1A prorok Elizeus zavolal jedného zo synov prorokov a riekol mu: Prepáš svoje bedrá, vezmi túto nádobku oleja do svojej ruky a idi do Rámot-gileáda.
1 Annabi Iliyasu na boro fo ce annabey izey ra ka ne a se: «Ma te guddama ka sambu ji kolba wo ni kambe ra. Ma koy Ramot-Jileyad.
2A keď ta prijdeš, obzri sa tam po Jehu-vovi, synovi Jozafata, syna Nimšiho. A keď prijdeš k nemu, urobíš to, aby vstal spomedzi svojich bratov, a zavedieš ho do najodľahlejšej izby.
2 Alwaati kaŋ ni ga to noodin mo, ni ma Yehu, Yehosafat izo, Nimsi ize ceeci. Ma furo ka naŋ a ma tun nga nya-izey ra, ka kond'a fu fo ra jina haray.
3Potom vezmeš nádobku s olejom a vyleješ na jeho hlavu a povieš: Takto hovorí Hospodin: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom! A hneď otvoríš dvere a utečieš a nebudeš čakať.
3 Sahãadin, ma ji kolba woone sambu ni kambe ra k'a dooru a boŋo boŋ. Ma ne a se: ‹Rabbi ne: Ay na ji dooru ni boŋ, ni ma ciya Israyla bonkooni.› Sahãadin kala ni ma fu meyo fiti ka zuru gumo, ma si kay bo.»
4Tak odišiel mládenec, služobník prorokov, do Rámot-gileáda.
4 Arwaso mo, kaŋ ga ti annabo zanka din koy Ramot-Jileyad.
5A keď prišiel, hľa, sedeli tam velitelia vojska. A riekol: Veliteľu, mám ti niečo povedať. A Jehu povedal: Komu zo všetkých nás? A odpovedal: Tebe, veliteľu.
5 Saaya kaŋ a to noodin, kal i wongu jama jine borey go ga goro. A ne: «Ya ay jine bora, ay gonda samba ni se.» Yehu ne: «May no iri kulu ra.» A ne: «Ni se, ya jine bora.»
6Vtedy vstal a vošiel do domu. A vylial olej na jeho hlavu a riekol mu: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Pomazal som ťa za kráľa nad ľudom Hospodinovým, nad Izraelom.
6 Kal a tun ka furo fuwo ra. Arwaso na jiyo dooru a se mo a boŋo boŋ. A ne a se: «Rabbi, Israyla Irikoyo ne: ‹Ay na ni tuusu bonkooni Rabbi jama boŋ, kaŋ ga ti Israyla.
7A zbiješ dom Achaba, svojho pána, a tak pomstím krv svojich služobníkov prorokov i krv všetkých služobníkov Hospodinových na ruke Jezábelinej.
7 Ni ga ni windi koyo Ahab dumo kar, zama ay ma fansa sambu ay tam annabey kuro se, da Rabbi tamey kulu kuro mo se, ngey kaŋ Yezabel wi.
8A zahynie celý dom Achabov, a vytnem Achabovi močiaceho na stenu, zavretého i opusteného, v Izraelovi.
8 Zama Ahab dumo kulu ga halaci. Ay ga Ahab ize alborey kulu beeri mo, nga kaŋ go daabante nda nga kaŋ go taŋante Israyla ra.
9A dám, aby bol dom Achabov ako dom Jeroboáma, syna Nebátovho, a jako dom Bášu, syna Achiášovho.
9 Ay ga Ahab dumo yeti sanda Yerobowam Nebat izo dumo cine, da Baasa Ahiya izo dumo cine.
10A Jezábeľ budú žrať psi na podiele Jizreela, a nebude toho, kto by pochoval. A otvoriac dvere utiekol.
10 Hansiyaŋ ga Yezabel ŋwa Yezreyel laabu kambu fa ra, boro kulu si no mo kaŋ g'a fiji.› » Kal a na fu meyo fiti ka zuru ka koy.
