety mužovi Božiemu a opýtaj sa Hospodina skrze neho povediac: Či budem ešte žiť a vyjdem z tejto nemoci?
8 Bonkoono ne Hazayel se: «Ma nooyaŋ sambu ni kamba ra ka koy ka Irikoy bora kubay. Ma Rabbi hã a do ka ne: ay ga du baani ay dooro wo gaa, _wala ay si|_?»
9A tak mu išiel Hazael vústrety vezmúc obetný dar do svojej ruky a zo všetkých dobrých vecí, ktoré boly v Damašku, bremä štyridsiatich veľblúdov, a prijdúc zastál pred ním a povedal: Tvoj syn, Ben-hadad, sýrsky kráľ, ma poslal k tebe a kázal sa opýtať: Či budem ešte žiť a či vyjdem z tejto nemoci?
9 Hazayel mo koy k'a kubay da nooyaŋo nga kamba ra, sanda Damaskos hari darzakoy kulu, yo jeje waytaaci. A kaa mo ka kay Iliyasu jine ka ne: «Ni izo, Suriya bonkoono Ben-Hadad k'ay donton ni gaa. A ga hã hala nga ga du baani dooro wo gaa?»
10A Elizeus mu riekol: Iď, povedz: Pravdaže budeš žiť! Avšak Hospodin mi ukázal, že istotne zomrie.
10 Iliyasu ne a se: «Koy ka ci a se: ‹Daahir ni ga du baani.› Kulu nda yaadin, Rabbi cabe ay se kaŋ daahir a ga bu.»
11A muž Boží postavil meravo svoju tvár a hľadel dlho uprene na neho a plakal.
11 Kal a na mo sinji Hazayel gaa gumo, hala haawi n'a di, Irikoy bora mo hẽ.
12A Hazael povedal: Prečo plače môj pán? A odpovedal: Preto, že viem, čo zlého urobíš synom Izraelovým. Ich opevnené mestá popáliš, ich mládencov pobiješ ukrutne mečom, ich nemluvňatá porozrážaš a ich tehotné ženy poroztínaš.
12 Hazayel mo ne: «Ifo se no ay jine bora ga hẽ?» A tu ka ne: «Zama ay bay laala kaŋ ni ga ba ka te Israyla izey se. Ni ga danji daŋ i wongu fuwey gaa, ni g'i arwasey wi nda takuba, ni ga ize kayney kar-kar mo, k'i wayboro gundekoyey fooru.»
13Na to povedal Hazael: A čo je azda tvoj služobník pes, aby urobil túto velikú vec? Ale Elizeus riekol: Hospodin mi ukázal, že budeš kráľom nad Sýriou.-
13 Hazayel ne: «Ay, ni bannya ya may no, kaŋ hansi hinne no, hal ay ma hari bambatey din te?» Iliyasu mo tu ka ne: «Rabbi n'ay cabe kaŋ ni ga ciya Suriya bonkooni.»
14Potom odišiel od Elizea a prišiel k svojmu pánovi, ktorý mu riekol: Čo ti povedal Elizeus? A on odpovedal: Riekol mi, že budeš istotne žiť.
14 Noodin mo no a fay da Iliyasu. A kaa nga jine bora do. Nga mo ne a se: «Ifo no Iliyasu ne ni se?» A tu ka ne: «A ci ay se ka ne: ‹Daahir ni ga du baani.› »
15A stalo sa na druhý deň, že vzal hábu, namočil do vody a prestrel na jeho tvár, a zomrel. A kraľoval Hazael miesto neho.
15 A ciya, a wane suba, kala Hazayel na kunta sambu k'a sufu hari ra. A n'a daabu bonkoono moyduma gaa hal a bu. Hazayel mo te bonkooni a nango ra.
16A v piatom roku Joráma, syna Achabovho, izraelského kráľa, a za Jozafata, judského kráľa, začal kraľovať Jehorám, syn Jozafatov, judský kráľ.
16 Israyla bonkoono Yoram, Ahab haama, a koytara jiiri guwanta ra no Yahuda bonkoono Yehoram Yehosafat izo te bonkooni.
17Mal tridsaťdva rokov, keď začal kraľovať a kraľoval osem rokov v Jeruzaleme.
17 A gonda jiiri waranza cindi hinka waato kaŋ a sintin ka may, a may mo jiiri ahakku Urusalima* ra.
18A chodil po ceste kráľov Izraelových, ako robil dom Achabov, lebo mal dcéru Achabovu za ženu a robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových.