11Keď potom vyšiel Jehu k služobníkom svojho pána, vraveli mu: Či je pokoj? Prečo prišiel k tebe ten blázon? A povedal im: Vy znáte človeka i jeho reč.
11 Alwaato kaŋ Yehu fatta ka kaa nga jine bora bannyey do, boro fo koyne ne a se: «Baani mo? Ifo se no follokomo din kaa ni do?» Yehu ne a se: «Araŋ ga bora din dumi bay, araŋ g'a sanni dumi bay mo.»
12Ale oni povedali: To je klam. Nože nám povedz! A riekol: Tak a tak mi povedal a riekol: Takto hovorí Hospodin: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom.
12 I ne: «Tangari no. Kala ma ci iri se sohõ.» Yehu ne: «Ya-cine nda ya-cine sanni no a te ay se, ka ne: ‹Rabbi ne: Ay na ni tuusu Israyla bonkooni.› »
13Vtedy vzali rýchle každý svoje rúcho a prestreli pod neho na vrch, na holé schodov a zatrúbiac na trúbu povedali: Jehu kraľuje!
13 Sanno din boŋ mo i waasu-waasu. Boro fo kulu na nga kwaay sambu k'a daaru Yehu cire kaarimi harey boŋ. I na hilli kar ka ne: «Yehu ga ti bonkooni!»
14A tak sa sprisahal Jehu, syn Jozafata, syna Nimšiho, proti Jorámovi, vtedy, keď strážil Jorám v Rámot-gileáda spolu so všetkým Izraelom pred Hazaelom, sýrskym kráľom.
14 Yehu Yehosafat ize, Nimsi izo mo murte Yoram gaa, zama Yoram go ga Ramot-Jileyad batu, nga nda Israyla kulu, Suriya bonkoono Hazayel sabbay se.
15Ale kráľ Jorám sa bol navrátil, aby sa hojil v Jizreele zo svojich rán, ktoré mu zadali Sýrovia, keď bojoval s Hazaelom, sýrskym kráľom. A Jehu povedal: Ak je vaša vôľa, nech nevyjde nikto z mesta, kto by utiekol, aby to išiel oznámiť v Jizreele.
15 Amma bonkoono Yoram ye ka kaa Yezreyel zama nga ma du baani nga guuruyaŋo gaa kaŋ Suriyancey te a se waato kaŋ a go ga wongu nda Suriyancey bonkoono Hazayel. Yehu mo ne: «Da woodin araŋ miila no, boro kulu ma si yana ka fatta kwaara ra ka koy ka baaru no Yezreyel ra.»
16Potom vysadol Jehu na voz a išiel do Jizreela, lebo tam ležal Jorám. A Achaziáš, judský kráľ, bol prišiel dolu navštíviť Joráma.
16 Yehu mo dira torko ra ka koy Yezreyel, zama Yoram go noodin ga kani. Yahuda bonkoono Ahaziya mo kaa zama nga m'a kunfa.
17A pozorujúci strážca stál na veži v Jizreele. A keď uvidel zástup Jehu-vov, keď prichádzal, povedal: Vidím nejaký zástup. A Jorám riekol: Vezmi jazdca a pošli im oproti, aby sa opýtal, či je pokoj?
17 Batukwa mo go ga kay gar'izo boŋ Yezreyel ra. A na Yehu sata fonnay, i go ga kaa. A ne «Ay di sata fo!» Yoram ne: «Du kaari-ka k'a donton a m'a kubay. A ma ne a se: ‹Baani no?› »
18A tedy odišiel jazdec na koni oproti nemu a povedal: Takto hovorí kráľ: Či znamená váš príchod pokoj? A Jehu odpovedal: Čo tebe do pokoja? Obráť sa a poď za mnou. A pozorujúci strážca oznámil a riekol: Posol prišiel až k nim, ale sa nevracia.
18 Boro fo mo koy bari boŋ zama nga m'a kubay. A ne: «Baani samay no?» Yehu ne: «Ni baa fo da baani? Ye ay banda!» Kala kwaara me batukwa ne: «Diya to hala i do, amma a si ga ye ka kaa.»