18 A na Israyla bonkooney fonda gana sanda mate kaŋ cine Ahab dumo te, zama a na Ahab ize hiiji, a na goy laalo te mo Rabbi diyaŋ gaa.
19Ale Hospodin nechcel zahladiť Júdu pre Dávida, svojho služobníka, tak ako mu povedal, že mu dá sviecu i jeho synom po všetky dni.
19 Amma Rabbi mana yadda ka Yahuda halaci bo, nga tamo Dawda sabbay se, za kaŋ a na alkawli sambu a se ka ne nga g'a no fitilla ka koy a izey gaa hal abada.
20Za jeho dní sa sprotivil Edom a vymanil sa zpod ruky Júdovej, a ustanovili nad sebou kráľa.
20 A zamana ra no Edom murte Yahuda koytara gaa. I na bonkooni daŋ ngey boŋ se.
21Pre tú príčinu prešiel Jehorám do Caira i všetky vozy s ním. A stalo sa, že vstal vnoci a porazil Edoma, ktorý ho obkľučoval, i veliteľov nad vozmi. A tak utiekol ľud do svojich stánov.
21 Alwaato din mo Yehoram daaru ka koy Zayir nga nda torkey kulu nga banda. Edomancey da torko jine borey n'a windi. A tun mo cino ra k'i kar. Yahuda soojey mo zuru ka ye fu.
22Ale Edom len jednako odpadol a vytrhol sa zpod ruky Júdovej, a je tak až do tohoto dňa. Vtedy odpadlo i mesto Libna, toho času.
22 Yaadin no Edomancey murte nd'a ka fun Yahuda kambe ra hala ka kaa sohõ. Saaya din Libna mo murte alwaati follonka ra.
23A ostatné deje Jehorámove a všetko, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových?
23 Yehoram goy cindey da haŋ kaŋ a te kulu, manti i n'i hantum Yahuda bonkooney baaru tira ra bo?
24A ľahol Jehorám a ležal so svojimi otcami a bol pochovaný so svojimi otcami v meste Dávidovom, a kraľoval Achaziáš, jeho syn, miesto neho.
24 Yehoram mo kani nga kaayey banda, i n'a fiji a kaayey banda Dawda birno ra. A izo Ahaziya te bonkooni a nango ra.
25V dvanástom roku Joráma, syna Achabovho, izraelského kráľa, začal kraľovať Achaziáš, syn Jehoráma, judského kráľa.
25 Israyla bonkoono Ahab haama Yoram mayra jiiri way cindi hinkanta ra no Yahuda bonkoono Yehoram izo Ahaziya te bonkooni.
26Achaziáš mal dvadsaťdva rokov, keď začal kraľovať a kraľoval jeden rok v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Atália, dcéra Omriho, izraelského kráľa.
26 Ahaziya gonda jiiri waranka cindi hinka waato kaŋ a te bonkooni, a may mo jiiri fo Urusalima ra. A nya maa Ataliya, Israyla bonkoono Omri ize wayo.
27A chodil po ceste domu Achabovho a robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, ako dom Achabov, pretože bol zaťom domu Achabovho.
27 A na Ahab dumo fonda gana ka goy laalo te Rabbi diyaŋ gaa, sanda mate kaŋ cine Ahab dumo te, zama Ahab kwaara borey anzuray no.
28A odišiel s Jorámom, synom Achabovým, do boja proti Hazaelovi, sýrskemu kráľovi, v Rámot-gileáda. Ale Sýrovia porazili Joráma.
28 A koy mo Ahab haama Yoram banda zama ngey ma wongu nda Suriya bonkoono Hazayel noodin Ramot-Jileyad. Suriyancey mo na Yoram guuru.
29A kráľ Jorám sa navrátil, aby sa hojil v Jizreele zo svojich rán, ktoré mu zadali Sýrovia v Ráme, keď bojoval s Hazaelom, sýrskym kráľom. A Achaziáš, syn Jehoráma, judský kráľ, odišiel dolu, aby navštívil Joráma, syna Achabovho, v Jizreele, pretože bol nemocný.
29 Bonkoono Yoram mo ye ka kaa Yezreyel zama nga ma du baani nga marayyaŋo gaa kaŋ Suriyancey te a se Rama ra, waato kaŋ a go ga wongu nda Suriya bonkoono Hazayel. Yahuda bonkoono Ahaziya, Yehoram izo koy hala nga ma Ahab haama Yoram kunfa Yezreyel ra, zama a sinda baani.