19Vtedy poslal druhého jazdca na koni, ktorý keď prišiel k nim, povedal: Takto hovorí kráľ: Či pokoj? Ale Jehu zase odpovedal: Čo tebe do pokoja? Obráť sa a poď za mnou.
19 Saaya din a na ihinkante mo donton bari boŋ. Woodin mo to a do ka ne: «Bonkoono ne, Baani mo no?» Yehu tu ka ne: «Ni baa fo da baani? Ma ye ay banda!»
20A pozorujúci strážca oznámil a riekol: Prišiel až k nim, ale sa nevracia. Ale pohon je ako pohon Jehu-va, syna Nimšiho, lebo šialene ženie.
20 Kala batukwa na baaru no ka ne: «A to hala i do, amma a siino ga ye ka kaa. Zurandiyaŋo mo ga hima nda Yehu Nimsi izo zurandiyaŋ, zama a ga zurandi da follay.»
21Vtedy riekol Jorám: Zapriahni! A zapriahol do voza. A tak vyšiel Jorám, izraelský kráľ, aj Achaziáš, judský kráľ, každý na svojom voze, a vyjdúc vústrety Jehu-vovi stretli sa s ním na podiele Nábota Jizreelského.
21 Yoram ne: «I ma soola!» I n'a wongu torka soola. Israyla bonkoono Yoram mo da Yahuda bonkoono Ahaziya fatta, boro kulu go nga torka ra, zama i ma Yehu kubay. I n'a gar Nabot, Yezreyel bora faro ra.
22A stalo sa, keď uvidel Jorám Jehu-va, že povedal: Či pokoj, Jehu? A on odpovedal: Čo jaký pokoj, dokiaľ sa páchajú smilstvá Jezábeli, tvojej matere a jej čarodejstvá tak mnohé?
22 A ciya mo, saaya kaŋ Yoram di Yehu, a ne: «D'a ta day, baani no?» Nga mo tu ka ne: «Mana baani hala day ni nya Yezabel waykuurutara d'a ziimatara ga baa ya-cine?»
23Vtedy obrátil Jorám svoje ruky, dal sa na útek a riekol Achaziášovi: Zrada, Achaziášu!
23 Yoram na nga kambe bare ka zuru ka ne Ahaziya se: «Amaana ŋwaayaŋ go no, ya Ahaziya!»
24Ale Jehu pochytiac lučište ranil Joráma medzi jeho ramenami, tak že strela prenikla jeho srdce, a sklesol dohromady na svojom voze.
24 Yehu mo na nga biraw candi nda nga gaabo me. A du ka Yoram hay walhẽy bindi ra, hangawo mo fatta bina do haray. Yoram kaŋ mo nga torka ra.
25Potom riekol Jehu Bidekárovi, svojmu vojvodcovi: Vezmi, hoď ho na podiel poľa Nábota Jizreelského. Lebo rozpamätaj sa, jako sme kedysi, ja a ty, jazdili spolu po páre za Achabom, jeho otcom, že Hospodin vyniesol proti nemu toto bremä.
25 Kala Yehu ne nga sooja Bidkar se: «A sambu k'a furu Nabot Yezreyel bora faro ra. Zama ni ga fongu alwaato kaŋ in da nin kaaru k'a kaayo Ahab banda gana, Rabbi na alhakko din dake a boŋ, ka ne:
26Je isté, že som videl krv Nábotovu i krv jeho synov včera, hovorí Hospodin; a tak ti zaplatím na tomto podiele, hovorí Hospodin. Preto teraz vezmi, hoď ho na podiel poľa, podľa slova Hospodinovho.
26 ‹Sikka si bi ay di Nabot d'a izey kuri.› Yaadin Rabbi ne. ‹Ay mo na banandi te ni se faro ra,› Rabbi ne. Sohõ kala ni m'a sambu k'a furu faro ra, Rabbi sanno boŋ.»
27A keď to videl Achaziáš, judský kráľ, utekal cestou zahradného domu. Ale Jehu ho prenasledoval a povedal: Aj toho, zabite ho! A tak ho ranil na voze na svahu vrchu Gúra, ktorý je pri Jibleáme. A utiekol do Megidda a zomrel tam.
27 Amma alwaato kaŋ Yahuda bonkoono Ahaziya di woodin, a na Bayt-Hagan fonda gana ka zuru. Yehu mo n'a ce gana. A ne: «Wa nga mo kar torka ra.» I n'a kar mo, Gur zijanta ra, kaŋ go Ibleyam jarga. A zuru ka koy hala Mejiddo. Noodin no a bu.
28A jeho služobníci ho zaviezli do Jeruzalema a pochovali ho v jeho hrobe s jeho otcami v meste Dávidovom.
28 A bannyey n'a sambu torko ra ka kond'a Urusalima. I n'a fiji nga saara ra a kaayey banda Dawda birno ra.
29A v jedenástom roku Joráma, syna Achabovho, začal kraľovať Achaziáš nad Júdom.
29 Ahab haama Yoram mayra jiiri way cindi fa ra no Ahaziya te bonkooni Yahuda boŋ.
30Potom prišiel Jehu do Jizreela. A keď počula o tom Jezábeľ, nalíčila svoje oči líčidlom a ozdobila svoju hlavu a vyzerala oblokom.
30 Saaya kaŋ Yehu kaa Yezreyel, Yezabel maa baaru. Kal a na nga moy taalam, a na nga boŋ haw ka niigaw finetaro gaa.
31A keď vošiel Jehu do brány, riekla: Či je pokoj, Zimri, vrahu svojho pána?
31 Kaŋ Yehu furo windi meyo gaa, waybora ne: «Ya nin Zimri, ni windi koyo wiikwa, baani mo no?»
32A on pozdvihnúc svoju tvár k obloku povedal: Kto je so mnou, kto? A vyzerali na neho dvaja či traja komorníci.
32 Kala Yehu na nga moyduma sambu finetaro do haray ka ne: «May no ay do haray? May no?» Kala mantaw hinka wala ihinza n'a niigaw.
33A riekol: Shoďte ju! A shodili ju, a niečo z jej krvi strieklo na stenu i na kone. A zašliapal ju.
33 Yehu ne: «W'a jindaw ganda!» Kal i n'a jindaw ganda. A kuro dooru cinaro da bariyey boŋ. Kal i n'a taamu-taamu ngey ce taamey cire.
34Keď potom vošiel a najedol sa a napil, povedal: Nože pozrite, kde je tá zlorečená, a pochovajte ju, lebo je dcéra kráľova.
34 Saaya kaŋ Yehu furo, a ŋwa ka haŋ. Kal a ne: «Wa laakal da wayboro laala din, i m'a fiji mo, zama bonkooni ize no.»
35A tak odišli, aby ju pochovali, ale nenašli z nej iba lebku, nohy a päste rúk.
35 I koy mo zama ngey m'a fiji se, amma i mana gar kal a boŋ kurbo d'a cey d'a kambe faata hinne.
36A keď sa navrátili a oznámili mu to, povedal: Je to slovo Hospodinovo, ktoré hovoril skrze svojho služobníka Eliáša Tišbänského povediac: Na podiele Jizreela budú žrať psi telo Jezábelino.
36 I ye ka kaa ka ci Yehu se. A ne: «Rabbi sanno neeya, kaŋ a ci nga annabo Iliya Tisbi bora me ra, ka ne: ‹Yezreyel faro ra no hansey ga Yezabel hamo ŋwa.
37A bude vraj mŕtve telo Jezábelino jako hnoj na tvári poľa na podiele Jizreela, takže nepovedia: Toto je Jezábeľ.
37 Yezabel buukwa mo ga ciya sanda birji faro moyduma boŋ, Yezreyel faro ra, hal i si hin ka ne Yezabel no woone.› »